Projekt Detské územia 2020

Risograf v GALÉRII SCHEMNITZ

Združenie na podporu umenia – terra artis a Galéria Schemnitz srdečne pozývajú na prvé zo stretnutí vzdelávacieho cyklu Detské územia 2020. A tentokrát to nebude iba pre deti ale aj pre dospelákov. Budeme sa učiť pracovať s Risografom. Viete, čo to je? Lektori Peter Jánošík a Ján Viazanička so svojim štúdiom hibernant.net nás to naučia. Unikátny stroj Risograf, ktorý sa javil ako slepá ulička vo svete tlačových technológií dnes zažíva renesanciu. Tlač cez tento stroj robí svojou nerovnomernosťou z každého diela unikátne umelecké dielo. Na pohľad sa podobá na bežnú kopírku, ale funguje na úplne odlišnom princípe. Používa tlačový proces podobný sieťotlači. Spracuje digitálne podklady (PDF) alebo naskenuje predlohu a vytvorí tlačovú matricu. Laser vypáli matricu na termocitlivý papier z banánových šupiek. Stroj pripevní tento papier na tlačový valec naplnený farbou. Valec vytlačí farbu pri vysokých otáčkach cez bodový raster matrice na papier, ktorý pod ním prechádza. Pri tlači nového dokumentu alebo ďalšej vrstvy sa použitá matrica odstráni a nahradí novou. Farby sú zo sójového oleja, vody a pigmentu. Sú výrazné a ich prekrývaním sa dajú vytvoriť nové odtiene. Pripomeňme, že celý proces je citlivý k životnému prostrediu. Okrem toho, že Risomat používa ako matricu papier z banánových šupiek a tlačí šetrnými farbami, spotrebuje len málo elektrickej energie. Pri tlači nevzniká takmer žiadny odpad. Ak ešte použijeme recyklovaný papier, dosiahneme plne ekologický výtlačok.

Technológia vznikla v 60.tych rokoch v Japonsku, risografické tlačové stroje sú na trhu od 80.tych rokov. K nám sa dovážali po revolúcii, najmä do rôznych úradov. Pôvodný názov je totiž „digital duplicator“, teda slúžili ako kopírky. Klasické kancelárske stroje vtedy ešte nedokázali tlačiť dostatočný náklad za priaznivú cenu a čas. Xerox žerie veľa elektriny, zohrieva sa, naopak risograf je ekologickejší, z jednej matrice dokáže vytlačiť až 8000 výtlačkov. Po nástupe digitálu po prelome storočí sa však tieto stroje hromadne vyhadzovali. Zhruba pred desaťročím túto techniku objavila dizajnérska a kultúrno-umelecká scéna. Stále je však dosť undergroundová aj v západnej Európe a Amerike, väčšia scéna je v Kórei a Japonsku, kde majú niektorí tlačiari až 40 farieb. Tiež však nerobia komerčnú tlač, ide skôr o umelecké veci. Na Slovensku v súčasnosti obdobné štúdio ako Risomat vlastne nie je, aj keď samotné stroje určite ešte niekde sú. Jedna z dôležitých vlastností risografu je jeho ekologická stránka.

Workshop, počas ktorého účastníci budú tvoriť umelecké diela za pomoci Risografu sa bude konať 26. 7. 2020 v priestoroch Galérie Schemnitz. 1. cyklus: 9:00 – 12:00 hod (pre deti) 2. cyklus: 13:00 – 16:00 hod (pre dospelých) Miesto si môžete rezervovať emailom na: sasaetcetera@gmail.com Alebo telefonicky na čísle: 0911 770 813

LEKTORI

Ján Viazanička Absolvoval magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre fotografie a nových médií. Venuje sa konceptuálnej, dokumentárnej a reportážnej fotografii. V roku 2017 získal ocenenie Fotograf roka vyhlasované Stredoeurópskym domom fotografie. V roku 2016 získal druhé miesto v súťaži Slovak Press Photo v kategórii Svet umenia a bol nominovaný na Zlaté oko v Czech Press Photo v kategórii Ľudia, o ktorých sa hovorí. Od roku 2012 fotografuje projekt PREMENY SLOVENSKA s Borisom Némethom. V súčasnosti žije a pracuje v Banskej Belej, Zvolene a všade tam, kde ho niečo inšpiruje. Jeho fotografický pohľad prináša často bizarný, inokedy úsmevný, no predovšetkým pravdivý záznam vizuálnej a kultúrnej identity dneška.

Peter Jánošík Medzi rokmi 2010-2013 študoval voľnú grafiku na VŠVU Bratislava u prof. Jančoviča, následne strávil 2 roky na Akademii výtvarných umění v Prahe v Ateliéri prof. Lindovského. Magisterský titul obhájil v Ateliéri Maľby Klaudie Kosziba na VŠVU Bratislava v lete 2016. V rokoch 2016 – 2020 pôsobil ako stredoškolský učiteľ na Strednej priemyselnej škole Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici, kde učil reštaurovanie knihy a knižnú väzbu.

Technológia vznikla v 60.tych rokoch v Japonsku, risografické tlačové stroje sú na trhu od 80.tych rokov. K nám sa dovážali po revolúcii, najmä do rôznych úradov. Pôvodný názov je totiž „digital duplicator“, teda slúžili ako kopírky. Klasické kancelárske stroje vtedy ešte nedokázali tlačiť dostatočný náklad za priaznivú cenu a čas. Xerox žerie veľa elektriny, zohrieva sa, naopak risograf je ekologickejší, z jednej matrice dokáže vytlačiť až 8000 výtlačkov. Po nástupe digitálu po prelome storočí sa však tieto stroje hromadne vyhadzovali. Zhruba pred desaťročím túto techniku objavila dizajnérska a kultúrno-umelecká scéna. Stále je však dosť undergroundová aj v západnej Európe a Amerike, väčšia scéna je v Kórei a Japonsku, kde majú niektorí tlačiari až 40 farieb. Tiež však nerobia komerčnú tlač, ide skôr o umelecké veci. Na Slovensku v súčasnosti obdobné štúdio ako Risomat vlastne nie je, aj keď samotné stroje určite ešte niekde sú. Jedna z dôležitých vlastností risografu je jeho ekologická stránka.