VERONIKA ŠRAMATYOVÁ

Pokiaľ sa s tvorbou Veroniky Šramatyovej (1977) stretávame po prvýkrát, môžeme sa ľahko stať obeťou mystifikácie. Nielen formou, ale i obsahom svojich diel sa autorka neustále pohráva s možnosťami vytvávať ilúzie. Zamieňa médiá, vymieňa ich funkcie, preveruje kritické myslenie i vkus divákov. A možno i seba samej. Ide o jednu z najpresvedčivejších a najzarytejších “fotorealistiek” našej umeleckej scény, no napriek tomu je maľba iba nástrojom, nie cieľom jej umeleckého snaženia.

Tento paradox sa ako hlavný princíp nesie celou jej tvorbou. Vytvára cykly obrazov, ktoré súvždy ešte niečím iným: predmetom obchodu s inými umelcami (Barter Collection) či infiltrácie do systému inštitucionálnych zbierok (Expanding Collection), hľadaním zmyslu umeleckej práce (Hobby Painting) či pátraním po vizuálnej forme vlastných spomienok (Vchody). Nastražené pasce na divákovu pozornosť čakajú i v zdanlivo “neškodných”historizujúcich maľbách súčasných náhodných či inscenovaných situácií. Tak sa na technicky dokonalom pseudo-barokovom obraze ocitne napríklad automobil, mladý muž v bermudách, či horiaca Matadorka.

Autorka sa pohráva s vlastným umeleckým bytím, ktorému neustále sama kladie otázky. Dostala by sa do zbierky Slovenskej národnej galérie bez toho, aby jej venovala jej vlastnú podobizeň? Sú klasické kvality maľby ešte stále aktuálnou hodnotou umenia? Kde sú hranice intímnej sféry človeka, ktorý sa rozhodne stať sa umelcom? Čo odlišuje jej prácu od diel “víkendových” či gýčových maliarov? Rozkrývanie jednotlivých vrstiev myšlienkového procesu, ktorý stojí na pozadí Šramatyovej diel, je tvorivé, zábavné a obohacujúce. Aj preto patrí k zásadným osobnostiam aktuálneho umenia na Slovensku.

Diana Majdáková

It is easy to be mystified upon first viewing the works of Veronika Šramatyová (1977). Through both the form and content of her paintings, she constantly plays with possibilities for the creation of illusion. She interchanges media and their functions to verify viewers’ critical stances and tastes. And, perhaps, her own, too. Šramatyová is among the most convincing and determined “photo-realist” painters of our artistic scene; despite that, however, painting is only a tool for, not a goal of, her artistic efforts.

That paradox permeates her entire body of work and is its fundamental principle. In accordance with it, she creates cycles of paintings that have an added value: for example, they are the subjects of business with other artists (Barter Collection), used as a means of infiltration into the system of institutional collections (Expanding Collection), serve the search for meaning in works of art (Hobby Paintings), or are the visual forms of her own memories (Entrances). There are also “booby traps” in seemingly “innocuous” historicist paintings of modern scenarios, traps that test the viewer’s attention. Examples of this are an automobile, a young man in Bermuda shorts, or a burning chemical factory appearing in the middle of a technically perfect pseudo-baroque painting.

Veronika dallies with and constantly questions her artistic identity. Would her artwork be included in the collections of the Slovak National Gallery without donation of one of her paintings to this institution? Are the classical qualities of painting still considered valid artistic values? Where are the boundaries of the intimate sphere of a person who decides to become an artist? What are the features that make her work different from that of the “weekend” or kitsch painters? Striving to discover the layers of thought behind Šramatyová’s work is creative, amusing and enriching. The rewarding effort that “unveiling” demands of the viewer is one of the reasons she is among the principal representatives of contemporary art in Slovakia.

Cenník diel | price list

Potrebujete poradiť? | Need advice?

Featured