PATRÍCIA KOYŠOVÁ

Patrícia Koyšová (1985) vo svojej tvorbe programovo skúma možnosti nových maliarskych techník. Bádanie v oblasti špecifík vyplývajúcich z použitých nástrojov pri vytváraní obrazu sama nazýva "Laboratóriom". Už vo svojej teoretickej diplomovej práci si kládla otázku, či je v dnešnej dobe ešte vôbec možné prísť s novou autorskou maliarskou technikou. Táto otázka ju sprevádza aj nadaľej a rozširuje ju aj na svoje experimenty s trojrozmernými realizáciami. Obrazy, ktoré maľuje za pomoci kompresora, lakovníckej a ofukovacej pištole či stierky, sú vo výsledku abstraktnými kompozíciami so silným vizuálnym účinkom. Na rozdiel od modernistických tendencií maľovať vnútorný svet, Koyšová sa cielene vzdáva priameho kontaktu s maľovanou plochou a prenecháva ho na použité nástroje. Tým odstriháva interpretačnú líniu emocionálneho spojenia autora a abstraktného maliarskeho vyjadrenia. Oproti tomu akoby priamo úmerne silnel komunikačný kanál spájajúci vnímateľa diela s jeho vlastnou imagináciou vyvolanou obrazom. Autorka svoju prácu ideovo i prakticky vedome vymedzuje voči tendenciám v maľbe ovplyvneným súčasnou digitálno-masmediálnou vizualitou. Cielene pracuje s náhodou, nepredvídateľnosťou a individuálnymi charakteristikami svojich technologických experimentov.

Diana Majdáková

Patrícia Koyšová (1985) purposefully and intensely examines the possibilities that can arise in her art through the application of new painting techniques. She uses the words “laboratory” and “research” to refer to her experiments with the specific features of the tools she uses to create a painting. As early as when she was working on her university thesis, she asked herself whether today it was still possible to create or discover new techniques for painting. This question has remained with her, and is reflected in her experiments with three-dimensional realizations. The pictures she paints using a compressor, a varnishing gun, air brush, or spatula manifest finally as abstract compositions with impressive visual effects. Departing from the modernist tendency to paint from the artist’s inner world, Koyšová deliberately surrenders direct contact with the painted surface, leaving that to intermediaries, to the tools she uses. In this way, she severs the line of interpretation otherwise formed by the emotional contact between the artist and her abstract creation. On the other hand, the result is as if the channel of communication induced by the painting and connecting viewers with their own imaginations is proportionately enhanced. This painter also strives to define her work with a full awareness of influences, both conceptually and practically, in contrast with current trends in painting that are influenced by digital and mass media visual communications, without artists’ conscious control. Patrícia works intensively with coincidence, unpredictability, and the individual characteristics of her technological experiments.