Galéria Schemnitz, Banská Štiavnica, 8. 3. - 21. 4. 2014
“It’s complicated”?
Vzťah maľby a fotografie má v rámci umenia dlhodobý a miestami komplikovaný príbeh. Od počiatkov vynájdenia fotografie v 19. storočí umelecký svet cítil potrebu sa voči fotografickému obrazu vymedziť, definovať jeho úlohu a nájsť mu adektvátne miesto. Najmä kvôli maľbe a kresbe, ktoré akoby stratili jednu zo svojich bytostných funkcií - zobrazovania reality. Čoskoro sa však fotografia emancipovala a od pomocného nástroja pre realistických maliarov (Courbet, Delacroix) sa presunula do pozície “magického” média schopného zachytiť prchavý moment, ktorý oceňovali rôzni umelci - spomedzi iných najmä impresionisti.
“Maliarstvo môže byť fotografii vďačné, že ho oslobodila od niektorých úloh a môže sa venovať iným cieľom.” Eduard Weston - fotograf
Kým maľba v prvej polovici 20. storočia oslavovala svoje oslobodenie od zobrazovacích funkcií a mohla sa naplno venovať sama sebe, fotografia hľadala svoje umelecké hodnoty. Najprv skúšala napodobňovať tradičné obrazové postupy aranžovaním reality (piktorializmus), neskôr sa pustila rôznymi smermi a dokázala konkurovať akémukoľvek inému médiu. Princípy náhodnosti, nájdeného objektu a hľadania kontextov v realite (ako opak vytvárania kontextov manipulovaním reality) postavili fotografiu do ohniska záujmu dadaizmu, predchodcu konceptuálneho umenia, ktoré sformovalo podobu nášho súčasného uvažovania o umení.
Fotografia a realita
Veľký rozchod maľby a fotografie však netrval príliš dlho. V šesťdesiatych rokoch, po poučení rôznymi polohami maliarskej abstrakcie a vyhlásení smrti maľby, sa na scéne objavilo celkom nové spojenie oboch médií - hyperrealizmus (inak: fotorealizmus, superrealizmus, zaostrený realizmus) . Na jednej strane bojkotoval nezobrazujúce či expresívne tendencie v maľbe, vracal sa k remeselnej dokonalosti (čím mimoriadne uspokojoval divákov a trh) na druhej strane nám však hovoril čosi závažné aj o novom - posunutom vnímaní reality.
Hyperrealistický obraz totiž nie je priamym zobrazením reality. Je obrazom jej mediálneho obrazu.
Maliari fotorealizmu svoju tému od 70. - 80. rokov až dodnes celkom nevyčerpali. Odhalili a stále odhaľujú stále nové vrstvy vnímania svojej práce - od pop-artovej plošnosti (zobrazenia každodennosti) až po komplikovanejšie významové hry (posúvanie a modifikácia reality, otázky percepcie obrazu). Technická dokonalosť je to, čo ľudí na fotorealizme neustále láka - často bez uvedomenia, že sú chytení do “pasce vizuálnej ilúzie” (výraz B.Geržová).
Dokonalá nedokonalosť
Sutúra: - stotožnenie diváckeho pohľadu s pohľadom kamery - šev - steh, šev lebečných kostí (lek.)
‘rama: - príponou -rama vzdávame hold americkej módnej vlne z 50. a 60. rokov, kedy sa touto príponou označovalo prakticky čokoľvek širokospektrálne (z “panoráma”), opticky iluzívne (z “dioráma”) alebo skrátka spektakulárne.
Výstava SUTÚRAMA v galérii Schemnitz predstavuje najnovšie obrazy, v ktorých sa Šakový pustil do novej témy spracovania osobného fotografického archívu. Zámerne narába s fotografiou, ktorá vykazuje nedokonalosti v kompozícii alebo vo svetelnej expozícii. Nejde o ojedinelý príklad podobného vyústenia fotorealizmu - šumy a vizuálne špecifiká fotografického obrazu v maľbe napodobňoval aj jeden z najvýznamnejších maliarov súčasnosti Gerhard Richter, miestami s veľmi príbuznými výsledkami. Kým Richter svoje maľby zámerne “kazil” suchým štetcom po namaľovaní, Šakový s chybami počíta už pri tvorbe fotografického predobrazu maľby. Témou tohoto typu fotorealizmu je predovšetkým mentálny obraz, ktorý je v súčasnosti ovplyvnený médiami viac, ako si možno dokážeme pripustiť. Spomienky viažeme na vlastné obrazové archívy vysunuté do externej pamäte fotografického albumu, pomocou fotografií prijímame a analyzujeme udalosti, utvárame si názory, selektujeme výseky reality, ktoré “najlepšie vystihujú” zažitú chvíľu. Je však tento obraz skutočný a jediný správny? Existuje niečo ako “správne” videnie?
“Masové médiá realitu postupne neutralizovali - najprv ju reflektovali, potom maskovali, a napokon samy zaujali jej miesto.” Jean Baudrillard - filozof
Pri pohľade na Šakového obrazy sa stávame účastníkmi hry s vlastnou mysľou, ktorá sa pokúša o analýzu a identifikáciu videného. Následne nastupuje mediálna hra či dialóg, ktorý s nami vedie autor. Netýka sa však iba technologických prešmyčiek a testovania divákových rozlišovacích schopností pri skúmaní malieb a “fotografií”. Rovnako zaujímavá je aj téma, ku ktorej sa pri svojich prieskumoch obracia. Emblematickým námetom sa preňho v istom období stali ovce, ktoré portrétoval v charakteristickom šerosvite nočného videnia. Od diplomovej práce svoj umelecký výskum smeruje priamo do jadra fotografického obrazu, ktorý dekonštruuje maliarskymi intervenciami či obrazovýmu prenosmi medzi médiami. Využíva obrazy rôzneho pôvodu - od intímnych momentov z bežného života, cez nájdenú historickú fotografiu s dokumenárnymi kvalitami, až po portréty konkrétnych osobností. Inštalácia Velikáni sa priamo dotýka spochybnenia spôsobu, akým si vytvárame vzťah k videnému. Obraz toho istého človeka bez kontextu sa nám môže zdať rovnako pozitívny i negatívny - záleží len na uhle pohľadu. Poznajú naše zrakové receptory morálku? Ako sa mení naše vizuálne vnímanie so znalosťou pozadia, s množstvom informácií, ktoré o videnom objekte / človeku máme?
Adam Šakový svoj experiment nezameriava na techniku nanášania obrazu, kde takmer výhradne využíva airbrush, alebo vlastnosti farby, pričom sa drží takmer výhradne šedej škály. Orientuje sa viac na vlastnosti podkladu (plátno, fotopapier alebo sklo). Obrazy navyše pri maľovaní vrství cez seba, evokujúc tým techniku viacnásobnej expozície, ktorá často vzniká ako náhodný, neželaný obrazový produkt. Dosahuje tak dojem dejovosti, ktorá nastáva pri rekonštruovaní okamihov zachytených na plátne. Dešifrovanie jednotlivých plánov, priestorov a postáv sa stáva momentom, ktorý diváka vťahuje do hry a vyvoláva uňho pocit priamej účasti na vytváraní obrazu.
Šakového obrazy odhaľujú, že pocit hyper-reality sa už od reálneho vnemu celkom oddelil. Stačí nám dokonalé napodobenie mediálneho - fotografického obrazu.