Tomáš Rafa

BEZ OPONY | WITHOUT A CURTAIN

PRIPRAVILa A MODERUJE Diana Klepoch Majdáková

27.12. 2025 o 17:00 hod.

Vzdelávací projekt bez opony | without a curtain predstavuje cyklus moderovaných prezentácií tvorby stredoeurópskych umelcov a umelkýň v Galérii Schemnitz v Banskej Štiavnici. Ich mená a tvorbu poznajú mnohí/é. No ich osobnosť, príbehy, skúsenosti a postoje málokto. Zvyčajne sú ukryté za “oponou“. Aby sme vedeli správne rozumieť dielam a pochopiť pohnútky autorov a autoriek, moderátormi sú odborníci/čky z oblasti kurátorstva, teórie a kritiky vizuálneho umenia, ktorí/é sa nám ich pomôžu poodhaliť.


Tomáš Rafa

Bez opony | Without a Curtain

Diskusia Bez opony otvára priestor na stretnutie s Tomášom Rafom – autorom, ktorý dlhodobo a systematicky sleduje zónu napätia medzi verejným priestorom, politickou reprezentáciou a individuálnym prežívaním človeka v situáciách ohrozenej solidarity.

Rafove projekty — či už časozberný archív Nový nacionalizmus v srdci Európy, práca s vylúčenou komunitou v Sečovciach združenia Art Aktivista cez dlhodobý projekt Prázdniny v osade a súvisiaci výstavný projekt Ponad múry, edukatívny projekt pre školy Postpravda, mnohé umelecké projekty vo verejnom priestore alebo analytický pohľad na polarizovanú spoločnosť cez prizmu útokov na LGBTI+ ľudí vo výstave Over the Rainbow — ukazujú, ako sa ideológia materializuje do davov, obrazov, vizuálnych rituálov aj telies, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a formujú kolektívnu imagináciu.

Diskusia prinesie pohľad „spoza kamery“, teda to, čo v dielach obvykle nevidíme: otázky rôznych obáv, fyzického rizika, etických dilem, dlhodobého psychického tlaku či potreby udržať si odstup. Autor sa pritom často pohybuje uprostred nepriateľských davov, vyhrotených situácií či propagandistických prostredí, ktoré pracujú s vizualitou a agresivitou ako s nástrojom moci.

Zároveň sa diskusia sústredí na praktické vrstvy tvorby: financovanie dlhodobých projektov, udržiavanie záujmu publika, aktivizáciu komunity, logistiku pohybu medzi krajinami, ale aj na to, čo znamená stáť medzi svetmi — medzi umením, žurnalistikou, aktivizmom, občianskym postojom a osobným životom.

Vzhľadom na tvoje doterajšie kurátorské texty bude diskusia aj hľadaním odpovede na to, čo presne Rafova práca robí s naším porozumením spoločnosti: odkiaľ sa berie nenávisť, ako sa šíri, ako ju spoluvytvára dav, ako ju reprodukujú médiá — a či sa jej dá vôbec vzdorovať umením.

Tematické okruhy diskusie

1. Strach, fyzické riziko, prítomnosť v dave

Ako autor zvláda priamy kontakt s nepriateľskými davmi, agresiou, výkrikmi a tlakom?
Čo sa deje s telom a mysľou umelca v situácii ohrozenia?
Kde je hranica medzi dokumentáciou a sebazáchovou?
Môže byť kamera štítom – alebo je skôr terčom?

2. Konfliktné terény: Majdan, pochody, extrémistické akcie

Ako vyzeralo byť prítomný na Majdane a čo tam pochopil o dynamike revolučných davov?
Čo odhalia konfliktné situácie o spoločnosti a čo o jednotlivcovi, ktorý ich sleduje?
Čo rozhoduje o tom, či autor zostane pozorovateľom, alebo sa stáva účastníkom?

3. Etika pohľadu: čo kamera smie a čo už nie

Ako uvažuje o reprezentácii ľudí v ohrození?
Kedy je vhodné natáčať a kedy už nie?
Ako sa dá zabrániť reprodukcii násilia či stereotypov?
Vzťah medzi dokumentom, zodpovednosťou a mocou obrazu
(nadväzuje na projekt Over the Rainbow).

4. Práca s komunitami – Sečovce, Ponad múry

Čo sa počas rokov v Sečovciach naučil o spolupráci, hraniciach participácie a nerovnosti?
Ako sa menila jeho úloha: umelec, facilitátor, aktivista, hostiteľ, svedok?
Ako vníma kontroverziu okolo športových múrov, rómskej vlajky, vizuality segregácie a ich symbolického prepisu?

Čo preňho znamená to, že nie je „autorom“ diel detí, ale zároveň ich uvádza do galerijného priestoru (z katalógu Ponad múry) bez ich prítomnosti a spätného dopadu na ich život (alebo je to inak…)?

5. Financovanie, rytmus práce a dlhodobosť projektov

Ako si takýto typ práce udržiava ekonomicky?
Ako plánuje projekty, ktoré vznikajú roky a sú často reakciou na udalosti v teréne?
Život medzi krajinami, neustály pohyb a návraty na rovnaké miesta.

6. Psychická záťaž a emočná únava

Ako zvláda sledovanie agresie, polarizácie a dehumanizácie?
Čo robí pre to, aby nevyhorel?
Ako ovplyvňuje psychická záťaž estetiku aj tempo jeho práce?

Môže mať umelec „bezpečný odstup“, ak pracuje s nenávisťou?
Ako sa to dá zosúladiť s osobným životom, oddychom a osobnými hranicami?

Vyvoláva jeho práca strach alebo nevôľu v jeho okolí?
(nemusíme zaradiť, ak je to pre teba nekomfortné, ale na odľahčenie, pokiaľ bude komorná atmosféra, by sme mohli)

7. Obraz ako prorocký materiál

Ako sa pozerá na to, že jeho zábery z protestov sa často potvrdia ako „predzvesť“ budúcej politickej reality?
Je možné obrazom predchádzať radikalizácii? Alebo ju iba zaznamenávame?

Čo môže umenie urobiť, čo môže podporiť alebo čomu zabrániť – a na čo už nestačí?

8. Umelec medzi angažovaným gestom a umeleckou autonómiou

Ako sa bráni tomu, aby bol redukovaný na reportéra alebo aktivistu?
Kde ešte vidí priestor pre poetiku, formu a kompozíciu v materiáli, ktorý je sám o sebe „krízový“?

Ako chápe svoju pozíciu v rámci dejín politicky angažovaného umenia?

9. Prečo to všetko robí?

Základná otázka záveru diskusie.

Čo je jeho motiváciou po toľkých rokoch?
Čo ho drží v teréne?

Čo sleduje svojou prácou – zmenu, svedectvo, pamäť, archív, diagnózu spoločnosti?

10. Budúcnosť archívu

Ako pracovať s tak veľkým audiovizuálnym archívom v dobe digitálneho chaosu?
Čo plánuje s materiálmi, ktoré majú dokumentárnu aj historickú hodnotu?

Môže sa archív stať nástrojom budúceho porozumenia?


Tomáš Rafa (1979, Žilina) je absolventom Akadémie výtvarných umení v Banskej Bystrici a Akadémie výtvarných umení vo Varšave. Vo svojej audiovizuálnej tvorbe skúma citlivé sociálne témy a hraničné situácie definované nacionalizmom, rasizmom a xenofóbiou vo východnej Európe. Jeho časozberný audiovizuálny archív Nový nacionalizmus v srdci Európy bol vystavený v galériách doma i v zahraničí (SNG, Bratislava, 2012, Berlínske bienále, 2012, Moderna Museet, Štokholm 2016, MoMA PS1, New York 2017, MOCAK, Krakov, 2022, Yokohama triennale, 2024). V roku 2011 získal Cenu Oskára Čepana.


Z VEREJNÝCH ZDROJOV PODPORIL FOND NA PODPORU UMENIA
SUPPORTED USING PUBLIC FUNDING BY SLOVAK ARTS COUNCIL