Galéria Schemnitz predstavuje čekoslovenskú výstavu dvoch generačne vzdialených autorov –
významného českého konceptualistu a multimediálneho umelca Jiřího Davida a mladej slovenskej
grafičky/aktivistky Ivany Šátekovej. Obaja umelci hovoria mimoriadne súčasným jazykom a
nevyhýbajú sa zložitým a kontroverzným témam, ktoré si programovo stavajú pred seba
a ponúkajú riešenia, s ktorými si mnohí nevedia dať rady. Neboja sa, že zakopnú, zapotácajú sa,
alebo pri ich riešení aj zhoria. Politické angažovanie Jiřího Davida nie je nadradené umeleckému.
Nie je politickým aktivistom, ale zodpovedným človekom, ktorý sa vo svojom myslení nedokáže
odpútať od vecí, ktoré nás obklopujú.
Ivana Šáteková sa naopak programovo venuje témam, ktoré súvisia s jej životom, ako aj so
životom spoločnosti. Na umeleckej scéne sa zapísala výstavami “Mám 30 a nemám plán" a
“Slovák som a Slovák budem!”. Dnes predstavujeme výber z jej známej série výšiviek “Hore hajl,
dole hajl”. Vyslovuje v nich holú a nekompromisnú pravdu o “našej slovenskej” povahe.
Metaforicky naznačila to, čo VEC v pesničke Slovák neskôr zhudobnil a dopovedal. “Boli tam ľudia
aj ženy” je názov druhej prezentovanej série grafík a sôch inšpirovanej šokujúcim slovenským
príslovím.
Jiří David je jedným z najvýraznejších hýbateľov súčasnej českej umeleckej scény. Počiatky jeho
pôsobenia sú zviazané zo skupinou Tvdrohlaví (1987). Na umeleckej scéne sa zapísal najprv ako
postmoderný maliar, ale dnes ho vnímame skôr ako multimediálneho konceptualistu. Verejnosť
zaujal svojimi public artovými realizáciami, sochami, inštaláciami aj fotografickými sériami. Je
známy svojimi nekompromisnými vystúpeniami v médiách a na sociálnych sieťach, nekonečnou
organizačnou, pedagogickou, ale aj pisateľskou činnosťou. Patrí k českým umelcom, ktorí sú
v zahraničí vystavovaní najčastejšie. Jiří David ja autor mnohovrstevného kódovania. Vyložiť
význam jeho obrazov a inštalácií je úloha, ktorej sa ťažko zhosťujú aj najväčší experti. Vo svojich
fotografických cykloch je však Jiří David paradoxne úplne iným človekom – jeho výpoveď je
adresnejšia a ľahšie uchopiteľná. Cyklus “Blíže noci”, ktorú umelec na tejto výstave predstavuje, je
kombináciou fotografii a malieb a tak sa nám situácia s dešifrovaním komplikuje. Diela nepôsobia
na prvý pohľad politicky či angažovane, o to prekvapivejšie sú preto slová Jiřího Davida: „Taky si
myslím, tady s tou výstavou je vlastně docela přesah do sociálně politických situací, ale ne
takovým tím plakativním, na první pohled jasným vzkazem, to nemám nikdy rád.”
Nevím co jsem; nevím co znamenám; nevím proč a pro koho dělám; neznám smysl ani důvod
původu mých, mnohdy recyklovaných prací. Podezřele méně a méně je pro mne podstatné, kdo a
jak porozumí smyslu mých prací, a to včetně mne samého; jsem svým vlastním cizincem. Po
letech intenzivní, profesionální práce v oblasti umění, někde uprostřed Evropy, jsem ztratil
jakoukoliv koherentní identitu. Pomalu a nejistě dospívám k závěru, že to pro mě není negativní, i
když nevím co s tím."
Jiří David
“U obrazu se dneska často opomíjí to, že aby vůbec vznikla první čára, to je strašně obtížný, to
ustát, neuvěřitelně obtížný. Já samozřejmě úplně nesnáším začínat obrazy, pro mne je úplně
nesnesitelný dělat první tah po plátně, to je strašně bolavý, neuvěřitelně traumatizující.”
Jiří David
“Desaťročia sa u nás v reči tradujú veci, ktoré legitimizujú nenávisť a násilie. A ľudia sa za to už
ani nehanbia. Zdá sa mi, že kedysi sa aspoň hanbili verejne také čosi povedať, ale dnes akoby to
bolo úplne normálne.“
Ivana Šáteková
“Česi si vždy zo seba vedeli urobiť aj srandu, u nás zväčša funguje iba taký ten láskavý humor,
jemne sa pousmiať, ale nejsť ďalej, aby to náhodou nebolelo. A potom sme zakomplexovaný
národ, čo má potrebu vždy hádzať vinu na iných. Ak nebudú mladí ľudia viac cestovať, rozhľadene
sa dívať na svet, vzdelávať sa a čítať, nemám ani veľmi nádej, že sa to raz zmení.“
Ivana Šáteková
