Vlasta Žáková
Vlasta Žáková (1981) – výrazná postava slovenskej scény v experimentálnej práci s textilným materiálom (od ručnej kresby niťami a látkových krajín, cez mäkké skulptúry až po digitálne vzory) a jeho intermediálnymi presahmi smerom k odevnému dizajnu, maskám, fotografii a akčnému umeniu.
U Vlasty Žákovej prvotne vznikali nepokojné textilné krajiny s rozličnými povrchmi a textúrami, často všívaná sivá kvetena – „mŕtva lúka v čiernom lese“ (Odraz vnemu, 2007; Bezpečie smútku, 2010). Druhou jej silnou líniou bol rozsiahly cyklus „Párty“ – nekonečné tančeky, bujaré večierky mladistvých s nadmierou alkoholu a sexuálnych výziev. Tu autorka vystupuje v úlohe pozorovateľa, prísediaceho pri stole nekontrolovanej zábavy, drsných gest a nerestí (Narodeninová párty, 2008; Bez obmedzení, 2009). Postupne pribudli mäkké textilné plastiky takmer v životnej veľkosti zobrazujúce ľudí po veľkej párty, zatlačených do kúta svojej osamelosti – postavy sediace, plačúce, fajčiace, ktoré „keď sa zdvihnú, pôjdu domov“ (Lilith v akcii, 2009; Fajčiaca, 2010). Toto vykročenie do priestoru, vstup do 3D sveta prinieslo autorke aj posun k vytváraniu oživených figurálnych prostredí, k pohybu a performance. Všetko to osvetlené UV svetlom prináša ultrafialový svet, ktorý vysáva bielu a vytvára alternatívny imaginárny svet (Vševidiaca, 2012; The Crowd, 2013). Žáková čoraz jasnejšie otvára zadné dvere do temných novogotických komnát našej mysle. Tu sa stretávajú „čierne labute“ s „padlými anjelmi noci“, tu sa prebúdza jej „vlk vo mne“.
V aktuálnej sérii prác sú u nej časté presahy do iných médií a oblastí umenia (odevný dizajn, masky, performance, živá plastika a pod.). Najmä spolupráca s mladými fotografmi (Michaelou Knížovou a Jánom Ďurinom) modeluje nového „kríženca“ médií s inscenovanou podobou výsledného diela – podmanivé ručné textilné práce a ich filtrovanie technickým aparátom. Tak vzniká „sladká temnota“ uprostred jasného dňa. Podivné bytosti noci, každodenní čarodejníci nás s trochou teatrálnosti uvádzajú do bezpečného prístavu smútku, nostalgie a možno aj trochu do teroru hororu (Sisters of Mercy, 2014; Adam, Adam a jablko, 2015). U Žákovej vždy nájdeme istú skicovitosť, fragmentárnosť a uvoľnenosť v tom začarovanom lese expresie a emócie. Tu kraľuje ručná niťokresba, maľba štruktúrami vykrojených látok, ale aj tanec stehov šijacieho stroja a žakárové vzory digitálnych strojov. Tak vzniká jej nový výtvarný svet ako vyšitý...
b.skid
Mgr. art Vlasta Žáková ArtD. (nar. 1981 v Rožňave). Absolventka Katedry výtvarných umení a intermédií FU TU v Košiciach (2000-06) a doktorandského štúdia na VŠVU v Bratislave (2013-17). Ocenenia: 2008 a 2010 – finalistka Ceny 333, Národná galéria Praha; 2009 – Cena poroty, bienále Skúter II GJK Trnava; 2007 – Cena Ego Art Bratislava; Rezidencia: Red Gallery Londýn 2013, v rámci programu K.A.I.R. Košice 2013; Samostatné výstavy (výber): 2017 – Chyba kópie, MVL Košice; 2016 – Tiene raja, GMB Bratislava; 2013 - Ultraviolet Movement, Red Gallery Londýn, repríza Kulturpark Košice 2014; 2012 – Horkou jehlou, Galéria Ladislava Sutnara Plzeň; Kolektívne výstavy (výber): 2017 – Ko-shické metro, Galéria Emila Filly Ústí nad Labem; 2016 – Living Memory, Kunst Museum Knut Skinnarland Rauland; YTAT – Young Textile Art Triennial Lódź; 2015 – Tekutá múza, SNG Bratislava; 3. Dunajské bienále Danubiana Bratislava.