Dušan Záhoranský

Ťažba predstáv

Kurátor: Václav Janoščík

Vernisáž: 9.5.2025 o 19:00 hod

Výstava: 10.5.2025 - 2.6.2025

Naša realita je utváraná produkciou a cirkuláciou (ekonomických, estetických, spoločenských alebo kultúrnych) hodnôt. To ako sa tieto hodnoty vytvárajú alebo merajú je pritom veľmi nejasné, spojené s radom fikcií, mýtov a mystifickácií. Produkcia hodnôt je dokonca založená na týchto predstavách a fikciách. Napríklad papierové peniaze vo vašom vrecku, rovnako ako kryptomeny, stoja na našej zdieľanej viere, že svoju hodnotu majú, napokon podobne ako umenie, priateľstvo či celé naše životy.

Dušan Zahoranský sa v celej svojej tvorbe zaoberá práve touto tvorbou významu a hodnôt, na základe fiktívnych predpokladov. Dekonštruuje systémy fikcie, ale tiež sa snaží ukázať silu umenia tiež vytvárať tieto predstavy. Na výstave prvýkrát spojí hneď niekoľko cyklov, ktoré experimentujú s ťažbou predstáv. Ide napríklad o fiktívne telefónne rozhovory, vymyslené slová a ich podprahové významy, alebo portréty šedej špekulatívne-kapitálovej oligarchie dneška.

Dušan Zahoranský 

je český vizuálny umelec a sochár, ktorého tvorba často skúma prienik verejného priestoru, každodenných objektov a poetických intervencií. Kombinujúc konceptuálnu precíznosť s hravou vnímavosťou, Zahoranský premieňa obyčajné na tiché a prekvapivé inštalácie, ktoré divákov pozývajú prehodnotiť to, čo považujú za známe. Jeho projekty často stierajú hranice medzi sochou, performanciou a sociálnym komentárom.

Martin Knut

Diery do svetla

Kurátor: Peter Uličný

Vernisáž: 14.3.2025 o 19:00 hod

Výstava: 15.3.2025 — 28.4.2025

Keď som sa pokúšal sformulovať prvú vetu tohto textu, vyrušilo ma zvonenie mobilu. Bol to kuriér s balíkom kníh, ktoré som si pred pár dňami objednal. Rozbalil som ho, vytiahol prvú knihu a otvoril ju na náhodne zvolenej strane. A zistil som, že tá moja prvá veta textu je už dávno napísaná. Nanao Sakaki, potulný japonský básnik, v jednej zo svojich básní použil citát Marka Twaina. Znie takto:

„Ak máš pochybnosti, hovor pravdu“.

Za tou sentenciou som v náhlom záblesku uvidel obrazy Martina Knuta. Aj letmý pohľad na ne totiž prezrádza, že celkom určite vznikli z pochybností. Z pochybností o sebe, o svete, o skalopevných istotách, ktoré sa niekedy pri silnejšom vetre zosypú ako domček z karát. Tie pochybnosti vznikajú v priestore častých nehôd medzi predstavami o ideálnom svete a tým, aký je svet v skutočnosti. A rovnako tak predstavami o tom, akými by sme chceli byť, a akí sme naozaj. Dôležité je, že o tomto všetkom sa autor rozhodol hovoriť pravdu. V jeho svete je preto (a teraz si budem pomáhať názvami obrazov) hľadanie pozitívneho pohľadu každodennou drinou. Ľudia sú v ňom spojení rôznorodosťou svojich samôt a ponúkajú si vzájomnú ľahostajnosť ako gesto úprimnej tolerancie. Do tohto sveta, veriaceho na krásu, neustále veje hrôza z neľudských zlepšovateľov sveta. Nečudo, že v takomto studenom, zvlčilom, neosobnom svete sa človeku občas stáva stredobodom všetkého - kút. Martin Knut skrátka pod sivou fasádou každodennosti nachádza stopy permanentnej existenciálnej drámy a tento prienik medzi zjavnou a skrytou podobou nášho bytia zachytáva tak, aby sme boli bližšie k jeho porozumeniu. V tomto zmysle sú jeho obrazy, povedané s Le Cléziom, „zápisom o katastrofe“, čo ale neznamená, že návštevnosť tejto výstavy sa musí nutne podpísať pod štatistický nárast následných samovrážd. Nositelia jeho príbehov sú zobrazení v redukovanej, minimalistickej linke, sú to figúry bez tváre a bez detailne prepracovaných antropomorfných prvkov. Ak by sme tie postavy, čo prišli na svet akoby jedným ľahučkým ťahom, mali pomenovať, asi by sme si zvolili nejakú zdrobneninu. Kompletný maliarsky Knutov rukopis, vrátane výberu farieb a narábania s nimi, na diváka dýcha jemnosťou, vľúdnosťou, tichou senzibilitou, ktorá robí ťažké témy ľahšími a stráviteľnejšími a dokonca im občas dokáže nenápadne nastaviť nohu, aby sa potkli a nebrali sa až tak príliš vážne. Povedzme to teda tak, že autor nás zmieruje s naším ľudským údelom. Že dokáže hovoriť pravdu tak, aby veľmi nebolela. A nepotrebuje na to nijaké anestetikum.

Ďalším identifikačným znakom Knutovej tvorby je jeho vstupovanie do obrazov prostredníctvom písaného slova. Sú to výroky a sentencie nie nepodobné aforizmom, ktoré by obstáli aj samostatne, ale v kombinácii s obrazovou výpoveďou vzniká zaujímavý synergický efekt. Tie slová nechcú vysvetľovať namaľované, sú naopak spúšťačom ďalších asociácií a možných interpretácií a zároveň ponukou na dialóg. Ďalším vstupovaním do obrazov sú autorove perforácie papiera či plátna. Diery zvyčajne chápeme ako symbol prázdna či ničoty. Mohli by sme si teraz vziať na pomoc niektorého z filozofov, prípadne zalistovať dejinami umenia a hľadať „diery“ podpísané slávnymi menami. Ja si radšej znovu vezmem na pomoc slovíčko „pochybnosť“. Mám podozrenie, že Knutove diery sú pokračovaním autorových pochybností o dnešnom človeku - že sú manifestáciou jeho zlyhaní, neúplností, hendikepov. Ale rovnako tak sú zároveň polemikou s limitmi maliarovho média. Akoby ohraničenosť formátu papiera či plátna nedovoľovala obsiahnuť všetko, čo chcel autor v danom momente zo seba vychrliť , vykričať, vyliať. Diera v obraze sa tak stáva králičou norou. Istá Alica sa ňou kedysi prepadla do podivuhodného, mierne halucinačného sveta,  prítomný divák ňou môže prepadnúť do reality skrytej „ za obrazom“, do multiverza možností, akými sa môžu ďalej uberať príbehy z pomaľovanej strany obrazu.

Tvorba Martina Knuta je čímsi ako intímnou spoveďou, nahliadnutím do trinástych komnát človeka, ktorý ešte nerezignoval na hľadanie pravdy o sebe a o svete. Pri koncipovaní výstavy som chcel preto vytvoriť priestor navodzujúci pocit „domáckej“ intimity. Našťastie už samotná dispozícia galérie, pripomínajúca priestory bytu (ilúziu dotvára inštalovaný mobiliár) vyšla tejto myšlienke v ústrety. Priestor je ponorený do prítmia, narušeného iba bodovými svetlami „namierenými“ na vystavené diela. Diery do svetla – ako znie názov výstavy – sú metaforou narúšania vonkajšej, často kašírovanej podoby každodenného sveta, ktorú autor demaskuje vo svojich príbehoch. Dôležitosť odkrývania významových vrstiev pripomína aj ponuka k interaktívnej hre: pri niektorých dielach sú zavesené malé ručné baterky, ktorými si divák môže zasvietiť do útrob dier na obrazoch. Pohybom svetelného zdroja sám môže animovať tieňohru a skúmať nové dojmy a významy, ktoré mu prinesie hra svetla a tieňa. Začal som s pomocou básnika Sakakiho a ním aj skončím. Jedna jeho báseň začína dvojverším: „Prečo je svet tak preplnenými vecami! Väčšinou zbytočnými, škaredými, hlúpymi.“ Martin Knut do jedného svojho obrazu vpísal: „Zbytočné veci už odo mňa ustupujú.“ Áno, tento svet sme zaplnili vecami, za ktorými čoraz menej vidno človeka. Je skvelé, že sa stále nájdu umelci, ktorí o tom neváhajú hovoriť.

Peter Uličný

Pri príležitosti autorskej výstavy Martina Knuta v Galérii Schemnitz, Vám dávame do pozornosti AV záznam z moderovanej prezentácie Martina Knuta v rámci cyklu prezentácií “Bez opony | without a curtain” / Galéria schemnitz, Január 2019

Schemnitz Gallery
Limited art Prints EDITION

Najnovšie prírastky v exkluzívnej
limitovanej zberateľskej edícii umeleckých tlačí

Modernistický Esencializmis

Prednáška

Prednášajúci: Mira KERATOVÁ

31.1.2025 o 18:30 hod

Prednáška Miry Keratovej pojednáva o modernistickom esencializme z pohľadu feministickej kritiky. Na reprezentatívnom príklade vývoja tvorby neoavantgardného umelca Stana Filka (1937 – 2015) je feministická perspektíva použitá na výskum autorských dokumentácií, umeleckého archívu, zaznamenanej orálnej histórie či rešerší dobovej kritiky. Výklad je rámcovaný špecifickými geopolitickými podmienkami socialistického modernizmu 60. rokov, obdobím globálneho konzervatívneho obratu československej normalizácie 70. rokov, dobou Filkovej emigrácie éry newyorských kultúrnych vojen 80. rokov, ako aj sociálnymi a identitárnymi politikami obdobia neoliberálnej tranzície 90. rokov.

Verejná prednáška bola realizovaná v spolupráci so Stredoslovenskou Galériou v Banskej Bystrici https://www.ssgbb.sk/

Dorota Sadovská

Adam a eva a potom | Adam & Eve & Then

Kurátorka: Petra HYBLEROVÁ
Vernisáž: 22.11.2024 o 19:00 hod
Výstava: 23.07.2024 - 05.01.2025

Vstupujete do archetypálnej idey dnešnej epochy, skúmanej i rozoberanej od samotnej genézy až po prítomno. Nasledovaním Adama a Evy sa ocitáte tvárou v tvár rôznym formám pokušenia – aktuálnym, intenzívne frekventovaným a zároveň všadeprítomným.

Interdisciplinárna umelkyňa Dorota Sadovská v súčasnom výstavnom projekte Galérie Schemnitz prostredníctvom figurálnej maľby otvára tému lákadiel a zvádzania, čím zároveň rozvíja svoju predošlú koncepčnú líniu výstavy Adam a Eva, prezentovanej počas festivalu Biela Noc v roku 2022 v Bratislave i Trnave.
Prechádzanie jednotlivými časťami inštalácie evokuje pocitový dialóg medzi návštevníkom a Adamom s Evou, ktorí mu predkladajú komunikovanú tézu. Zdôraznené pokušenie sa v tomto prípade neodvíja od telesnosti. Akcent je predovšetkým kladený na vábenie klamlivými predstavami či nepodloženými informáciami. Hoaxy, polopravdy a reklamy svojou omnipotenciou systematicky sprevádzajú existenciu každého jedinca spoločnosti. Dokážeme sa však zamyslieť nad tým akú moc im pripisujeme? Do akej miery lákadlám tejto formy podliehame? Kedy sa pod tenziou turbulentných spoločenských situácií utiekame k pravde neúplnej a ceste kratšej, rýchlejšej?

Autorka o svojej výstave hovorí: “Samostatná výstava Adam a Eva a potom rozpráva známy príbeh a jeho pokračovanie. V úvodnom diptychu S tvojou túžbou (2024) vidíme dve rôzne polohy pokušenia. Zatiaľ čo sa Eva hamletovsky hrá s jablkom, Adam nám ho už bez váhania ponúka. Kruhový tvar obrazov odkazuje na pohľad do koruny stromu. Adam aj Eva sú sami vyschýnajúcimi stromami. Ich telá sa postupne menia zo zelených na okrové pretože ovocie zo stromu Poznania prináša poznanie tej odvrátenej strany - bolesti, absencia Raja a vlastnú dočasnosť. Protipól predstavuje obraz Modrozelený Kristus (2024), kde mŕtve telo na dreve (mŕtvy strom) naopak ožíva a stáva sa stromom Života. Výstavu uzatvára posledná miestnosť s výraznými žltými obrazmi. Adam nesie na pleciach veselú Evu.”

Odlišné časti súbornej inštalácie dopĺňajú výstavu o nové roviny a uhly pohľadov na konverziu v chápaní pôvodného príbehu s adaptáciou na súčasnosť či nástrahy ju paralelne sprevádzajúce. Svetelné objekty a figúry v linkách rôznych polôh postupne smerujú k svätcom, ktorí zaliati v žltej farebnosti kompletizujú dejovú líniu oslavným rázom. Prostredníctvom interakcií zobrazených postáv však zároveň zdôrazňujú aj partnerstvo či mužsko ženskú spätosť. Vzťahové ponímanie, jeho rôznorodá tvárnosť či prehodnocovanie sa voľne sprítomňuje v jednotlivých dielach výstavy. Evokuje tak chtivosť ponoriť sa do nich – alebo im bezprostredne podľahnúť?
Dorota Sadovská (1973) vo svojej tvorbe predstavuje zásadnú modifikáciu uhla pohľadu a naratív vytvorený z korelácie protipólov. Častokrát vzájomne sa vylučujúce tézy zachytáva s vtipnou a dômyselnou nadsádzkou. Pohyb na pomedzí rozličných médií – maľby, kresby, fotografie, sochy, inštalácie i performance – prispôsobuje podstate vybranej témy. Primárne však zotrváva v oblasti figuratívnej a realistickej maľby v perspektívnej skratke, čím kompletne mení a spochybňuje pôvodný spôsob vizuálneho prežívania maľby ako takej.
Dorota študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1991 – 1997) s obdržaním magisterského titulu, a následne aj na l'École nationale des beaux-arts de Dijon (1997 – 1999). Počas vysokoškolského štúdia absolvovala početné množstvo študijných pobytov a stáží v zahraničí, ako napríklad na Staatliche akademie der Bildende Künste v Stuttgarte (1992), Gerrit Rietveld Academie (1993), Headlands Center for the Arts, Sausalito, California (2001), Académie royale des Beaux-Arts de Bruxelles (2001) a mnohých ďalších. Za svoju tvorbu bola niekoľkonásobne ocenená na domácej i zahraničnej scéne. Jej diela sú taktiež zaradené do hodnotných verejných i súkromných umeleckých zbierok na Slovensku aj v zahraničí. http://sadovska.sk/

DOROTA SADOVSKÁ

Adam and Eve and Then

You are entering the archetypal idea of today's epoch, examined and analyzed from the genesis to the present. By following Adam and Eve, you are finding yourself face to face with various forms of temptation – current, intensely frequented, and at the same time ubiquitous.

In the current exhibition project of the Schemnitz Gallery, the interdisciplinary artist Dorota Sadovská opens the theme of allurement and seduction through figurative painting, thereby also evolving her previous conceptual line of the exhibition Adam and Eve, presented during the White Night Festival in 2022 in Bratislava and Trnava. Walking through the individual parts of the installation evokes an emotional dialogue between the visitor and Adam with Eve, who presents him with a communicated thesis. In this case, the emphasized temptation does not depend on physicality. The accent is primarily placed on luring with deceptive ideas or unfounded information. Hoaxes, halftruths, and advertisements, by their omnipotence, systematically accompany each individual's existence in society.
Can we think about the amount of power we ascribe to them? To what extent are we subject to the allurements of this form? When, under the pressure of turbulent social situations, do we resort to incomplete truth and a way shorter and faster?

The author says about her exhibition: “A solo exhibition Adam and Eve and Then tells a familiar story and its continuation. In the introductory diptych With Your Desire (2024), we see two different positions of temptation. While Eva plays with the apple in a Hamlet way, Adam offers it to us without hesitation. The circular shape of the paintings refers to the view into the tree crown. Adam and Eve are drying up trees themselves as well. Their bodies gradually change from green to ochre because the fruit from the Tree of Knowledge brings knowledge of the dark side – pain, the absence of Paradise, and their own temporality. The opposite pole is presented by the painting Blue-Green Christ (2024), where the dead body on the wood (dead tree), on the contrary, comes alive and becomes the tree of Life. The exhibition is closed by the last room with distinctive yellow paintings. Adam carries a cheerful Eve on his shoulders."

Different parts of the ensemble installation complement the exhibition with new planes and angles of view on conversion in an understanding of the original story with adaptation to the present or the perils accompanying it in parallel. Light objects and figures in lines of different positions continuously move towards the saints, who – drenched in yellow, complete the plot line with a celebratory character. However, through the interactions of the depicted characters, they also emphasize partnership or male-female connection. The relational perception and its diverse formability or reassessment are freely present in the individual works of the exhibition. Does it evoke a greed to dive into them – or immediately give in to them?

Dorota Sadovská (1973)

in her work, presents a fundamental modification of the angle of view and a narrative created from the correlation of opposites. She often captures mutually exclusive theses with a witty and ingenious exaggeration. She adapts the movement on the borderline of various media – paintings, drawings, photographs, sculptures, installations, and performances – to the essence of the selected topic. However, she primarily remains in the field of figurative and realistic painting in a perspective shortcut, thus completely changing and questioning the original way of visual experience of painting as such.
Dorota studied at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (1991 – 1997) by receiving a master's degree and subsequently at the l'École nationale des beaux-arts de Dijon (1997 – 1999). During her university studies, she completed numerous study stays and internships abroad, such as at the Staatliche Akademie der Bildende Künste in Stuttgart (1992), Gerrit Rietveld Academie (1993), Headlands Center for the Arts, Sausalito, California (2001), Académie royale des Beaux-Arts de Bruxelles (2001) and many others. She has been awarded multiple times for her work on the domestic and foreign scene. Her works are also included in valuable public and private art collections in Slovakia and abroad. http://sadovska.sk/

Shapes and motions

Michaela Šuranská V rozhovore s Ritou Koszorús

cyklus: Bežím za (s) umením | A művészetért futok

3.11. | nedeľa | 19:00 hod.
Schemnitz Gallery, A. Sládkoviča 53/2, Banská Štiavnica

Róbert Bielik

Simulované konkrétno | Simulated concreteness

Kurátorka: Petra HYBLEROVÁ
Vernisáž: 19.7.2024 o 17:30 hod
Výstava: 20.07.2024 - 08.09.2024

Aktuálny výstavný projekt vytvorený k prezentácii v Galérii Schemnitz prináša tri samostatné cykly malieb späté totožným odkazom. Robert v nich predkladá myšlienkovú interakciu s ponímaním nereálnych, simuláciou evokovaných okolností, vplývajúcich na skutočnosť a konkrétno, ktoré v nej prežívame. Koncepčnú líniu otvára smrť zastávajúca dlhodobý tematický okruh autorových filozoficko- existenčných bádaní. Potrebný zánik ega, a teda jeho smrť, chápe ako cestu k slobode pozbavenej od vyhraneného ponímania, či jediné možné oslobodenie sa od ireálna. Lebky zobrazené na veľkoformátoch s postavami na nich nanášajúcimi ružovú farbu rozširujú poňatie zániku o novú úroveň. Nevšedná kombinácia temnej idey (v zmysle akom je smrť väčšinou prijímaná) s ružovou farbou, pripomínajúcou svetlé a radostné pocity, vytvára kontrast dvoch zvyčajne sa vylučujúcich elementov. Vizuálne tak autorova obľúbená farba navodzuje pocit zmierenia sa s objektom a posolstvom, ktoré pokrýva. Figurálne i portrétové zachytenie osôb s nasadenými okuliarmi pre virtuálnu realitu dominuje zaujímavou perspektívou. Diváci sa stávajú pozorovateľmi samotných pozorovateľov virtuálnej reality, bez toho aby priamo videli, čo im predostiera. Ilúziou oslepení užívatelia strácajú pojem o realite v odlišnej rovine, tentokrát vytvorenej technológiou. Prvé maľby s týmto námetom začali vznikať už v období pred desiatimi rokmi a ich koncept zároveň dopĺňa jeho myšlienkové prehodnocovanie prostredia klamlivého zdania.

Postupný prechod k finálnemu cyklu Vyprahnutej túžby pozostáva zo série autoportrétov reflektujúcich intenzívnu žiadostivosť o vystavovanie vo vybraných umeleckých inštitúciách New Yorku. Dynamické kompozície malieb pouličných výkladov galérií zahŕňajú všednosť každodennosti - pohybujúcich sa okoloidúcich, odrazy automobilov či iných návštevníkov, dotvárajúcich osobné prežívanie túžby ega s daným miestom.
Výstavný projekt nás svojou líniou sprevádza podstatou nachádzania slobody a jej častokrát egom skreslených hodnôt. Tento fragment autorovej tvorby poukazuje na závažnosť komunikovanej témy najmä v súčasnosti, kedy potreba odlúčenia sa od ega nedobúda silný význam. Je to, čo sa nám javí ako dôležité a po čom v živote prahneme naozaj prínosné pre plnohodnotné prežitky našich duší? Nenaviguje našu existenciu len slepé ego, ktoré svojou pôsobnosťou slobodu práve oddiaľuje? Robert nás prostredníctvom malieb konfrontuje formovaním otázok voči sebe samým.

Robert Bielik (1963) 

životným dielom vyniká najmä pozoruhodnou koreláciu literárneho a výtvarného prejavu. Formou esejisticko-prozaických i poetických výstupov, fotografických záznamov a maľby, ktorá je momentálne najkrejventovanejším médiom jeho výstupov, praktizuje techniku manierizmu a baroka. Ich formálne prejavy aplikuje na svoju tvorbu v podobe surovo realistických vyobrazení. Primárnou témou sa tak stáva smrť z rôznych hľadísk, vníma ju ako vyslobodenie a jej opakované zachytávanie vedie k samotnému zmiereniu sa s ňou. Rovnako sa však odvíja od filozoficko-náboženských teórií a svoje myšlienkové prúdenie, vnemy a nahliadanie na realitu prehodnocuje a modifikuje práve skrze nich, čím medzi nimi zároveň lavíruje.
Robert absolvoval štúdium maľby pod vedením prof. Rudolfa Sikoru na Vysokej škole Výtvarných umení v Bratislave. Pôsobil tiež ako pedagóg na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde sa spolupodieľal na zostavení antologického diela slovenskej duchovnej poézie Stratená v ľaliách. V rámci maľby participoval na početnom množstve sólových i skupinových výstav na Slovensku aj v zahraničí.

Foto: Lucia Hasbach

Ladislav Čarný & Stano Masár

Alan Hyža

Zem ktorá zostáva

Kurátor: Ján Viazanička

Výstava: 04.05.2024 - 18.05.2024

Finisáž: 17.05.2024 o 19:00 hod

,,Štiavnické dejiny sú rovnako horúce a tragické ako mnohé iné príbehy v Európe. Tu sa však s cudzincom o minulosti hovorí opatrne – je to rodinná záležitosť, do ktorej vám nič nie je. Dá sa to vycítiť v tmavých uliciach, kde je miestami doteraz viditeľná skaza spôsobená ľudovládou a kde stredoveké domy obývajú prisťahovalci. Je to ostražité a silné mesto, nádherné a zmarené.”

A za Štiavničanov treba dodať, že Alanovi sa toto mesto otvorilo tak, ako mnohým domácim nie.

Zaujímam sa o históriu, vďaka nej možno pochopiť výnimočnosť, umenie, kultúru. Keď začínam pracovať na príbehu, od nej sa zvyčajne odvíja môj plán. Avšak len čo sa pustím do práce, príbeh často naberie nečakaný smer. Z hlbín sa vynoria postavy a obrazy, ktoré vyžadujú pozornosť, a nové súvislosti, o ktorých som netušil. Môj plán sa zmení na matnú predstavu. Kráčam v hmle a neviem, kde nakoniec skončím. Vo fotografii však nie je dôležité, aká bola skutočnosť, ale to, čo cez obraz poviete. Je to duchovný proces ovládaný predstavivosťou.

Niektoré obrazy zostávajú v pamäti navždy. Sú to zjavenia, ktoré vidíme iba srdcom, dôležité veci očami nevidieť. Kto má vieru, vie, o čo ide. Pri cestách do Banskej Štiavnice som videl kalvárie, kostoly i hrobky, sochy, štôlne, tajchy, aj meditačné body s výhľadom na krajinu. Avšak keď si dnes spomeniem na Štiavnicu, nič z toho sa predo mnou nezjaví ako prvé. Namiesto toho sa mi v mysli vybaví magický priestor vyžarujúci svoje vlastné svetlo. Mesto ľudí, ktorí vedia, že pri snímaní z kríža sa najskôr uvoľňujú nohy, aj filozofov na barových stoličkách, ktorí nemajú sklony k prepracovanosti. Miesto so silou antických bájí a povestí, kde sa duchovia zomrelých predkov voľne potulujú pod vysokým nebom. Závan ticha a smútku, vôňa opakovanej modlitby začutej v diaľke, aj výčitiek svedomia a ľútosti s prosbou o odpustenie zašepkanou v tme. Jemný odór ľudského prachu, niečo, čo cítite prvýkrát, avšak zároveň s presvedčivým pocitom déja vu. A aj znepokojujúca pripomienka, aké ťažké je nestratiť sa na ceste k večnosti medzi ničím a ničotou, vyznať sa v záhadách, obavách a nádejach, v protikladoch života a smrti, ktoré sú trvalé a nemenné. Je to ako so snami, ktoré sa nad ránom rozplynú. Zostane len niečo zvláštne a neuchopiteľné. Závan čohosi hlbšieho, čo však nevyžaduje okamžitú odpoveď.

Alan Hyža (SK) je fotograf, ktorý pracoval pre množstvo slovenských denníkov a týždenníkov dnes pôsobí ako dokumentarista v slobodnom povolaní. Je držiteľom desiatich cien Czech Press Photo a ocenenia Fotograf roka 2009 na Slovensku a na pomoc ľuďom v núdzi založil občianske združenie Medzi nami.

Realizoval dlhodobé cykly s rôznorodým zameraním - Sovietsky zväz po páde komunizmu, krajiny východného bloku, slovenskí saleziáni vo svete, ľudia a ich svety. Svoje cykly pretavuje do oceňovaných fotografických kníh, pričom tá posledná - Zem, ktorá zostáva - je venovaná práve Banskej Štiavnici.

Adam Macko

Corpus TX

Kurátorka: Michaela ŠURANSKÁ

Vernisáž: 22.03.2024 o 19:00 hod
Výstava: 23.03.2024 - 01.05.2024

Aktivity Adama Macka vo sfére vizuálneho umenia sú širokospektrálne, je umelcom, kurátorom a pedagógom. V umeleckej teórií sa venuje inštitucionálnej fragmentácií, posthumanistickým teóriám telesnosti a periférnej tvorbe umeleckých komunít. 

Individuálna výstava autora v Schemnitz Gallery predstaví aktuálny projekt viažuci sa k dlhodobému autorskému programu spočívajúcemu v skúmaní hybridných procesov tela a identity, ich nových úrovní a pozícií v súčasnej technologickej, ekonomickej, politickej a biologickej realite. 

Pre autora sústreďujúceho sa na matériu a inštrumenty priestorovej inštalácie je vlastné telo motívom, skúmaným objektom a umeleckým nástrojom. Práve naň v starších projektoch aplikoval experimentálne procesy a sledoval tak jeho fluiditu a modifikovateľnosť danú vonkajšími politikami. 

V aktuálne prezentovanom projekte je telo, a s ním previazané skutočnosti a vzťahy, zastúpené priestorovými elementmi. V inštalácii používa materiály blízke telu a jeho povrchu na základe vizuálnych, haptických vlastností ale aj obsahových konotácii. Vytvára znepokojivú a zároveň príťažlivú simuláciu, kde je falošná realita súčasťou naratívu. Povrch je symptómom aj obsahom, uvažujeme nad jeho momentálnom podobou, nakoľko je ovplyvňovaná živočíšnymi, biologickými faktormi a nakoľko je fluidná v zmysle adaptovania sa do súčasných foriem skutočnosti. Autor v jazyku vizuálnych priestorových schém uvažuje o pohybe dát v systémoch ľudského tela, mutácii, bioetike a o pojme “sociálny organizmus”. 

Adam Macko *1989

je vizuálny umelec a kurátor. V roku 2021 ukončil doktorandské štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici dizertačnou prácou na tému Hybridný potenciál maľby. Je kurátorom v nezávislej galérií EQO v Spišskom Hrhove a kurátorom súčasného umenia / kunsthistorik Krajskej galérie v Prešove. Svoju tvorbu prezentoval na viacerých samostatných - ACTS OF (BODY) ORNAMENTOLOGY (Turčianska galéria, Martin, 2022), DEGROWTH (Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves, 2021), 404 / ARTIST NOT FOUND (Tabačka Gallery, Košice, 2018) a i. - a skupinových výstavách - SUPERHRDINOVIA (Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves, 2022), TILL THE END OF THE WORLD (s Maroš Kontroš & Peter Maščák, Industra Brno, 2019, CZ), VV VUNU #2, VUNU Gallery, Košice, 2018) a mnohé iné. 

Od r. 2017 tvorí kurátorské projekty v EQO (priestor interaktívnej kultúry, Spišský Hrhov). Kurátorské projekty pripravil pre viacero galérií, napr. Východoslovenská galéria (Košice, s Miroslavom Klebanom), Galéria umelcov Spiša (Spišská Nová Ves), Šopa Gallery (Košice, s Jánom Triaškom) či v Schemnitz Gallery (Banská Štiavnica). Venuje sa pedagogickej a publikačnej činnosti. 

Vzdelávací projekt bez opony | without a curtain predstavuje cyklus moderovaných prezentácií tvorby stredoeurópskych umelcov a umelkýň v Galérii Schemnitz v Banskej Štiavnici. Ich mená a tvorbu poznajú mnohí. No ich osobnosť, príbehy, skúsenosti a postoje málokto. Zvyčajne sú ukryté za “oponou“. Aby sme vedeli správne rozumieť dielam a pochopiť pohnútky autorov, moderátormi sú významní slovenskí kurátori, teoretici a kritici umenia, ktorí sa nám ich pomôžu poodhaliť.

Straty a nálezy

Obraz sveta, ktorý nám sprostredkúva tvorba Kristíny Mičovej, je transformáciou jej priamej skúsenosti s krajinou, situáciou, hodinou, zvukom či sekundou. Jej tvorivosť je bezprostredne totožná s percepciou zažívanej reality. Slovné spojenie "nachádzať sa" nás situuje do priestoru, do krajiny, ktorú si Kristína Mičová osvojuje cez archiváciu zážitkov v podobe kresieb, fotografií, textov, zozbieraných drobných objektov či videí. 

Americký antropológ Keith Basso prišiel s označením place-world. Podľa neho človek chápe krajinu ako súbor známych miest tvoriacich uchopiteľný celok. Život je potom prehľadný  a zrozumiteľný (1). Kristína vo svojich textoch píše: "Miesta sú zložené z mojich bytí v prítomnosti." Jej výstupy, ktoré väčšinou koncipuje ako tematické celky, primárne vychádzajú zo zážitku typu TU a TERAZ SOM. Pri ich čítaní a pozorovaní vzniká komplexný vnem, vizuálny, sluchový, haptický či čuchový...   Subtílne objavy a súkromné príbehy odohrávajúce sa medzi autorkou a krajinou (alebo inou vnímanou skutočnosťou) majú poetický, hudobný a niekedy aj kinematografický charakter. Ako diváci máme pocit, že skrz atmosféru súkromia, intimity a pominuteľnosti sa ocitáme v neurčitých spomienkach inej osoby. 

Konceptuálny charakter Kristíninej tvorby a jej následnej prezentácie je blízky umeniu dokumentácie. Hĺbavá empirická percepcia prebieha na pozadí nielen emocionálneho ale aj intelektuálneho skúmania odkazujúceho na umenie, hudbu, film či filozofiu. 

Kristína Mičová *1994

Medzi jej doterajšie výstavné aktivity patria samostatné výstavy Distant Solids v Galérií MEDIUM (Bratislava, 2022), Prelomiť vlny / Breaking the Waves (Rozkvet Gallery, Banská Bystrica, 2023), Éter naplním po okraj svojou prítomnosťou (Galéria M. A. Bazovského v  Trenčíne, 2021) a vybrané skupinové výstavy ako Kláštor Opening "Misia: Priestor" (Štiavnické Bane, 2020), Horizonty súčasnosti (Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, 2019), Hala (sympózium v Trenčíne, 2015) a iné. Spolupracovala na knihe Jána Púčeka Karpaty! (2022). V roku 2019 ukončila magisterské štúdium v Ateliéri maľby III., u Rastislava Podhorského a Martina Špirca, na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Bakalársky stupeň absolvovala na Akadémií umení v Banskej Bystrici, v ateliéri Rastislava Podobu.