MONIKA KUBINSKÁ (1966)

Vizuálna umelkyňa strednej generácie, aktívne pôsobiaca na slovenskej a medzinárodnej výtvarnej scéne od začiatku deväťdesiatych rokov. Už od ranej tvorby pracuje spoločne s manželom Bohušom Kubinským na veľkorysých site-specific inštaláciách s významným zastúpením neklasických médií a multimédií.

Monumentálnymi projektmi, ako napríklad Story, Synagóga, Trnava, SK (1997), Hall, At Home Gallery, Šamorín, SK (1999), První linie, DOX, Praha, CZ (2014), Level, Východoslovenská galéria, Košice, SK (2016), Cache, Nástupište 1-12, Topoľčany, SK (2017), To Cache: At Home Gallery, Šamorín, SK (2018) Kunstverein, Passau, DE (2019), Uměleckoprůmyslové muzeum, Praha, CZ (2019) alebo Pohyb pamäti, Nová synagóga, Žilina, SK (2019 – 2020), spracúvajú svoje osobné komentáre k odosobneným, všeobecne platným etickým rámcom, pričom pre ich sprostredkovanie využívajú sugestivitu a emotívne precítenie diela. Často reagujú na kontext priestoru, do ktorého svojimi dielami vstupujú, a zvýrazňujú jeho autentickú poetiku. Popri spoločnej tvorivej línii sa výtvarníci už od študentských čias súbežne venujú aj rozvoju individuálnych autorských programov.

V roku 1997 získali štipendium Jackson Pollock Foundation v New Yorku.

Maliarkine práce z posledného obdobia charakterizuje expanzia mimo redukovanej plochy obrazu. Jej maliarske kompozície sú doslova „budované“ na architektonickom pôdoryse či sochársky modelované tak, že v reliéfoch alebo prekladaných asamblážach popierajú dvojrozmernosť. Iným spôsobom rozkladu maliarskej plochy je komponovanie monumentálnych oltárnych skladieb – ako súčasných variácií tradičného oltárneho obrazu so sklápacími krídlami. Výstava Radosť – pokrvnosť, Galéria MEDIUM, Bratislava, SK (2017).

Jej nateraz posledným projektom bola výstava – monumentálna inštalácia Nájdené v zápisníku, ktorú navrhla špeciálne pre priestory Synagógy – Centra súčasného umenia, Trnava, SK (2021).

V roku 2018 vzniká pod jej autorským vedením projekt One Table, v ktorom sa zamýšľa nad spolupatričnosťou, dôležitosťou komunikácie, ľudskej interakcie a spoločného prežívania prítomného okamihu. V nezvyčajnom formáte pozýva k spoločnému stolu ďalšie umelkyne a jedno prázdne miesto necháva rezervované pre diváka. Hraničný formát na pomedzí kolaboratívnej site-specific inštalácie, happeningu, rezidencie a otvorenej výzvy na spôsob „carte blanche“ oslovuje výtvarníčky, ktoré v daných priestoroch už vystavovali a istým spôsobom reagovali na genius loci miesta. Zatiaľ zrealizovala šesť edícií tohto projektu:

At Home Gallery, Šamorín, SK (2018), Kunstverein, Anna-Kapelle, Passau, DE (2019), Nová synagóga, Žilina, SK (2020), Nástupište 1-12, Topoľčany, SK (2020), Synagóga – Centrum súčasného umenia, Trnava, SK (2021) a Korzo, Zálesie, SK (2022).

V roku 2021 bola zaradená do Secondary Archive – platformy pre umelkyne zo strednej a východnej Európy.