Kurátori, teoretici a pedagógovia, ktorým ďakujeme
za spoluprácu s Galériou Schemnitz.
Aj Vďaka ich odbornej participácii Galéria Schemnitz prináša do regiónu množstvo kvalitných výstav a vzdelávacích programov.
+ Vladimír Beskid
PhDr. Vladimír BESKID Narodený v roku 1962. V rokoch 1981-1985 absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity J. A. Komenského v Bratislave, odbor Veda o výtvarnom umení. V roku 1988 absolvoval rigorózne skúšky na FFUK Bratislava. Žije a pracuje v Trnave a Bratislave.
Odborná (riadiaca) prax: od 2019 Galéria Jána Koniarka – riaditeľ galérie 2014 – 2015 K13 Košické kultúrne centrá – programový riaditeľ 2013 – umelecký riaditeľ 2011 – 2013 Európske hlavné mesto kultúry Košice 2005 – 2011 Galéria Jána Koniarka Trnava – riaditeľ galérie 1993 – 2001 Múzeum Vojtecha Löfflera Košice – kurátor, dramaturg 1994 – 1999 Východoslovenské múzeum Košice – historik umenia, kustód zbierok 1990 – 1992 Štátne reštaurátorské ateliéry Bratislava – riaditeľ pracoviska Košice 1986 – 1989 Tatranská galéria Poprad – historik umenia, šéfkurátor
Pripravil scenár a realizoval štyri stále expozície zo zbierkových fondov inštitúcií: Klenoty domova – klasické slovenské umenie 20. storočia (GJK Trnava, 2007); Ján Koniarek – zakladateľ moderného slovenského sochárstva (GJK 2007); Galéria portrétov – prehľad portrétneho žánru od 18. do 21. storočia (GJK Trnava 2010, reinštalácia 2019); Pre-opening, Múzeum mladého umenia AMoYA, Colorado-Mansfeld palác Praha (2011)..
Členstvo v odborných organizáciách: 2012 – 13 – člen tímu kongresu AICA Košice – Bratislava, v rámci EHMK Košice 2013 od 1999 – člen medzinárodnej organizácie AICA (slovenská sekcia); 1995 – 98 – člen medzinárodnej organizácie múzeí a galérií ICOM 1990 – 97 – člen Asociácie teoretikov a historikov umenia Slovenskej výtvarnej únie
Pedagogické pôsobenie: 2003 – 2009 – pedagóg Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave 2003 – 2005 – výskumný pracovník Inštitútu vedy a výskumu na VŠVU Bratislava 1998 – 2002 – pedagóg Katedry výtvarných umení a intermédií Fakulty umení TU Košice
Študijné pobyty: 2012 – Japonsko (Tokyo, Osaka), EU-Japan Fest Tokyo 2008 – Poľsko (Varšava, Poznaň, Gdaňsk), Inštitút A. Mickiewicza Varšava 2005 – Francúzsko (FRAC du Est – FRAC Dijon, Metz, Reims), Ministerstvo kultúry Francúzska Paríž 1997 – Švajčiarsko (Zürich, Basel), Kulturstiftung Pro Helvetia Ost-West Zürich
VÝSTAVY (kurátorstvo): Od roku 1987 kurátorsky pripravil viac ako 80 individuálnych výstav domácich a zahraničných výtvarníkov, predovšetkým v Bratislave, Košiciach, Trnave, Poprade, Banskej Bystrici, Žiline, Liptovskom Mikuláši a v zahraničí: Berlín, Mníchov, Viedeň, Londýn, New York, Moskva, Praha, Brno, Ostrava, Budapešť, Miskolc, Oradea, Kraków, Wroclaw a pod.
Najvýraznejšie výstavy a projekty: – SIGNAL- Slovak (Post)conceptuart Art, Ludwig museum Budapešť 2019 – CRITICON (kritická maľba dnes), MLV Košice 2018 – OBJEKTívne, Kunsthalle Bratislava 2018-19 – SONDA 1 – príbeh slovenského (post)konceptuálneho umenia, GHMP Praha 2018 – BAKELIT – Contemporary Slovak Art, HOM – Miskolci galéria MIskolc 2018 – TATR(o)MAN – súčasné slovenské umenie, Galérie Českých center, Praha 2016 – Košické metro – zastávka Liptov (mladá košická scéna); LGPMB Liptovský Mikuláš 2018 – Núdzový východ – súčasné slovenské umenie, Rooster Gallery Vilnius 2017 – Jiří Georg Dokoupil: Oxymoron, Danubiana – Meulensteen Museum Bratislava 2017 – Marek Kvetan/Michal Černušák, Schemnitz Gallery Banská Štiavnica 2017 – Adam Szentpétery: Geometrické kódy, TG Poprad 2017 – Ko-shické metro, Galéria E. Filly Ústí nad Labem 2017 – Reversed/Okrenuto, Múzeum súčasného umenia Nový Sad 2016 – Pod povrchom (Ján Zelinka/ Simona Štulerová), Galéria SI Budapešť 2016 – 6. Moskovské bienále, Galéria Belajevo, Moskva 2015 – Soft Codes – konceptuálne tendencie na Slovensku, Múzeum súčasného umenia Wroclaw 2015 – Trienále súčasného obrazu, Kunsthalle/hala umenia Košice 2013 – ObraSKov – súčasná slovenská maľba, Wannieck Gallery Brno 2011, TG Poprad 2012 – Ilona Németh: Dilema, Mücsarnok Budapešť ; VSG Košice 2012; Dom umenia Brno 2012 – Transformácia identity 89-09, Dom umenia Brno, MUSA Wien 2009 – Skúter II – bienále mladého umenia, GJK Trnava 2009; TG Poprad 2009 – Trienále súčasného umenia ITCA, Národná galéria Praha 2008 – Mária Bartuszová: Negative Volumes, Galerie Ruediger Schoettle Mníchov 2008 – The Most Curatorial Biennial of the Universe, Apexart, New York 2007 – Fremdkörper (Alien Body), GJK Trnava 2005, Künstlerhaus Bethanien Berlín 2006 – Supernova (súčasné britské umenie), spolupráca za GJK, GJK Trnava 2006 – Mária Bartuszová: Cesta k organickej plastike, Slovenská národná galéria Bratislava 2005, ŠG Banská Bystrica 2006, VSG Košice 2006 – Vzdialené podobnosti (niečo lepšie ako kozmetika), Veletržný palác, Národná galéria Praha 1999 – Koniec minulého storočia (Artotéka 90. rokov), Štátna galéria Banská Bystrica 2001 – Public District (spolukurátor), projekt public artu, Ústí nad Labem 1999 – Medzinárodné výtvarné sympózium Laboratórium I Prešov 1992, II Poprad-Vysoké Tatry 1994, III Košice 1996, IV Vyšné Ružbachy 1998 – Geometria viva, Dom umenia Bratislava 1993
Publikácie, autorstvo kapitol (výber): – Beskid, V.: Sonda 1 – projektové myšlení a radikální gestá, In: SONDA 1 – příběh slovenského (post)konceptuálního umění, katalóg Praha:GHMP, 2018, s. 9- 31, ISBN: 978-80-7010-147-6 – Beskid, V.: Mild Narration about Soft Codes, Muzeum wspolczesnosti Wroclaw 2015, s. 37- 60, katalóg výstavy Soft Codes; ISBN: 978-83-63350-17-8 – Beskid, V.: The Situation of Visual Culture in Post-War Slovakia, In: IRWIN (edit.): EAST ART MAP – Contemporary Art and Eastern Europe, s. 307-17, Afterall Books and The MIT Press Cambridge 2006. ISBN: 1-846380-05-7 – Beskid, V: Zwischen(t)raum – Changes and Challenges in the Slovak Version, In: Framing of Art, s. 27- 50, FUUD Ústí nad Labem 2007, ISBN: 80-7044-0730-3 – Beskid, V.: Mária Bartuszová, In: Documenta Magazine No1, Modernity?, s. 180-185, Documenta Kassel a Taschen Kolín 2007, ISBN: 978-3-8228-1532-8 – Beskid, V: The Cells and Eggshells of Mária Bartuszová, In: Promises of the Past (A Discontinuous History of Art in Former Eastern Europe), s. 52-55,Centre Pompidou Paríž 2010, ISBN: 978-3-03764-099-9 – Beskid, V.: Neokonceptuálne a postkonceptuálne smerovania v 90. rokoch, In: Rusinová, Z. a kol.: Umenie 20. storočia na Slovensku (dejiny slovenského výtvarného umenia), SNG Bratislava 2000, ISBN: 80-8059-031-1
Okrem odborných monografií publikoval takmer 60 odborných štúdií a článkov v domácich a zahraničných časopisoch (Flash Art CZ/SK, Balkón, Profil, Ateliér, DART, Umělec, Jazdec a pod.), edične a textovo zostavil vyše 30 katalógov výstav.
Členstvo v odborných komisiách, porotách a pod. (výber): 2017 a 2019 – člen medzinárodnej poroty súťaže Exit, UJEP Ústí nad Labem 2011 – 2019 – člen Umeleckej rady Fakulty výtvarných umení VUT Brno 2013 – 2015 – člen komisie Pro Slovakia na MK SR Bratislava 2012 – 2015 – člen grantovej komisie MK SR pre EHMK Košice 2013 2007 – 2008 – člen medzinárodnej poroty Ceny 333 Národnej galérie Praha 2002 – 2004 – člen medzinárodnej poroty Ceny J. Chalupeckého v Prahe 2001 – člen komisie Ceny Oskara Čepána, SCCA Bratislava 2001 – 2004 – člen nákupnej komisie ŠG Banská Bystrica 2000 – 2002 – člen výjazdovej skupiny pre umenie Akreditačnej komisie MŠ SR 2000 – 2003 – člen Umeleckej rady VŠVU Bratislava 1999 – 2002 – člen Umeleckej a vedeckej rady Fakulty umení TU KOšice 1999 – 2003 – člen nákupnej komisie pre moderné a súčasné umenia v SNG Bratislava 1999 – 2002 – člen Komisie galérií a múzeí štátneho fondu Pro Slovakia MK SR 1996 – 1999 – člen odbornej poroty 14. trienále slovenskej grafiky Banská Bystrica 1996 – člen medzinárodnej poroty 18. bienále maďarskej grafiky Miskolc 1999 – 2002 – člen Správnej rady SCCA Bratislava 1996 – 1998 – člen komisie Mladý umelec roka, Foundation for Civil Society Bratislava
Spolupráca:
NIE SME TVOJE HRAČKY | MICHAL ČERNUŠÁK & MAREK KVETAN
BATMANOVO ZLATO | JIŘÍ SURŮVKA
SLADKÁ TEMNOTA | VLASTA ŽÁKOVÁ
IKONY A KLONY | JÁN VASILKO & VIKTOR FREŠO
GÁBOR KRISTÓF | PICNIC ON THE DRIVING RANGE
Vzdelávacie programy:
MICHAL KOLEČEK | BYTIE V OBRAZE
JIŘÍ SURŮVKA | BATMAN VS. JÁNOŠÍK - PERFORMANCE V SLUŽBÁCH ĽUDU
JIŘÍ DAVID | NIKDY SA NEOBZERAJ, ZOMRIEŠ ...
MARIKA KUPKOVÁ | KREHKÉ A INÉ KINO
FRANTIŠEK KOWOLOWSKI | PROBLEMATIKA ČASU V EFEMÉRNOM UMENÍ PERFORMANCIE A INŠTALÁCIE
PETER KVÍČALA | LEN PRE TVOJE OČI FOR YOUR EYES ONLY
ANNA VARTECKÁ | ŠEDIVÉ ZLATO GREY GOLD
JIŘÍ ČERNICKÝ: PÁTRANIE AUTORA JEHO VÝUKOVÝM ARCHÍVOM
VLADIMÍR BESKID | AKO ČÍTAŤ UMENIE
VLADIMÍR BESKID | OBRAZ KRAJINY VČERA A DNES
+ Jana Babušiaková
Mgr. Jana BABUŠIAKOVÁ Vyštudovala dejiny a teóriu umenia na Trnavskej Univerzite. Počas štúdia absolvovala niekoľkomesačnú dobrovoľnú prax v Galérii mesta Bratislavy, bola taktiež činná ako dobrovoľníčka v dennom centre pre bezdomovcov. V roku 2015 absolvovala všeobecné štátnice z nemeckého jazyka a takmer dva roky pracovala ako asistentka konateľa na Österreich Institute, organizovala niekoľko výstav v Nitre, Trnave a Bratislave. V Kunsthalle Bratislava zodpovedá za administratívne činnosti.
Spolupráca:
+ Josef Bolf (CZ)
Mg.A. Josef BOLF (1971, Praha) Malíř. V letech 1990–1998 studoval na pražské Akademii výtvarných umění (J. Načeradský, V. Kokolia, V. Skrepl). V roce 2005 byl ve finále Ceny Jindřicha Chalupeckého. Stipendijně pobýval v Německu, Švédsku a v roce 2007 na ISCP – International Studio and Curatorial Program v New Yorku. Člen dnes již neexistující skupiny Bezhlavý jezdec. Skupinově vystavuje od roku 1993 (putovní výstava studentů V. Kokolii), samostatně pak od roku 1998. Stal se jedním z mála Čechů zastoupených na výstavě „Decadence Now!“ v pražském Rudolfinu. Jeho dílo je součástí mnoha významných tuzemských i zahraničních sbírek, například Národní galerie Praha, Moravské galerie v Brně, Muzea umění Olomouc, Hudson Valley Center for Contemporary Art, Peekskill, NY, USA a dalších. V současnosti působí jako vedoucí ateliéru Malba III. na pražské AVU.
+ Marianna Brinzová
Mgr. Marianna Brinzová (*1987) je absolventkou ateliéru Malířství 1 pod vedením MgA. Vasila Artamonova na FaVU VUT v Brne. Bakalárske štúdium absolvovala na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici v Ateliéri kresby pod vedením doc. Štefana Balázsa, ArtD. Okrem voľnej autorskej tvorby sa venuje i kurátorskej a organizačnej činnosti na poli vizuálneho umenia, ktorá taktiež spätne presahuje do jej autorského programu. Od roku 2017 je spoluorganizátorkou a spolukurátorkou festivalu súčasného umenia DOM v Bratislave.
Vzdelanie
Od 2017 – štúdium na Curatorial Studies Institute pod vedením Juraja Čarného, Bratislava
2014 – 2017 (Mgr. stupeň) Ateliér malířství 1 (MgA. Vasil Artamonov), FaVU VUT v Brne
2010 – 2014
Fakulta výtvarných umení, Akadémia umení v Banskej Bystrici, Ateliér kresby (doc. Štefan Balázs, ArtD., akad. mal.), katedra maľby, ukončené bakalárske štúdium
2007 – 2009
Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, dejiny a teória umenia, neukončené bakalárske štúdium
2003 – 2007
Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, ručné výtvarné spracovávanie textílií
+ Juraj Čarný
Mgr. Juraj ČARNÝ je kurátor, kritik, kultúrny manažér a pedagóg.
V roku 2013 bol poverený zriadením, v rokoch 2014 - 2016 bol zakladajúcim riaditeľom Domu umenia / Kunsthalle Bratislava a Slovenského centra vizuálnych umení. Je prezident Slovenskej sekcie AICA, bol vice-prezidentom AICA International. Inicioval a spoluorganizoval XLVI. AICA International Congress Slovakia 2013 (s R.Gregorom). Pôsobil ako riaditeľ a šéfkurátor galérie SPACE (1999-2013), inicioval projekty BillboArt Gallery Europe, Crazycurators Biennale, SPACE Residency Lab, FAICA Gallery, Potulná galéria nomadSPACE a i. Kurátorsky a organizačne pripravil viac ako 200 výstav na Slovensku aj v zahraničí. Pravidelne spolupracoval s Prague Biennale. Inicioval vznik časopisu Flash Art Czech and Slovak edition, kde pôsobil ako šéfredaktor. Prednášal v Oxforde, New Yorku, Tbilisi, Berlíne, Viedni, Vaxjo, Vaase, Prahe, Poznani, Žiline, Košiciach a i. Od roku 2000 pedagogicky pôsobí na VŠVU. Je spoluzakladateľom (s M.Knutom) a programovým riaditeľom Art Academy. Založil prvý pravidelný program vzdelávania kurátorov na Slovensku - Curatorial Studies Institute a Kurátorský inkubátor. Momentálne pracuje pre projekt TRAM - pravidelné kultúrne vlakové spojenie Viedne a Bratislavy, Potulná galéria nomadSPACE. V rokoch 2018 a 2019 bol odborným garantom a kurátorom Galérie Schemnitz.
+ Ladislav Čarný
Prof. Ladislav Čarný, akademický maliar (* 24. december 1949,Žilina), je významný slovenský výtvarník, predstaviteľ konceptuálneho a procesuálneho umenia. Od roku 1992 pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre teórie a dejín umenia. Jeho profesionálne aktivity majú široký záber od výtvarného umenia cez teóriu umenia, organizovanie výstav, sympózií, workshopov až po pedagogiku, didaktiku a publikačnú činnosť.
Od roku 1975 pôsobil ako pedagóg na ľudovej škole umenia, najskôr vo Svite, od roku 1979 v Bratislave v Petržalke. Od začiatku sa aktívne zaoberal aj teoretickou a metodickou reflexiou učebných procesov a spolupracoval s Metodickým ústavom. Jeho pedagogické aktivity vyvrcholili roku 1992 založením pedagogického štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR pri príprave nových učebných osnov pre Základné umelecké školy. Je autorom učebníc výtvarnej výchovy pre základné školy. Ako člen prípravného výboru sa podieľal na porevolučnej transformácii VŠVU a na príprave koncepcie Katedry teórie umenia Trnavskej univerzity.
Od roku 1992 pôsobí ako učiteľ na Katedre teórie a dejín umenia VŠVU a neskôr aj ako externý učiteľ Katedry dejín umenia a kultúry Filozofickej fakulty TU v Trnave. V rokoch 2000 – 2002 zastával funkciu prorektora pre štúdium VŠVU. V roku 1995 sa habilitoval na umelecko-pedagogický titul docent, v roku 2007 bol menovaný za profesora výtvarných umení (Karlova univerzita v Prahe, odbor intermediálna tvorba). Od roku 1991 pravidelne publikuje v časopise Profil, je členom redakčnej rady.
+ Jiří Černický (CZ)
prof. doc. Mgr. akad. mal. Jiří ČERNICKÝ Významný český intermediálny umelec a pedagóg. Absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe (1997). V roku 1996 získal Sorosovu cenu, v roku 1998 sa stal víťazom Ceny J. Chalupeckého a v roku 2007 získal ocenenie October Salon Award, Belehrad. Realizoval niekoľko študijných pobytov: 1998 – Headlands, San Francisco; 2001 – Tent Gallery and MAMA Gallery, Rotterdam (NL); 2008 – Spaces Gallery, Cleveland. Posledné solo výstavy: 2016 – Divoké sny, Rudolfínum Praha; Metodické sny, Kunsthalle Košice. V súčasnosti je vedúcim Ateliéru maľby na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe.
Spolupráca:
JIŘÍ ČERNICKÝ: PÁTRANIE AUTORA JEHO VÝUKOVÝM ARCHÍVOM
+ Anton Čierny
prof. Mgr. art. Anton ČIERNY Je vedúcim Katedry intermédií a multimédií na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde vedie Ateliér priestorových komunikácií+. Na umeleckú scénu vstúpil začiatkom deväťdesiatych rokov, pričom jeho tvorba bola zameraná na rozmerné objekty a inštalácie určené najmä pre konkrétny priestor. Neskôr sa začal venovať performance a práci priamo v teréne, kde vytváral happeningy, eventy a participatívne projekty. Projekty pre verejný priestor s využitím miestneho potenciálu tvoria ťažisko ostatného obdobia jeho tvorby.
+ Silvia lacková Čúzyová
Mgr. Silvia LACKOVÁ ČÚZYOVÁ, PhD študovala na odbore dejiny umenia a kultúry na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Doktorandské štúdium absolvovala na Katedre dejín umenia a architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Na VŠVU pôsobila ako riaditeľka Galérie Medium (2009 – 2017) a následne ako samostatný výskumný pracovník v Centre výskumu VŠVU (2016 – 2019), tiež tam pôsobila pedagogicky. Profiluje sa ako historička umenia a kurátorka výstav súčasného umenia a dizajnu. Ako historička umenia sa dlhodobo venuje historiografii dejín umenia a kritiky výtvarného umenia (najmä v dekádach 40., 60., 90. roky 20. storočia, ako freelance kurátorka a intenzívne tiež ako recenzentka výstav súčasného umenia na Slovensku i v zahraničí. Publikovala štúdie a recenzie v katalógoch a tlačených aj elektronických médiách (Profil, Flash Art, Ostium…). Od roku 2019 je odbornou asistentkou na Katedre pedagogiky výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, kde vyučuje predmety dejiny umenia 1 – pravek, starovek, dejiny umenia 2 – ranokresťanské umenie, stredovek, dejiny umenia 3 – renesancia, barok, dejiny umenia 4 – 18. a 19. storočie, dejiny umenia 5 – 1. pol. 20. storočia, dejiny umenia 6 – 2. pol. 20. storočia, kritické písanie v anglickom jazyku, analýza výtvarného diela.
+ Jiří David (CZ)
prof. Jiří DAVID akad.mal. Jiří David od 2. poloviny 80. let výrazně ovlivňuje podobu i atmosféru českého umění. Na Akademii výtvarných umění v Praze se dostal po opakovaných pokusech o přijetí až sedm let po ukončení Střední průmyslové školy Ostrava-Vítkovice (1971–1975). V letech 1982–1987 pak studoval u Arnošta Paderlíka v Ateliéru figurální a monumentální malby. V roce 1987 patřil mezi zakladatele generační umělecké skupiny Tvrdohlaví. Svými malbami s volným využíváním znaků a politických symbolů významně formoval postmoderní program na přelomu 80. a 90. let. Od devadesátých let se věnuje také tvorbě fotografických souborů, objektů a instalací. Ve svých textech dlouhodobě reflektuje pozici umělce a umění ve společnosti. Vyslovuje se však také k aktuálním kulturním, společenským a politickým tématům.Proměnlivost uměleckého vyjádření neumožňuje jeho jednoznačné zařazení.V roce 2001 umístil na střechu pražského Rudolfina svou první monumentální intervenci: neonovou trnovou korunu pod názvem Záře. Rok poté instaloval v areálu Pražského hradu neon se symbolem srdce, který se stal Davidovým veřejně nejdiskutovanějším dílem kvůli vazbě na osobnost Václava Havla, který coby prezident právě uzavíral své poslední funkční období, či významové manipulaci symbolu skupinou Ztohoven. V roce 2015 vytvořil monumentální malířskou instalaci Apoteóza pro český pavilon na 56. mezinárodním bienále výtvarného umění v Benátkách. Mezi lety 1995–2001 David působil jako vedoucí Ateliéru vizuální komunikace na AVU v Praze. V rozmezí let 2004–2020 vedl Ateliér intermediální konfrontace na Vysoké škole uměleckoprůmyslové v Praze.
+ Zuzana Duchová
Mgr. Zuzana DUCHOVÁ, PhD. Zuzana Duchová, kurátorka a publicistka, študovala vedu o výtvarnom umení na FiFUK v Bratislave a Universität Wien, obhájila dizertačnú prácu o kultúrnych mestách na STU v Bratislave. Okrem teoretického skúmania kultúrneho života v mestách spoluorganizovala viacero podujatí na pomedzi umenia, architektúry, kreatívneho turizmu a spolu s vyše štyridsiatimi spoluautormi vydala dve knihy o Bratislave: BA! U-fu-turistický sprejvodca a BA!! miesta živej kultúry (1989 – 2016). Pracuje pre Creative Europe Desk Slovensko, kde sa zaoberá projektovým manažmentom kultúrnych projektov a grantami. Kurátorka a hýbateľka projektu salonik.sk.
+ Barbora Kurek Geržová
Barbora Kurek Geržová je kritička a kurátorka, venuje sa súčasnému umeniu a umeniu druhej polovice 20. storočia. Vyštudovala Dejiny umenia a kultúry na Trnavskej univerzite. V Nitrianskej galérii pracuje od roku 2006 na pozícii odborno-výskumnej pracovníčky. Je kurátorka Zbierky maľby a podieľa sa na formovaní akvizičnej politiky galérie. S Omarom Mirzom pripravila pri príležitosti 50. výročia Nitrianskej galérie výstavu Čože je to 50.-KA! (2015), ktorá predstavila výber akvizícií v rámci rôznych tematických okruhov. Samostatne pripravila niekoľko desiatok monografických (Marko Blažo, Karol Pichler, Vladimír Popovič, Dorota Sadovská, Ľubo Stacho, Emöke Vargová) aj skupinových domácich i zahraničných výstav. Zaujímajú ju tematické autorské projekty, ktoré sú výsledkom jej umelecko-historického výskumu. Na základe tejto kurátorskej stratégie spracovala rôzne témy –problematiku ilúzie v súčasnom umení (zrkadlo, ilúzia priestoru, trompe l´oeil); premeny autorských umeleckých techník (Od sadry k žuvačke); porovnávala formálne a obsahové príbuznosti a rozdiely medzi tvorbou súčasných slovenských a českých umelkýň a umelcov (Ja a tí Druhí); skúmala autorskú tvorbu cez aspekt rodu (Inter-view); reflektovala špecifický fenomén – film v súčasnom umení (FILM. Directed by Artists). V rámci medzinárodnej spolupráce pripravila v roku 2009 výstavu súčasného výtvarného umenia Perfect Asymetry, ktorá bola súčasťou projektu Donumenta 2009 – Slovakia, v Regensburgu (SRN). Prispela do publikácie Päťdesiat súčasných umelcov na Slovensku (2014) a výstavného projektu: Paradox 90. Kurátorské koncepcie v období mečiarizmu, 1993 – 1998 (2014). Od roku 2011 je členkou slovenskej sekcie AICA (Medzinárodnej asociácie kritikov umenia registrovanej pri UNESCO v Paríži). V roku 2018 získala cenu Nitrianska Lunica.
+ Jana Geržová
Mgr. Jana GERŽOVÁ kritička a kurátorka historička umenia, kritička, kurátorka a editorka. Študovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte Komonského university (1970–1975). Spoluzakladala časopis Profil súčasného výtvarného umenia (1990) od roku 1992 do súčasnosti je šéfredaktorkou ( www.profilart.sk ). V rokoch 1994–2000 bola kurátorkou Synagógy – Centra súčasného umenia (Galéria Jána Koniarka, Tranava), v rokoch 2000–2012 vedecko-výskumnou pracovníčkou na Inštitúte vedy a výskum VŠVU v Bratislave. V rokoch 2000–2008 prezidentka Slovenskej sekcie AICA. Špecializuje sa na rôzne aspekty súčasného umenia vrátane problematiky konceptuálneho umenia, site specific inštalácií, feminizmu, stratégiám citácie, apropriácie a postprodukcie, ako aj výskumu súčasnej maľby v kontexte jej návratu na prelome tisícročí. Je autorkou publikácií Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie (2009), Slovenské výtvarné umenie 1939 – 1989 z pohľadu dobovej literatúry (2006), prvej monografie Otisa Lauberta (2001) a Daniela Fischera (2016, spoluautorka). V 90. rokoch iniciovala vydanie prvého terminologického slovníka Kľúčové termíny výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Gramatická a sémantická charakteristika (v spolupráci s jazykovedkyňou I. Hrubaničovou, 1998) a slovníka výtvarného umenia Od abstraktného umenia k virtuálnej realite (spolu s J. Mojžišom, 1999). Štúdiami Konceptuálne umenie a Citácia; Interpretácia a apropriácia v súvislostiach analýzy médií participovala na publikácii Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie (ed. Z. Rusinová, SNG 2000). Jej štúdia Art and the Question of Gender in Slovak Art napísaná pre britský feministický časopis n.pradoxa (2001) bola zaradená do publikácie Gender Check: a Reader (ed. B. Pejić, 2010). Študovala odbor veda o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1970- 1975). Do roku 1986 pracovala na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti v Bratislave ako výskumný pracovník. V rokoch 1986 až 1990 pôsobila ako nezávislý kritik a kurátor. Spoluzakladala časopis pre súčasné výtvarné umenie Profil. Venuje sa umeniu druhej polovice 20. storočia predovšetkým výskumu analytických a konceptuálnych tendencií ako aj problematike postmodernej identity v umení. Pripravila desiatky výstav doma aj v zahraničí. V roku 1993 vyhrala konkurz na prezentáciu Slovenska na XLV. Bienále v Benátkach s multimediálnym projektom Daniela Fischera- Nekonečno. Participovala na príprave viacerých monografických výstav (L. Čarný, R. Fila, Otis Laubert, P. Meluzin, Ilona Németh, D. Sadovská, D. Tóth a iní.) V roku 2000 získala cenu Martina Benku.
+ Richard Gregor
Mgr. Richard GREGOR Historik, kurátor a kritik výtvarného umenia. Študoval na Trnavskej univerzite a na Karlovej univerzite v Prahe. Pracoval ako šéfkurátor Nitrianskej galérie a Galérie mesta Bratislavy, prednášal na Katedre teórie a dejín umenia Akadémie umení v Banskej Bystrici, bol nezávislým expertom na problematiku galérií Ministerstva kultúry SR. Je kurátorom viac než piatich desiatok výstav doma i v zahraničí, autorom recenzií a štúdií.
Zakladal časopisy Dart (1999) a Jazdec (2009), o.i. inicioval štipendium pre mladých kurátorov (2003) a web-archív www.artdispecing.sk (2011), ktorý je dnes najväčším zdrojom oral history v oblasti vizuálneho umenia na Slovensku. Bol predsedom Rady galérií Slovenska, je členom jej výkonného výboru, je viceprezidentom Slovenskej sekcie Medzinárodnej asociácie kritikov AICA, občasným členom College Art Association. Pravidelne sa zúčastňuje konferencií a seminárov, prednášal na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Číne, Maďarsku, Chorvátsku, Poľsku, Južnej Kórei, Veľkej Británii, Južnej Afrike a v USA; získal viaceré štipendijné stáže v USA, Veľkej Británii, Dánsku, Nemecku, Poľsku a Izraeli. Bol spoluautorom a spoluorganizátorom XLVI. Medzinárodného kongresu AICA v Košiciach, Bratislave a Krakove (2013). Z jeho iniciatívy sa v rokoch 2008-2014 dočasne obnovila Galéria Cypriána Majerníka v Bratislave (pôvodne založená 1957). V roku 2013 vydal knihu Haberernovej oko. Postinformálna figurácia v slovenskom výtvarnom umení 60. rokov 20. storočia. V roku 2014 bol povereným riaditeľom a do roku 2016 šéfkurátorom Domu umenia/Kunsthalle Bratislava. V roku 2015 zorganizoval medzinárodnú konferenciu Môžeme hovoriť o Bratislavskom Konceptualizme?. Od roku 2016 je doktorandom na Trnavskej univerzite. V roku 2017 získal štipendium Clark Art Institute, Williamstown (MA, USA). Rok pracoval ako kurátor v Krajskej galérii výtvarného umenia v Zlíne (ČR) a od júna 2019 vedie Liptovskú galériu Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
+ Petra Hanáková
- kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia SNG Absolvovala Vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a bakalársky tiež Filmovú vedu na VŠMU v Bratislave. Pracovala na Ústave Dejín umenia SAV, na Katedre vied o umení FTF VŠMU a na Inštitúte umenia a vedy VŠVU.
Od roku 2008 je kurátorkou Zbierky iných médií v Slovenskej národnej galérii. Venuje sa teórii múzea, slovenskej filmovej a vizuálnej kultúre dvadsiateho a aktuálneho storočia a kurátorstvu výstav (napr.: 60/90, Slovak art for free, Nybüvitt - v spolupráci s A. Kusou; ako aj mnohých projektov na pôde SNG).
Je spoluautorkou knižného profilu o Pedrovi Almodóvarovi, monografie Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra (SFÚ, 2010) a publikácie o dejinách umeleckej prevádzky 90. rokov Ženy-inštitúcie? (VŠVU/Slovart 2010). Publikuje napr. v Arse, Ročenke SNG, Profile, Kinečku či Kino-ikone.
+ Katarína Hládeková
Finalistka Ceny Jindřicha Chalupeckého 2016 "Slovenská umelkyňa Katarína Hládeková je od doby štúdií na Fakulte výtvarných umení v Brne intenzívne prítomná na českej umeleckej scéne. Pre porotu bola dôležitá mimoriadna výtvarná inteligencia a čistota prevedenia konceptuálnych operácií s ideami a skúmanými vzťahmi medzi realitou." (vyhlásenie poroty) Katarína Hládeková (*1984) je absolventkou košickej KVUaI TUKE (Ateliér grafiky a experimentálnej tvorby Rudolfa Sikoru) a brnenskej Fakulty výtvarných umení VUT (Ateliér maliarstva 3 Petra Kvíčalu). Doktorandské štúdium začala na Katedre elektronického obrazu Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem a ukončila ho na brnenskej FaVU. Pracuje najmä v médiách objektu, inštalácie a fotografie, pričom ústrednou témou jej práce je model: monumentálna priestorová realizácia v malom meradle, ktorá je často predstavená práve prostredníctvom fotografie. Autorka citlivo skúma vzťah medzi realitou a jej obrazom, či predobrazom, ktorý sa sám o sebe stáva novou skutočnosťou. Svoju tvorbu predstavila v rade českých a slovenských výstavných inštitúcií, napríklad v brnenskej Galérii TIC, Make Up Gallery v Košiciach alebo Fait Gallery v Brne. V roku 2013 reprezentovala Slovensko v rámci Henkel Art Award.
+ Jakub Hošek (CZ)
Mg.A. Jakub HOŠEK (nar. 1979) vystudoval malbu u Vladimíra Skrepla na AVU (2004). V letech 2005 a 2007 byl finalistou Ceny Jindřicha Chalupeckého. Spolu se sestrou Anežkou tvoří dvojici Indie Twins, která mimo jiné spravuje galerii AM180. Hošek často spolupracuje s Nik Timkovou. Od roku 2018 jsou asistenty v ateliéru malířství Josefa Bolfa.
+ Ondřej Chrobák (CZ)
je český historik umění a kurátor. Jeho zájmem je především české moderní a současné umění a umění 19. století. Vystudoval dějiny umění na Filozofické fakultě v Praze (1997–2002).
Ještě za studií (2001) založil spolu s Davidem Kulhánkem, Zbyňkem Baladránem a Tomášem Svobodou pražskou Galerii Display, jednu z prvních nezávislých galerií zaměřenou na prezentaci současného umění ze zahraničí. Působil zde jako kurátor a organizátor do roku 2006.
V letech 2000-2008 byl kurátorem a následně ředitelem Sbírky grafiky a kresby Národní galerie. Zde připravil například výstavu Jan Autengruber: Dílo 1910 – 1920 (Palác Kinských, 2002). Expozice Mikoláš Aleš 1852–2007 (NG, Valdštejnská jízdárna, 2007) měla za cíl nejen představit dílo tohoto klasika, ale také proměny náhledů na jeho tvorbu v průběhu času.
Mimo NG pak byl autorem výstavy kresleného humoru a karikatury V okovech smíchu v Domě U Kamenného zvonu (spolu s Tomášem Winterem a Marií Rakušanovou, 2006, GHMP) či kurátorem autorského projektu All The Best Jiřího Thýna (Galerie Josefa Sudka, 2006) a Expozice Tomáše Svobody (Karlin Studios, 2009).
V roce 2009 Chrobák nastoupil do Galerie středočeského kraje (GASK) jako šéfkurátor, kde pomáhal vytvořit koncepci galerie v nově zrekonstruovaných prostorech bývalé jezuitské koleje. Kromě kurátorství výstavy Erotická revue (GASK, 2011) či spoluorganizace přehlídky mladých diplomantů z evropských uměleckých škol Startpoint (GASK, 2010) se také (spolu s Ondřejem Horákem) autorsky podílel na projektu Věznice: Místo pro umění, v němž společně vystavovali současní umělci a odsouzení za mřížemi (2012).
Od roku 2011 pracuje Ondřej Chrobák v Moravské galerii v Brně – nejprve jako kurátor a pracovník Metodického centra (Centrum nových strategií muzejní prezentace – CENS). V roce 2014 se stal vedoucím kurátorem. Jeho nová koncepce vedení galerie spočívá zejména v otevření instituce směrem k veřejnosti a v důrazu na návštěvníka. Kromě zrušení vstupného, otevření knihkupectví a galerijní kavárny bylo zásadní proměnou nové uspořádání stálých expozic MG.
Jako autor výstavní koncepce se společně s Marcelem Fišerem podílel na expozici sbírky moderního umění v Galerii výtvarného umění v Chebu (2011–2012). V GAVU také kurátoroval výstavy Hanuš Schwaiger: Novokřtěnci v Münsteru, The New Dark Age of Love Anežky Hoškové (obě 2013) a Den, kdy sníh padal na hořící pole Jiřího Černického (2014).
Ondřej Chrobák byl členem řady odborných porot a komisí, například v porotě Ceny Jindřicha Chalupeckého (2009–11).
Přispívá do mnoha odborných periodik (Fotograf, Labyrint revue), zejména do časopisu Art & Antiques, kam kromě recenzí a postřehů píše od roku 2009 Manuál pro milovníky současného umění, seriál zaměřený na reflexi aktuální situace na výtvarné scéně. S Tomášem Svobodou píše internetový blog s názvem Galérka, v němž satiricky komentují nekvalitní prezentaci umění v regionálních galeriích.
+ Martina Ivičič
Mgr. Martina Ivičič je teoretička nových médií a nezávislá kurátorka.
Vyštudovala Teóriu interaktívnych médií (TIM) na Filozofckej fakulte Masarykovej Univerzity v Brne. Takmer dekádu viedla na TIM predmet Artificial Life Art a Kánon umenia nových médií. V roku 2019 prezentovala výsledky svojej pedagogickej činnosti na festivale Ars Electronica v rámci Campus Exhibition. Od roku 2015 je organizátorkou a kurátorkou festivalu súčasného umenia DOM (www.festivaldom.com)
+ Beata Jablonská
Študovala Dejiny umenia na Filozofickej Univerzite Komenského v Bratislave. Do roku 2009 pracovala ako kurátorka Zbierky kresby 20. Storočia v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Je autorkou kapitoly Maľba v postmodernej situácii v syntetickej publikácii Umenie 20. Storočia (Slovenská národná galéria, 2000), kapitoly Lži dilemy a alternatívy obrazu v katalógu Slovenské vizuálne umenie 1970-1985 (Slovenská národná galéria, 2003) kurátorkou a editorkou výstavy a katalógu Osemdesiate: Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985-1992 (Slovenská národná galéria, 2009). Od roku 2009 do roku 2014 pôsobila v Centre výskumu, v Sekcii vizuálnych a kultúrnych štúdií ako vedecká pracovníčka. V roku 2014 obhájila dizertačnú prácu: Prítomnosť a význam maľby v stratégiách slovenského konceptuálneho umenia, ktorú pod názvom Transcendentné, Absolútne, Nekonečné. Skryté kapitoly slovenského konceptuálneho umenia pripravuje k vydaniu. Od roku 2014 pôsobí ako odborná asistentka na Katedre teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Je autorkou monografie Erika Šilleho: Šťastie je na dosah (Slovart, Galeria Krokus, 2017) a spolukurátorkou výstavy ČS koncept 70 let (Fait Gallery, Brno, Česká republika), z času na čas kurátorkou a píšucou a prednášajúcou teoretičkou výtvarného umenia na plný úväzok.
+ Dorota Kenderová
Mgr. art. Dorota KENDEROVÁ, ArtD.
Je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. V roku 2012 získala doktorský titul na Katedre intermédií, kde neskôr pôsobila ako odborná asistentka v ateliéri Ilony Németh. Koordinovala a viedla medzinárodný vzdelávací projekt Open Studio a počas štúdia stihla založiť galériu HIT v Bratislave zameranú na súčasné umenie. Zúčastňovala sa rôznych umeleckých pobytov v New Yorku, Viedni či v Kremse popri čom aj vystavovala na mnohých domácich a zahraničných výstavách. Svoje dlhoročné zázemie v Bratislave vymenila Dorota Kenderová nedávno za Košice, kde od roku 2016 vedie jednu z najväčších krajských galérií na Slovensku – Východoslovenskú galériu v Košiciach. V roku 2005 sa stala laureátkou medzinárodnej ceny Essl Award určenej mladým umelcom.
+ Adrián Kobetič
je kurátor, historik umenia, prvý mestský kurátor Trnavy (Bude sa koncepčne starať o rozvoj umenia v trnavskom verejnom priestore). Pôsobí na Ústave dejín umenia SAV. Absolvoval štúdium Dejín a teórie umenia na Trnavskej univerzite v Trnave. Zaoberá sa umením vrcholného a neskorého stredoveku na našom území a tiež umením od 2. polovice 20. storočia po súčasnosť. V rámci toho pripravil niekoľko výstavných projektov, najmä ako kurátor Nitrianskej galérie, kde pôsobil v rokoch 2019 a 2020.
Spolupráca:
MIRO TRUBAČ | TELO. INTÍMNE A VEREJNÉ
+ Bohunka Koklesová
doc. Mgr. Bohunka Koklesová, PhD.
Vyštudovala vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1995). Titul PhD. (2010) získala na Katedre teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení. Od roku 2017 je docentkou. Pôsobí ako pedagogička a historička umenia, predchádzajúce tri funkčné obdobia bola prorektorkou VŠVU pre výskum a umeleckú činnosť a v roku 2019 sa stala prvou rektorkou VŠVU v Bratislave. Špecializuje sa na teóriu fotografie a vzťah umenia a politiky. V roku 2010 vydala knihu V tieni Tretej ríše s podtitulom Oficiálne fotografie slovenského štátu, ktorá bola výsledkom jej niekoľkoročného výskumu tohto obdobia. Následne v roku 2018 vydala knihu Súmrak doby, mapujúcu obdobie rokov 1945 – 1956. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a bola ocenená cenou Nadácie Tatrabanky.
+ Michal Koleček (CZ)
prof. Mgr. Michal KOLEČEK, Ph.D.
je profesorem na Katedře dějin a teorie umění na Fakultě umění a designu Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem.
Michal Koleček je zakladatelem a garantem dvouletého navazujícího magisterského studijního oboru Kurátorská studia a zároveň vedoucím Katedry dějin a teorie umění na Fakultě umění a designu Univerzity Jana Evangelisty Purkyně, kde je tento studijní obor již od roku 2007 úspěšně realizován. Michal Koleček je zároveň garantem a předsedou Oborové rady doktorského studijního oboru Vizuální komunikace na Fakultě umění a designu Univerzity Jana Evangelisty Purkyně.
Michal Koleček je dále členem vědeckých a uměleckých rad Fakultě umění Ostravské univerzity a Pedagogické fakultě Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem a oborových rad doktorského studia na Fakultě výtvarných umění Vysokého učení technického v Brně a Pedagogické fakultě Masarykovy univerzity v Brně.
Michal Koleček se zabývá dějinami a teorií výtvarného umění a designu se zaměřením na problematiku současných uměleckých projevů; kurátorskými studii se zaměřením narozvoj metod současné kurátorské praxe a socializace současného umění. V odborných studiích uveřejněných v České republice i v zahraničí se věnuje především teoretické reflexi nejnovějších pohybů na české a středoevropské umělecké scéně s důrazem na umění pracující s konkrétním sociálním kontextem a využívající různých participativních, performativních a kooperativních tendencí, přičemž tyto pohyby zařazuje do širšího sociokulturního rámce. Mezi jeho publikacemi lze zmínit:
KOLEČEK, M. (ed.): Mo(nu)mentální topografie. Ústí nad Labem: FUD UJEP, 2019, ISBN 978-80-7561-221-2.
KOLEČEK, M. (ed.): In Their Eyes. Ústí nad Labem: FUD UJEP; Rijeka: Museum of Modern and Contemporary Art, 2017, ISBN 97880-7561-095-9.
KOLEČEK, M.: Interiéry duše. Plzeň: Západočeská galerie v Plzni, 2017, ISBN 978-80-88027-16-4.
KOLEČEK, M. (ed.): Ze středu ven. Umění regionů 1985−2010. Ústí nad Labem: FUD UJEP, 2014, 376 stran; ISBN 978-80-7414-786-9.
Michal Koleček v letech 1993–2000 působil v pozici ředitele Galerie Emila Filly v Ústí nad Labem; v letech 1998–2000 byl kurátorem Sorosova centra současného umění v Praze a v letech 2000–2002 Galerie Václava Špály v Praze. V letech 2002–2003 pracoval jako kurátor Sbírky moderního a současného umění Národní galerie v Praze. V roce 2003 byl kurátorem Česko-slovenského pavilonu na 50. ročníku Benátského bienále v Benátkách. Od roku 2016 je ředitelem a hlavním kurátorem Domu umění Ústí nad Labem a od roku 2018 působí v pozici hlavního kurátora projektu LUNGOMARE ART v rámci programu RIJEKA 2020 – European Capital of Culture (Chorvatsko).
Na výstavních projektech v pozici hostujícího kurátora mimo jiné spolupracoval s Národní galerií v Praze, Galerií hlavního města Prahy, Domem umění města Brna, Západočeskou galerií v Plzni, Galerií Středočeského kraje v Kutné Hoře, Severočeskou galerií výtvarného umění v Litoměřicích, Centrem současného umění DOX v Praze a v zahraničí s Chelsea Art Museum (New York, USA), Galerie für Zeitgenössische Kunst (Lipsko, Německo), Kunst im Őffentlichen Raum (Vídeň, Rakousko), Museum of Modern and Contemporary Art (Rijeka, Chorvatsko), Pori Art Museum (Finsko), Kunsthalle Košice (Slovensko), Mücsarnok / Kunsthalle Budapest (Maďarsko), Galeria Arsenał (Białystok, Polsko), TRAFO (Szczecin, Polsko), Kunstmuseum Thun (Švýcarsko) atd.
Spolupráca:
MICHAL KOLEČEK | BYTIE V OBRAZE
MESSENGER URNÁNNYCH KRÁS | ZDENA KOLEČKOVÁ
CO K ČEMU? KDE S KÝM? | JIŘÍ KOVANDA
MICHAELA THELENOVÁ & ANTON ČIERNY | SNÍMKY VLAŇAJŠEJ SEZÓNY
+ František Kowolowski (CZ)
doc. MgA. František KOWOLOWSKI
František Kowolowski (1967) obecně zapadá do rámce ostravské výtvarné scény, jenž se vyprofilovala kolem poloviny devadesátých let. Od roku 1986 studoval v ateliéru malby Jana Tarasina a Ryszarda Winiarskiego na Akademia Sztuk Pięknych w Warszawie, kterou absolvoval v roce 1991 svou diplomovou prací s názvem Mýty a živly. V, pro Cenu Jindřicha Chalupeckého, překotném roce 2000 byl dokonce jedním z jejích finalistů. Zatímco v Brně, jeho bydlišti, je patrně nejvíce v podvědomí jeho vynikající kurátorská činnost – postupně v Moravské galerii v Brně (1994 – 1996) a Domě umění města Brna (od roku 2000) a činnost na poli teorie umění, tak v Ostravě je jedním ze základních pilířů tamější umělecké scény. Mimo pedagogické působení na Fakultě umění Ostravské univerzity v Ostravě, co by vedoucí Ateliéru malby II, je také společně s Jiřím Surůvkou a Petrem Lysáčkem jedním ze členů skupiny František Lozinski, o.p.s.
+ Ján Kralovič
Mgr. Ján Kralovič, PhD. vyštudoval Dejiny umenia a kultúry na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V rokoch 2012 – 2016 pôsobil ako vedecko-výskumný pracovník na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Aktuálne pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia VŠVU, kde prednáša dejiny slovenského umenia 20. storočia, dejiny nových médií, témy profilované na knižnú kultúru a ilustráciu a vedie semináre zamerané na teóriu a interpretáciu umeleckého diela. Pravidelne publikuje v odborných časopisoch (Jazdec, Ostium, FlashArt, artalk.cz, Fraktál, Profil, Vlna a i.) recenzné príspevky, odborné texty a vedecké štúdie o neo-avantgardom a súčasnom umení a knižnej kultúre. Príležitostne sa venuje kurátorskej činnosti. V roku 2014 mu vyšla publikácia: Teritórium ulica (Umenie akcie v mestskom priestore v rokoch 1965 - 1989 na Slovensku) a v roku 2017 monografia zameraná na bytové výstavy a umelecké aktivity v období normalizácie pod názvom Majstrovstvo za dverami.
+ Filip Krutek
Aktuálne pôsobí v Galérii Jána Koniarka v Trnave - kurátor, historik umenia, správa depozitu
+ Marek Kuchár
Študoval estetiku na Prešovskej univerzite v Prešove a na Karlovej univerzite v Prahe. Ako kultúrny mediátor, editor a koordinátor dobrovoľníkov participoval na Bielej noci – najväčšom festivale súčasného umenia na Slovensku. Ako PR asistent pracoval v Tabačke Kulturfabrik a bol tak súčasťou vzniku "Novej Tabačky" v Košiciach. Spolupracoval tiež so združením Street Art Communication, venoval sa kurátorstvu a pravidelne prispieval do časopisu Flash Art Czech and Slovak Edition.
+ Lenka Kukurová
je environmentálna aktivistka kurátorka a umelecká kritička. Pracuje s politickým umením a umeleckým aktivizmom. V roku 2012 získala doktorský titul na Univerzite Karlovej v Prahe s dizertačnou prácou na tému politických aspektov súčasného českého a slovenského umenia po roku 1989. Organizovala niekoľko skupinových výstav orientovaných na aktuálne spoločenské témy, napr. utečenecká problematika (výstava „Strach z neznámeho“, Kunsthalle Bratislava, 2016). V roku 2011 spolu s Milanom Mikuláštíkom zorganizovala výstavu „Velocypedia“ zameranú na tému cyklodopravy, v roku 2018 spolupracovala so združením Limity jsme my na umeleckých intervenciách v rámci Klimakempu, roku 2019 usporiadala výstavu „Dancing on the Ruins“ s témou klimatickej krízy, v roku 2020 výstavu „Sme príroda, ktorá sa bráni“ v Moravanoch nad Váhom. Od roku 2013 pôsobí spoločne so Zuzanou Štefkovou ako kurátorka pražskej Galérie Artwall, ktorá je umiestnená vo verejnom priestore a zaoberá sa spoločenskými problémami vrátane klimatickej krízy. Kukurová sa dlhodobo venuje aktivizmu a často na projektoch spolupracuje s neziskovými organizáciami v oblasti ľudských práv a ekológie, napríklad s Greenpeace, zúčastňuje sa akcií občianskej neposlušnosti.
+ Marika Kupková (CZ)
je poprednou českou historičkou umenia a kurátorkou. Programovo sa venuje mediálnym a sociálnym presahom filmu, pohyblivého obrazu a súčasnej vizuálnej kultúry. Prednáša na Masarykovej univerzite v Brne, je dlhoročnou vedúcou Galerie TIC v Brne.
+ Petr Kvíčala CZ)
český maliar a vysokoškolský pedagóg. Popredná osobnosť českej abstraktnej maľby, od 80. rokov 20. storočia priekopník v presadzovaní ornamentu a rytmu v českej maľbe. Často pracuje v rozsiahlych maliarskych cykloch (napr. Vlny, Tapety, Sviatočné obrusy pre všedný deň, Tenké línie, Memory a pod.). Od roku 1995 bol autorom početných realizácií v architektúre vo Švajčiarsku, Nemecku a v Čechách. V súčasnosti pôsobí ako vedúci Ateliéru maľby 3 na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne.
+ Marián Laššák
Mgr. art. Ing. Marián LAŠŠÁK, ArtD
Pracuje na Katedre dizajnu VŠVU v Bratislave ako odborný asistent Atelieru experimentálneho dizajnu.
+ Adam Macko
+ Diana Klepoch Majdáková
Diana Majdáková (1983) je kultúrna manažérka a kurátorka súčasného umenia. Dlhodobo pracuje v kultúrnom sektore ako autorka a koordinátorka umeleckých a vzdelávacích aktivít. Štúdium odboru Veda o výtvarnom umení ukončila obhajobou diplomovej práce Digitálny obraz v slovenskom umení 20. storočia. Pôsobí ako kurátorka v Kreatívnom a kultúrnom centre Nová Cvernovka. Lektorsky a programovo sa podieľa na vzdelávacom programe Art Academy (od 2011). Dlhodobo spolupracovala s galériou súčasného umenia SPACE ako grantová a projektová manažérka (2006 - 2012). V roku 2015 - 2016 pracovala na kurátorskej koncepcii a organizovaní výstavných a vzdelávacích projektov v Tabačka gallery (Košice). Kurátorsky viedla projekt s umením vo verejnom priestore Neviditeľná Štiavnica (od 2012), pôsobila ako kurátorka Galérie Schemnitz (2013 - 2015). Venuje sa publikačnej činnosti (Päťdesiat súčasných umelcov na Slovensku, 2014, Beautiful People, 2015, Knut, 2017, Off limits - cenzúra v súčasnej umeleckej praxi, 2018 a.i.) a vlastným kurátorským projektom. Je autorkou textov, prednášok, recenzií a článkov o umení a kultúre, publikovala vo viacerých médiách (SME, Denník N, Flash Art CZ&SK, artalk a.i.). Žije v Bratislave.
+ Zuzana Majlingová
+ Stano Masár
Stano Masár (* 8. december 1971, Bratislava) je slovenský postkonceptuálny umelec a grafický dizajnér.
Po ukončení štúdií na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1991 – 1996; odbor: anglický jazyk a literatúra – výtvarná výchova), absolvoval doktorandské štúdium na VŠVU v Bratislave (2009 – 2012). V roku 1994 uskutočnil štipendijný pobyt na Thames Valley University v Londýne. Bol finalistom cien pre mladých umelcov (Essl Award, Cena Oskara Čepana). Pravidelne sa prezentuje na domácich a zahraničných výstavách (zoznam nižšie) aj na mnohých veľtrhoch súčasného umenia (ViennaFair Viedeň, Pulse New York a Miami, Kunst Zürich, Kunstart Bolzano a pod.) Stano Masár je hravý postkonceptuálny umelec rozvíjajúci stratégie manipulácie, transformácie, interpretácie, context sensitive, site specific inštalácie a inštitucionálnej kritiky. Vedome sa hlási k odkazu Dada, Neodada, Fluxu, minimalizmu, konceptuálneho umenia, rozvíja dedičstvo Kazimira Maleviča, Ivesa Kleina, ale predovšetkým Marcela Duchampa. Zo slovenských autorov ho najvýraznejšie ovplyvnili konceptualisti Ľubomír Ďurček a Július Koller.
Do „histórie umenia“ vstúpil interpretáciou historických aj súčasných, svetových a domácich umeleckých diel, ktoré analyticky transformoval do zjednodušenej reči piktogramov. Hranicu medzi umením a dizajnom programovo prekračoval aplikáciou piktogramov na rôzne predmety dennej potreby, ako dlažba, puzzle, stôl a podobne. V sérii Just vymazával zo slávnych diel podstatné prvky. V Leonardovej Poslednej večeri Ježiš zostáva za stolom sedieť sám (Just Jesus), Catelanov Ján Pavol II. mizne aj s meteoritom z červenej podlahy (Just Background), v Manetovych Raňajkách v tráve, zostávajú sedieť v parku len ženy (Just Women), interpretovanej Mona Lise L.H.O.O.Q. vygumoval Duchampom dokreslené fúzy.
Narúša krehkú formálnu podstatu predmetov každodennej reality, ktorým umožnil uniknúť zo všednosti svojho bytia. Roztápajúci sa radiátor, ovisnutá vodovodná rúrka, farba stekajúca pod strop, hodiny s opadanými číslami aj ručičkami. Manipuluje dvere, stoly, stoličky, radiátory, elektroinštalácie, semafóry, vypchaté zvieratá. Na Synagógu inštaluje dvere z maďarského Ikarusu. Dizajnuje dvere na vstup do (fiktívnych) Zbierok konceptuálneho a postkonceptuálneho umenia, Nových médií a Interaktívnebo umenia, Zbierok budúcich umeleckých projektov. Inšpirovaný bábikami Barbie vytvára galériu vplyvných osobností zo sveta umenia (Kontová, Politi, Kusá, Hrabušický).
Po kritickej analýze dejín umenia, deštrukcii a transforámii objektov sa kriticky obracia ku samotným inštitúciám (tzv. “insitutional critique”) a svetu umenia. Vystavuje prázdny TATE corner, MoMA wall, ale aj čakáreň na nápady umelcov. Nenamaľovaný obraz a zabalené artefakty necháva bezdôvodne a samovoľne blúdiť po galérii. Vyprázdňuje galerijné priestory, balí umelecké diela, stavia prázdnu galériu v galérii, upozorňuje na koniec výstavy, navádza diváka utiecť z galérie, systematicky pripravuje pôdu pre príchod konca umenia.
Nezanedbateľný je prínos Stana Masára v oblasti grafického dizajnu. Je autorom dizajn manuálov viacerých bratislavských galérii, svetového kongresu XLVI. AICA International Congress Slovakia 2013, katalógov samostatných aj skupinových výstav, ale aj časopisu o umení Jazdec, webstránok www.aica.sk, www.artdispecing.sk a iných.
+ Lucia Miklošková
Mgr. et Mgr Lucia Miklošková PhD.
Lucia Miklošková študovala dejiny a teóriu umenia a architektúry na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity (2009-2011) a odbor estetika na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre (2005-2010) a Univerzite Karlovej v Prahe (2014). Doktorandské štúdium ukončila na Katedre dejín a teórie umenia TU dizertačnou prácou venovanou prechodom každodennosti do možnosti umeleckého diela, s podtitulom Čítanie readymadov Marcela Duchampa (2017).
+ Omar Mirza
Mag.Phil. Omar MIRZA je absolventom odboru dejiny umenia na Viedenskej univerzite. Od septembra 2006 pracuje na pozícii odborno-výskumného pracovníka a kustóda zbierok v Nitrianskej galérii, pre ktorú kurátorsky pripravil zhruba štyridsiatku samostatných a kolektívnych výstav súčasných umelcov zo Slovenska a zo sveta. Okrem práce pre Nitriansku galériu má za sebou viacero kurátorských aktivít doma a v zahraničí (napr. Praguebiennale 4), venuje sa výtvarnej kritike, uverejňuje články a recenzie o dianí v súčasnom umení. V rokoch 2011 – 2012 riadil bratislavskú Galériu Faica – galériu kritikov slovenskej sekcie AICA (Medzinárodnej asociácie kritikov umenia), ktorej je členom. Okrem odborných aktivít sa venuje najmä popularizácii súčasného umenia, pôsobí v rôznych médiách ako moderátor či tvorca relácií.
V rokoch 2008 – 2014 vyrobil 190 dielov internetovej relácie o vizuálnom umení Hore bez. V rokoch 2014 – 2016 moderoval na Rádiu Devín raz týždenne reláciu Fokus o výtvarnom umení. V rokoch 2016 – 2017 bol spoluautorom, dramaturgom, scenáristom a moderátorom 10-dielnej relácie o súčasnom umení Omar a Božena na internetovom portáli vju.sk.
V závere roka 2017 sa stal Kritikom roka a laureátom ceny ASK?.
+ Michal Murín
prof. MgA. Ing. Michal Murin, ArtD. (nar. 1963) ukončil magisterské štúdium u prof. Petra Rónaia na Fakulte umění v Brne, odbor výtvarní umění – konceptuální tendence a doktorandské štúdium u prof. Dezidera Tótha na VŠVU (2003). V roku 2012 bol habilitovaný na docenta a roku 2018 inauguroval v odbore výtvarné umenia na VŠVU v Bratislave; v roku 2019 bol vymenovaný za profesora v odbore výtvarné umenie.
Pedagogicky pôsobí na Fakulte výtvarných umení (FVU), Akadémia umení (AU), Banská Bystrica, od roku 2004 ako vedecký pracovník, vedúci ateliéru Digitálne médiá, prodekan FVU AU pre umeleckú činnosť a medzinárodné vzťahy (2006 – 2010, od 2016). Súčasne od 2006 pedagogicky pôsobí na Fakulte umení, Technickej univerzite v Košiciach, od 2011 vedúci ateliéru Nové médiá. Prednášal na zahraničných aj domácich akadémiách a univerzitách; Fakulta umění VUT (Brno), Fakulta umění OU (Ostrava), Universita Palackého (Olomouc), VŠVU (Bratislava), Akademia sztuk pienknych (Gdansk), Webster University (Viedeň), University do Porto (Porto), Keio University – Mita House (Tokio) a Edith Cowan University (Perth).
Od 1984 aktívne prezentuje svoju tvorbu zameranú na intermédiá, umenie zvuku, nové médiá, konceptuálne umenie, participatívne umenie a pod.. Jeho tvorba je medzinárodne reflektovaná, vystavoval vo významných galériách a na prestížnych podujatiach: Perth Institute of Contemporary Arts (Perth), Prague Biennale (Praha), Seoul Mediacity Biennale v Seoul Museum of Art (Soul) v Ludwig Museum (Budapešť), Museum of Contemporary Arts (Skopje), Museum of Contemporary Arts (Banja Luka), Freies Museum (Berlín), MODEM (Debrecen), V2 (Rotterdam), Ernst Museum – Modern and Contemporary Art Gallery, Műcsarnok – Kunsthalle (Budapešť), Museo Nacional Palacio de Bellas Artes de Cuba (Havana), Podewil (Berlín), Silberkuppe (Berlín), Experimental Intermedia (Gent), Steierischer Herbst (Graz), BWA (Wroclaw, Bialsko Biala), Galerie hlavního města Prahy (Praha), Krajská galerie výtvarního umění ve Zlíně, Galerie Emila Filly (Ústí nad Labem), Dům umění Opava, Galéria mesta Bratislavy, Slovenská národná galéria (SNG), Dom umenia – Kunsthalle (Bratislava), Kunsthalle (Košice), Nitrianska galéria, Považská galéria (Žilina), Tatranská galéria (Poprad), Východoslovenská galéria (Košice), Múzeum moderného umenia Andyho Warhola (Medzilaborce) a pod. Participoval na viac ako 100 výstavách doma aj v zahraničí: CZ, HU, PL, DE, AT, GB, ITA, PRT, FRA, BEL, NOR, SLO, MK, SRB, BIH, TW, AUS, CA, P, ESP, MAC, RC, C a JP.
Zúčastnil sa množstva festivalov performancií Nippon Performance Art Fesitval (2003, 2007, 2011 v mestách Tokio, Nagano, Nagoja. Osaka, Kjóto), Taiwan Performance Art Festival (2003, Tchaj-pei), Gent, Rotterdam, Liverpool, Oslo, Kolín, Wiesbaden, Münster, Viedeň, Skopje, Ľubľana, Banja Luka, Belehrad, Novi Sad, Budapešť, Krakov, Ostrava, Praha, Cheb, Brno, Bratislava, Transart Communication (od 1988, Nové Zámky). Vo svojej tvorbe intenzívne spolupracoval s mnohými autormi: Stano Filko, Milan Adamčiak, Jozef Cseres, Richard Kitta, Ross Bolleter, Jon Rose, Ben Patterson, Peter Kalmus, Peter Machajdík, Marián Palla, Milan Kozelka a Zdenek Plachý.
Jeho tvorba je reflektovaná v mnohých zahraničných a domácich publikáciách, katalógoch a časopisoch a jeho publikačná činnosť zahŕňa viac ako 150 odborných textov v medzinárodných aj domácich odborných publikáciách a periodikách. Autorsky participoval na viacerých odborných publikáciách ako Slovník pojmov svetového a slovenského umenia 2. polovice 20. storočia (Kruh, Bratislava, 1999), Art Action 1958-1998, (Éditions Intervention, Québec, 2001), Truth is concrete – A Handbook for Artistic Strategies in Real Politics (Sternberg Press, 2014) a iných.
Zostavil niekoľko publikácií: Avalanches – zborník Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu (1995), Sound Off (CD-ROM, 1998), Od analógovéhu k digitálnemu (nové pohľady na nové umenia) v audiovizuálnom veku (spolupráca Jozef Cseres, 2010), štyri monografické publikácie o tvorbe Milana Adamčiaka Archív I - IV (Experimentálna poézia, Konkrétna poézia, Notácie a grafické partitúry, Akcie, koncepty, performancie a výstavy), Signatúry a múzeá (2010, 2018) a dve knihy Adamčiak – Concept & Music (SNG, 2017), Adamčiak, Začni! (katalóg výstavy, SNG, 2017) v spolupráci s Luciou Gregorovou Stach. Zostavil samostatné monotematické čísla časopisu Profil – Performance art (1993) Nové médiá (2000, 2012) a Politické a aktvistické umenie (2013). Pre vydavateľstvo Dive buki (Košice) zostavil Kreatívny manuál pre slovenskú nekonvenčnú poéziu (Enter, 2016) a s Richardom Kittom spoluzostavil Kreatívny manuál pre súčasný japonský media art (Enter, 2013), Súčasný (new) media art nielen z východného (o)kraja (Enter, 2013), Kreatívny manuál pre súčasné nemecké umenie (Enter, 2016), Reaktívny manuál pre platformu Art & Science (Enter, 2017). V roku 2014 inicioval vznik špeciálneho čísla o súčasnom umení Rómov v Európe – Kreativno manuálos predal o adaďivesutno romano kumštos (Enter, 2017, ktorý vyšiel aj v angl. verzii Creative Manual For Contemporary Romani Art (Enter, 2017). Redakčne participuje aj na webe Monoskop.org.
Vydal niekoľko publikácií: John Cage / Morton Feldman: Rozhlasové happeningy I – V (1996), Susane K. Langerová: O významovosti v hudbe Genéza umeleckého zmyslu (1998), CD z festivalov Sound Off (1995 – 2000), Warholes (DVD, 2003) a pod. Zorganizoval niekoľko festivalov: Music Solarium (1994), Sound Off (1995 – 2000), DigiVAF(ex) (2004 – 2011), PerformACTION (2009, 2010, 2016, 2018).
Kurátoroval alebo spolukurátoroval výstavy: Sound Off (At Home Gallery, Šamorín,1996), Piano Hotel (At Home Gallery, Šamorín,1997), Stano Filko (Galéria Slovenskej sporiteľne, 2003), Digital media (Dom umenia Bratislava, 2009), Transmusic Comp. (Galéria Cypriána Majerníka, 2009), Milan Adamčiak (Galéria Linea, 2009, Design Factory Bratislava, 2012), Stano Filko (Galéria Linea, 2010), Visible Music (Neue Sächsiche Galerie, Chemnitz, 2012), Piata generácia počítačového umenia (2013), POE(VI)ZIA – vizuálna poézia (Galéria Médium, Bratislava, 2015), Adamčiak, začni! (Slovenská národná galéria, Bratislava, 2017, Galéria Ľ. Fullu, Ružomberok, 2018), sériu výstav Creative Playgrounds (Kunsthalle, Košice, 2017 – 2018), sériu výstav MASS – Media Art Slovak Scene (Kunsthalle, Košice, 2017, 2018) Jiří David (Kunsthalle, Košice, 2018), No Power No Art (Kunsthalle, Košice, 2019) a iné.
Členstvo v organizáciách: 1987 – 1992 člen, autor/spoluautor projektov alternatívneho experimentálneho divadla Balvan, od 1989 člen súboru Transmusic Comp., 1990 spoluzaložil SNEH –- Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu, (1993 – 2000 predseda), od 1992 zástupca šéfredaktora časopisu Profil, od 1994 člen oz. Kruh súčasného výtvarného umenia Profil, od 2008 člen IKG - Internationales Künstler Gremium, od 2013 redaktor umeleckého periodika Enter, od 2012 kurátor DIG gallery v Košiciach, od 2018 člen rady kurátorov Kunsthalle Košice;
Ocenenia: 2016 – Cena Prize of Andy Warhol, udelila Spoločnosť Andyho Warhola a Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, Medzilaborce, Slovensko; 2017 – Cena primátora mesta Ružomberok za dlhoročný výskum, prípravu a vydanie štvorzväzkovej monografie Milana Adamčiaka; Strieborná medaila rektora Akadémie umení – udelená pri príležitosti 20. výročia založenia Akadémie umení v Banskej Bystrici; 2018 –- Roma Spirit 2018; Kategória médiá; Dive Buki, o.z., Košice; nominácia za iniciovanie a vydanie publikácie „Kreatívny manuál pre súčasné rómske umenie“;
+ Martin Piaček
doc. Mgr. art. Martin PIAČEK, ArtD.
Vo svojich dielach tematizuje národnú históriu, nacionalizmus, patriarchálnosť, a to predovšetkým prostredníctvom postáv národných hrdinov. Taktiež reflektuje rolu muža-umelca. Jednou z charakteristík jeho tvorby je spájanie osobného s verejným a intermediálny presah. Študoval na VŠVU v ateliéri prof. Juraja Bartusza a ateliéri prof. Jozefa Jankoviča, v roku 2008 získal titul Art.D. Na VŠVU vedie ateliér vvv (vizuálne, verbálne, verejné).
+ Jana Pisaříková (CZ)
Od roku 2014 působí jako kurátorka současného umění v Moravské galerii v Brně, kde má mimo jiné na starosti agendu archivu a sbírky Jiřího Valocha. V roce 2015 se v této instituci podílela na přípravě nové stálé expozice ART IS HERE: Nové umění po roce 1945 (společně s Ondřejem Chrobákem a Petrem Ingerlem). Dlouhodobě spolupracuje s Galerií města Blanska.
Ve své teoretické a kurátorské praxi se soustředí na oblast konceptuálního umění od 70. let po současnost, dále na problematiku dokumentace a výstavní prezentace akčního umění. Vystudovala obor Teorie interaktivních umění na Filosofické fakultě Masarykovy univerzity.
+ Lenka Polčová (CZ)
Kurátorka.
Spolupráca:
MIROSLAV PELÁK, MARTIN KAČMAREK, FILIP NÁDVORNÍK | ANTHROPOS
+ Zora Rusínová
prof. PhDr. Zora RUSÍNOVÁ, PhD.
Je vedecká pracovníčka špecializujúca sa vo svojom výskume na históriu a teóriu moderného a súčasného umenia na Slovensku a vo svete v 20. storočí a v súčasnosti, vizuálne kultúrne štúdiá. Vzťah medzi výtvarným umením a masmédiami, ideológiou, reklamou, fenoménmi subkultúry, ich interakcia s aktuálnymi teoretickými konceptmi a ich stratégiami.
+ Katarína Rusnáková
PhDr. Katarína RUSNÁKOVÁ, Ph.D.
Historička, teoretička a kritička umenia. Vyštudovala vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1983), kde absolvovala študijný pobyt na Katedre estetiky a vied o umení (1983-1985). Doktorandské štúdium absolvovala na Univerzite Palackého v Olomouci (2007-2009). Pôsobila ako historička umenia v Útvare hlavného architekta mesta Žiliny (1985-1990), od roku 1990 ako kurátorka a riaditeľka Považskej galérie umenia v Žiline (1992-1997), nezávislá kritička a kurátorka, riaditeľka Zbierky moderného a súčasného umenia v Národnej galérii v Prahe (1999-2000), vedecká pracovníčka v Inštitúte umenia a vedy na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2003-2005). Od roku 2006 je vedúcou Katedry teórie a dejín umenia Fakulty výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Venuje sa výskumu svetového a slovenského vizuálneho umenia 2. polovice 20. storočia a 21. storočia, najmä videoumeniu, digitálnemu umeniu a rodovým otázkam. Bola kurátorkou viac ako 55 výstav doma i v zahraničí, napr. Aspekte/Positionen 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig Wien ( 1999), Pozvanie na návštevu (Ilona Németh, Jiří Surůvka), Pavilón Českej a Slovenskej republiky, 49. bienále v Benátkach (2001), Jiří David – Apotheosis, Pavilón Českej a Slovenskej republiky, 56. bienále v Benátkach (2015). Je autorkou viacerých kníh, napr. 5 x New York. Mapovanie aktuálnych výtvarných trendov v múzeách umenia, súkromných galériách a neziskových inštitúciách v New Yorku v rokoch 1993 – 1997 (2003), V toku pohyblivých obrazov. Antológia textov o elektronickom a digitálnom umení v kontexte vizuálnej kultúry (2005), História a teória mediálneho umenia na Slovensku (2006), Dve štúdie: Rodové aspekty v súčasnom vizuálnom umení na Slovensku / Gilles Deleuze a myslenie o filmovom obraze (2009), Rozšírené spôsoby diváckej recepcie digitálneho umenia (2011), Premietané obrazy v digitálnom veku. Súčasné videoumenie v múzeu umenia a galérii. (2018). Je editorkou a autorkou publikácie re-VÍZIA (2013) a spolueditorkou/autorkou (s Jiřím Přibáňom) readera: Jiří David. Apotheosis, Apocalypse, Apocryphon: Deified Nations, Deified Art. (2015). Svojimi textami prispela do viacerých slovenských a zahraničných publikácií, napr. Positioning. In the New Reality of Europe: Art from Poland, the Czech Republic, Slovakia and Hungary (2005), Imaginary Spaces. Raum/Prostor-Medien/Média-Performance/Performance (2008), transitland. video art from central and eastern europe 1989-2009 (2009), #mm net art – internetové umění ve virtuálním a fyzickém prostoru prezentace (2014). Priebežne publikuje aj v odborných periodikách a zborníkoch z konferencií, napr. Rodové aspekty súčasného umeleckého diskurzu (2012), Serialita a repetícia (2017). Jej odborné štúdie nájdeme aj v monografiách, napr. Pavlína Fichta Čierna (2014), Tomáš Ruller (2017), Dušan Hanák – Hľadanie človeka v globalizovanom svete (2018). Je nositeľkou Ceny Martina Benku (1994) a členkou slovenskej sekcie Medzinárodnej asociácie kritikov a teoretikov umenia (AICA).
+ Kati Simon (HU/DE)
Kati Simon je nezávislá projektová manažérka a kurátorka. V mene rôznych inštitúcií zorganizovala množstvo galerijných a múzejných výstav a má viac ako 20-ročné praktické skúsenosti s koordináciou a produkciou projektov súčasného umenia. Pracovala ako asistentka kurátora, projektová a produkčná manažérka, kurátorka a vedúca dočasných výstav pre umelecké inštitúcie vrátane Ernst Museum, the Műcsarnok/Kunsthalle a Ludwig Museum - Museum of Contemporary Art v Budapešti, Kunsthalle Wien a Hamburger Bahnhof – Museum for Contemporary Art v Berlíne. Sídli v Berlíne, kde pôvodne pracovala ako asistentka v galérii a od roku 2016 je nezávislou kurátorkou. Jej kurátorská prax zahŕňa samostatné a tematické skupinové výstavy s osobitným záujmom o spoločensko-politické otázky. Od roku 2016 intenzívne spolupracuje s umelcom, fotografom a filmárom Arminom Linkem na realizácii významných výstavných projektov založených na výskume. Medzi jej nedávne projekty patrí okrem iného "Image Capital" (Essen, Bologna, Paríž, Frankfurt), "Blind Sensorium" (Matera, Madrid), "Prospecting Ocean" (Benátky, Istanbul, Bologna, New York, Brusel). V poslednom čase bola projektovou manažérkou verejného umeleckého projektu RE-TURN. Skulpturenpark Berlin_Zentrum 2021, ktorý inicioval a organizuje KUNSTrePUBLIK / ZK/U – Zentrum für Kunst und Urbanistik, Berlín. Je spoluautorkou video diela „Die Insel“ (2017, so Zsoltom Vásárhelyim). Kati je členkou Medzinárodnej asociácie kurátorov súčasného umenia IKT, senior členkou Asociácie mladých umelcov FKSE Studio a spoluzakladateľkou berlínskej asociácie Critique & Culture eV., ako aj držiteľkou magisterského titulu v odbore germanistiky, etnografie a muzeológie (KLTE, Debrecín). Študovala takisto manažment kultúry (ELTE, Budapešť).
+ Pavla Sceránková (CZ)
Pavla Sceranková (*1980) vystudovala Akademii výtvarných umění v Praze (v ateliérech Miloše Šejna a Milana Knížáka). Absolvovala několik stipendijních pobytů, mimo jiné Visegrad Artist Residency Program v Budapešti nebo Cooperative Méduse v Quebecu. V jejích dílech se setkávají principy ready made a performance. Její plastiky se vyznačují estetickou autonomií a čistotou, povětšinou se vážou ke konkrétnímu místu, a mnohdy vybízejí diváky k participaci, a to i přesto, že výsledkem může být i deformace předmětu. Sceranková vychází ze všedních věcí, které se díky změně měřítka, materiálu či konstrukce stávají nevšedními a dostávají se do nového kontextu. Pavla Sceranková je držitelkou Ceny Václava Chada z 5. Zlínského salonu mladých a Ceny rektora AVU. Je autorkou řady samostatných výstav v renomovaných českých i slovenských galerijních institucích.
+ Mira Sikorová Putišová
je riaditeľka Považskej galérie umenia v Žiline. Vyštudovala Dejiny umenia a kultúry na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave. V rokoch 2000 – 2005 pracovala v Kultúrnych zariadeniach Petržalky v Bratislave: 2000 – 2003 ako manažérka pre styk s médiami 2003 – 2005 ako kurátorka výstav spojených s prezentáciou mladej dokumentárnej filmovej tvorby v CC Centre v roku 2004 bola dočasne poverená vedením Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši od roku 2002 pracuje ako kurátorka v Považskej galérii umenia v Žiline od roku 2005 prednáša na Katedre teórie a dejín umenia Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach Je kurátorkou desiatok výstav zameraných na prezentáciu súčasného umenia realizovaných na Slovensku a v zahraničí, autorkou štúdií a textov v katalógoch a iných odborných publikáciách. Od roku 2006 pôsobí vo Výkonnom výbore Rady galérií Slovenska, je členkou Slovenskej sekcie AICA. Bola a je členkou viacerých galerijných rád (GJK v Trnave, GCM v Bratislave, VSG v Košiciach, Galéria mladých NG v Nitre). Prispieva do odborných periodík – predovšetkým Flash Art Czech & Slovak edition, Jazdec a ďalších.
+ Maroš Schmidt
je vedúcim Slovenského centra dizajnu. Po gymnáziu vyštudoval VŠVU, odbor Transport dizajn (2004). V roku 2002 absolvoval stáž vo výskumno-vývojovom centre Volkswagen Wolfsburg, neskôr pracoval ako dizajnér na voľnej nohe. Ako externý pedagóg prednáša od roku 2012 Dejiny automobilového dizajnu na VŠVU. V roku 2013 spoluzakladal občianske združenie Ostblok, ktoré mapovalo československý dizajn v období rokov 1945 – 1992. V rámci projektu Made in Czechoslovakia vystavoval československý dizajn a prednášal o dejinách dizajnu v mnohých mestách Slovenska.
+ Michal Stolárik
Michal Stolárik je nezávislý kurátor a kritik umenia. V rokoch 2019 až 2021 bol kurátorom Galérie Jána Koniarka v Trnave. V rokoch 2015 – 2016 pôsobil v Kunsthalle Bratislava a galerijné skúsenosti získal v Galérii Zahorian & Van Espen (Bratislava, 2013 - 2015) a Galérii HIT (Bratislava, 2011 – 2013). V rokoch 2012 a 2013 bol koordinátorom Ceny Oskára Čepana v Nadácii - Centre súčasného umenia v Bratislave.
+ Jiří Surůvka (CZ)
český umelec, performér, vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti vedúci Ateliéru video, intermédií a performance na Fakulte umení Ostravskej univerzity v Ostrave. Od začiatku 90. rokov kľúčová postava ostravskej scény s medzinárodným uznaním (2001 - účasť na 49. bienále v Benátkách). Spoluzakladateľ kabaretu "Návrat mistru zábavy", medzinárodného festivalu performance"Malamut", výstavného projektu "Kolmo k ose", kurátor mnohých výstav. Žije a tvorí v Ostrave.
Spolupráca:
BATMANOVO ZLATO | JIŘÍ SURŮVKA
JIŘÍ SURŮVKA | BATMAN VS. JÁNOŠÍK - PERFORMANCE V SLUŽBÁCH ĽUDU
+ Michal Šedík
Vysokoškolský pedagóg, odborný asistent na katedre filozofie, filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zaoberá sa problémami filozofie umenia, estetiky, semiotiky a teórie obrazu.
+ Michaela Šuranská
Mgr.Art. Michaela Šuranská ArtD.
Absolvovala AU v Banskej Bystrici, kde v r. 2016 ukončila bakalárske štúdium na Katedre maľby pod vedením Mgr. art. Rastislava Podobu, ArtD. v Otvorenom ateliéri maľby a následne v r. 2018 magisterské štúdium, v ateliéri STARTUP pod vedením doc. Jána Triašku, ArtD.. Na konte má niekoľko kolektívnych a samostatných výstav na Slovensku, ale aj v Českej republike. V r. 2016 získala Cenu dekana za najlepšiu záverečnú bakalársku prácu. Michaela Šuranská je spoluzakladateľkou Centra nezávislého vizuálneho umenia UM, n.o., organizácie zameranej na tvorbu a prezentáciu súčasného vizuálneho umenia. Je organizátorkou umeleckej rezidencie v priestoroch Kláštora Hieronymitánov v Štiavnických Baniach s názvom Kláštor Opening. Viac o projekte Kláštore Openinig sa dočítate v reportáži Kláštor Opening 2020 a výstava Misia: Priestor tu a Kláštor Opening 2021– L.O.M. Luminous tu. Michaela Šuranská sa vo svojej tvorbe posledné roky zameriava na súčasný jav vznikania bizarných kultov, ktoré v sebe miešajú prvky histórie a súčasnosti, idealizmu a nacionalizmu. Zaujíma sa o tvaroslovie krajinného terénu modifikovaného archaickou alebo súčasnou ľudskou činnosťou a prejav tradície a minulosti v súčasnom sociálno-priestorovom kontexte.
+ Alexandra Tamásová
Mgr. Alexandra TAMÁSOVÁ, PhD. Absolventka katedry dejín a teórie umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave (2009), kde absolvovala pod vedením prof. PhDr. Zory Rusinovej, PhD. aj doktorandské štúdium (dizertačná práca s názvom Existenciálne hranice tela, 2012). Text práce bol publikovaný knižne v roku 2013 (vydavateľ Galéria Cypriána Majerníka).
V SNG pracuje na pozícii asistentky Zbierok moderného a súčasného umenia. Zaoberá sa súčasným umením a fenoménom outsider art. Príležitostne sa venuje kurátorstvu výstav, príprave odborných prednášok, publikuje odborné články a recenzie v rôznych domácich periodikách.
+ Pavel Urban
vyštudoval filozofiu, estetiku a postgraduálne dejiny výtvarného umenia. Je autorom viacerých kultúrnych projektov a výstavných koncepcií ako kurátor. Za svoju literárnu tvorbu získal viacero významných ocenení.
+ Anna Vartecká (CZ)
česká teoretička umenia, kurátorka a vysokoškolská pedagogička. Zaoberá sa predovšetkým dejinami fotografie a grafického dizajnu, kritikou súčasného vizuálneho umenia a jeho presahmi do rodových štúdií a sociológie. Publikovala odborné state v monografiách umelcov (Blažej Baláž, Trnava 2003; Svatopluk Klimeš, Praha 2017). Ako kurátorka výstav spolupracovala na mnohých domácich a zahraničných projektoch (napr. Grey Gold –neskorá tvorba českých a slovenských umelkýň 65+; Dom umenia Brno 2013; Milota Havránková, GHMP Praha 2015/16). V súčasnosti pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia Fakulty umení a designu UJEP v Ústí nad Labem.
+ Dušan Záhoranský (CZ)
doc. Mgr.art. Dušan ZÁHORANSKÝ
Prorektor pro studijní záležitosti, vedoucí pedagog Atelieru intermédií 2 na pražskej AVU. Dušan Zahoranský svým vzděláním i tvůrčími počátky vychází ze slovenského kontextu, nicméně se již dlouhodobě pohybuje na české umělecké scéně. Jeho tvorba v sobě propojuje veskrze materiálně a až sochařsky výtvarně pojaté objektové a instalační výstupy s konceptuálními gesty. Svoje prostorové instalace již ve svých rannějších pracích dokázal zajímavě propojovat s videem, jak je vidět například na jeho práci 300 000 000 years (1999). Dlouhodobým výrazným tématem jeho tvorby je konfrontace jeho veskrze sochařského uchopení objektů, se v nich zhmotněnou přítomností textu. Napětí, jež vzniká tímto spojením předmětného, výtvarně uchopeného artefaktu a jeho připodobnění do vzhledu sémantického sdělení ve formě textu, si pohrává s onou klasickou dualitou vnímání mezi objektem a jeho komentářem. Konceptuální distance se zde vytrácí a jako je tomu v cyklu Tady a teď (2008), nebo i u novějšího The (linguistic) Circle (2012), text vstupuje do hry se svou materiální podstatou. Hmotný charakter artefaktů jakoby vlastně nad textem a jeho sdělením vítězil, což můžeme dobře sledovat na jeho práci Manifest (2012), kde zůstal hmotně přítomen jen negativní otisk tohoto slova a samotný umělcův písemný manifest byl po jednom slovním přednesení spálen. Jediné co přetrvalo bylo ono hmotné, výtvarně chápané reziduum s konturami titulního slova. Další kapitolu Zahoranského tvorby tvoří samotná videa, která někdy operují s momenty vizuální reinterpretace hudebního či literárního kontextu (např. Georgian Summer (2006).