Krátky rozhovor s Robertom Bielikom

Robert Bielik (1963) je fascinujúci solitér slovenskej umeleckej scény. V súčasnosti nastupuje na popredné miesto, ktoré je v rámci všeobecne čitateľných tendencií vizuálneho umenia obsadzované maliarmi vracajúcimi sa k výrazovým i technickým kvalitám historickej maľby. Bielik však zdanlivo nerušene pokračuje vo vytýčenej ceste. Obrazové inšpirácie zjavne vychádzajú z bytostného jadra jeho osobnosti, kde sa prelínajú náboženské a filozofické motívy, alúzie na historické témy, ako aj osobné fascinácie i frustrácie. Autorove maľby diváka doslova pohlcujú nervy drásajúcim barokovým pátosom pripomínajúcim mu večné vanitas, aby ho v zápätí malým detailom (súčasným oblečením postáv, krabičkou cigariet, lietadlom na obzore) navrátili naspäť do súčasnej reality. Možno len o trochu inej, ako bola predtým... 

 Diana Majdáková


Čo pre Vás znamenalo vystavovať v Galérii Schemnitz?

Robert Bielik. Vystavovať v dobrej galérii je pre výtvarníka cťou a potešením. A Galéria Schemnitz patrí na Slovensku určite k tým najlepším.

 HODINA ANATÓMIE DOKTORA TULPA - olej na plátne / 140x200 cm / 2017

HODINA ANATÓMIE DOKTORA TULPA - olej na plátne / 140x200 cm / 2017

Dokončili ste v poslednej dobe nejaké umelecké dielo, alebo pracujete momentálne na niečom novom? Čo to je?

Róbert Bielik. Pracujem na obrazoch, ktoré budem vystavovať od októbra vo viedenskej galérii Bellart. Prezentačné priestory galérie sú veľké a keďže chcem vystaviť čo najviac nových vecí, pracujem 8 až 10 hodín denne.

 PLAMIENKOVÝ LES - olej na plátne / 140x200 cm / 2018

PLAMIENKOVÝ LES - olej na plátne / 140x200 cm / 2018

Povedzte, prosím, našim čitateľom o niečom, čo Vás v poslednej dobe zaujalo, alebo sa Vás nejak dotklo, či už pozitívne alebo negatívne.

Róbert Bielik. Zdá sa, že som sa povážlivo priblížil k veku, v ktorom človeka už máločo prekvapí. V dobrom aj zlom. Takže veci, ktoré by ma ešte pred nejakým časom možno zaujali, dnes iba takrečeno registrujem. Takáto ľahko apatická mentálna evidencia je príjemná, ako už dávno zistili  Budha a stoici.


Rafa a Mrkus v Galérii Schemnitz

Výstavný program Galérie Schemnitz sme v roku 2018 zahájili predstavením najkvalitnejšej domácej maľby, s presahmi ku konceptu i osobnej angažovanosti v podaní Košičanky Lucie Dovičákovej a Štiavničana Matúša Lányiho. Pokračovali sme Ne/aktivistickou výstavou, ktorá aktivistická bola aj nebola zároveň. Jiří David predstavil svoje najnovšie maľby a fotografie, Ivana Šáteková vystavila sochy, grafiky aj radikálne výšivky Hore hajl – dole hajl. Dnešná výstava by sa pokojne mohla volať Aktivistická. Spája poetické, aj keď spoločensky mimoriadne naliehavé výpovede českého multimediálneho autora Pavla Mrkusa a videá najradikálnejšieho z pionierov aktivistického umenia na Slovensku – Tomáša Rafu.

Autorom sme položili pár otázok.

Čo pre Vás znamená vystavovať v Galérii Schemnitz?

Tomáš Rafa: “Ja som sa veľmi potešil z pozvania na výstavný projekt do Galérie Schemitz v Banskej Štiavnici. Som zvedavý, ako bude reagovať miestny divák na kurátorom vybrane témy z môjho archívu Novy nacionalizmus.”

Pavel Mrkus: “Velmi příjemné setkání se skvělými lidmi, krásný prostor galerie i města a jednoduše radost.”

Dokončili ste v poslednej dobe nejaké umelecké dielo, alebo pracujete momentálne na niečom novom? Čo to je?

Tomáš Rafa: V lete sme ako členovia Združenia Art Aktivista realizovali veľký maliarsky workshop pre deti v osade Habeš v Sečovciach. Je to týždeň veľkých maliarskych happeningov s deťmi vo verejnom priestore osady pri Sečovciach. Vznikajú maľby na plátno 10x10 metrov napríklad.

Pavel Mrkus: Pracuji již asi rok na architektuře a výtvarném pojetí výstavy pro Uměleckoprůmyslové muzeum v Praze, která představí životní osud a dílo textilního návrhářského páru Lída a Zika Ascher. Výstava bude obsahovat kromě klasických textilních exponátů také velké množství audiovizuálního materiálu, který bude výrazně definovat celý výstavní prostor čtyř sálů. Kromě toho pracuji průběžně na krátkých dokumentech s hudebními formáty z africké Keni.

Povedzte, prosím, našim čitateľom o niečom, čo Vás v poslednej dobe zaujalo, alebo sa Vás nejak dotklo, či už pozitívne alebo negatívne.

Tomáš Rafa: Som nadšený z nových maliarskych prac rómskych deti zo zmieňovaného maliarskeho workshopy. Niektoré sú akoby sochárske skice portrétov a hláv. Určite by som chcel v budúcnosti podporiť aj individuálny rozvoj týchto talentovaných maliarok a maliarov.

Pavel Mrkus: Pozitivní dotyk: Právě otevřená velká výstava Františka Kupky ve Valdštejnské jízdárně v Praze. Negativní dotyk: Mám velmi nepříjemný pocit z náznaků vzrůstající xenofobie a rozdělování ve společnosti, které využívají populistické politické formace. 


Tomáš Rafa nie je dokumentarista (aj keď dokumenty tvorí), nie je len aktivista (aj keď umelecký aktivizmus je asi to, čo ho najviac definuje) a jeho ciele nie sú primárne umelecké (aj keď nespochybniteľne je v prvom rade umelcom). Pravidelne organizuje workshopy a happeningy pre Rómov, kde nevystupuje ako dokumentarista, ale osobne nasadený aktivista. Rómov aktivuje a vyzýva k osobnej participácii. Naopak, extrémistické ultrapravicové zhromaždenia, často namierené proti menšinám nekomentuje, ale s neobvyklým nasadením dokumentuje. Programovo navštevuje demonštrácie po celom svete a vstupuje do nebezpečne úzkeho priestoru medzi protestujúcimi a políciou, zapína kameru a … Rafa je človek špecificky cítiaci zodpovednosť za budúcnosť ľudstva a smerovanie nášho sveta. Svojou tvorbou bojuje proti rasizmu a xenofóbii. Otázka, či je viac dokumentaristom, aktivistom, alebo umelcom je zle položená, lebo Rafa definuje nové kategórie a ako umelec – aktivista sa pohybuje v teritóriu sociálneho dizajnu a sociálnej architektúry.

Juraj Čarný

Pavel Mrkus je významný a zároveň jedinečný predstaviteľ light artu, videomapingu a veľkolepých audiovizuálnych interiérových či public artových predstavení. Médií, ktoré si divák obvykle nespája s témami spoločenskej zodpovednosti. Primárne abstraktná a geometrická tvorba Pavla Mrkusa však presahuje aj do sféry angažovanosti. Tvorí a pracuje v ústeckom kraji, kde činnosť človeka natrvalo zmenila obraz krajiny. Povrchové bane premenili krajinu radikálnejšie, ako je tomu v Banskej Štiavnici, svoju úlohu tam ale zohráva aj chemický priemysel. Na dnešnej výstave Mrkus citlivo poukazuje na problém roztápania ľadovcov (Ocean Modifier / Renderer) a digitalizuje pre divákov krehký horský potôčik (Stream A/B). Je absurdné, že na našej planéte stále existujú lídri, ktorí spochybňujú globálne otepľovanie. A nedostatok vody môže spôsobiť migračnú krízu niekoľkonásobne presahujúcu tú, ktorú sme zažili v roku 2015/16.

Juraj Čarný