Erik Šille
MÁME PROBLÉMY, ALE ASPOŇ NIE JEDEN
We’ve Got Problems — at Least Not Just One
KURÁTORKA: MIROSLAVA URBANOVÁ
Vernisáž: 6.6.2025 o 19:00 hod
Výstava: 7.6.2025 - 14.7.2025
Samostatná výstava Erika Šilleho s názvom „Máme problémy, ale aspoň nie jeden“ nepredstaví tentokrát to úplne najnovšie z tvorby autora.
Vystavené obrazy majú za sebou provenienčný príbeh, ktorý dnes istým spôsobom komplikuje ich ďalšie čítanie. Vychádzajú z každodennej reality doby polykríz, ktorá je nielen buzzwordom anotácií spoločensko-kritických diel a projektov, ale aj niečím, s čím sa svojím spôsobom na obrazovej ploche v spleti popkultúrnych odkazov, vyrovnáva Šille neustále.
Je jeho ironický odstup a istý level cringe stratégiou alebo symptómom? Akú zodpovednosť preberajú umelci a umelkyne, do ktorých diel je explicitne vpletené politikum — za ich možné interpretácie či za ich cirkuláciu na rôznych inštitucionálnych platformách?
Erik Šille (1978) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2000-2006) u profesora Ivana Csudaia, kde bol v rokoch 2006 až 2010 doktorandom. Bol súčasťou mikrogenerácie maliarov, ktorí sa postarali o dnes už legendárny návrat maľby do slovenského súčasného umenia. Nevenuje sa iba vlastnej tvorbe, ale svoje skúsenosti odovzdáva aj študentom kresby a maľby na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy na UKF v Nitre.
Maľby Erika Šilleho sú plné pozoruhodných vzťahov na disociačnej škále medzi predovšetkým neľudskými aktérmi, ktorí slúžia ako zástupné symboly jednotlivcov, kultúrnych okruhov, situačných výpovedí či emočných stavov. Interagujú na ploche plátna v podobách a polohách, ktoré sú v protiklade s ich prvotnou roztomilosťou, fenoménom cuteness, ktorý umelci a umelkyne cielene využívajú ako estetickú stratégiu pre subverzívnu kritiku. Ovplyvnený popkultúrnymi vplyvmi nielen z euroamerického okruhu, ale aj Japonska, kam sa opakovane a rád vracia, si Šille privlastňuje a vytvára postavičky, ktoré síce môžu byť na istom území endemitmi, ale žijú si svoj globalizovaný príbeh nerovností a exploatácie v esteticky vyčistenom, priam reklamnom prevedení. Vyslovene roztiecť sa ich necháva až na citlivejšej ploche papiera prostredníctvom autorskej techniky použitím guľôčkového antiperspirantu, spotrebného tovaru tu vytvárajúceho opačný efekt, než na ktorý bol vyrobený.
Samostatná výstava Erika Šilleho s názvom „Máme problém, ale aspoň nie jeden“ nepredstaví tentokrát to úplne najnovšie z tvorby autora. Vystavené obrazy majú za sebou provenienčný príbeh, ktorý dnes istým spôsobom komplikuje ich ďalšie čítanie. Väčšina diel je datovaná do roku 2023, no v Banskej Štiavnici majú viac-menej svoju premiéru. Na žiadosť autora sa po dvoch rokoch vrátili na Slovensko z Izraelu, ktorého súčasná politika spojená s genocidálnym vyhladzovaním palestínskeho obyvateľstva v pásme Gazy, sa stala nielen živou nočnou morou Palestínčanov a Palestínčaniek, ale aj skúškou ľudskosti a empatie jednotlivcov a skupín na pozadí historických naratívov o vyrovnávaní sa s temnou históriou 20. storočia, na intersekcii pretrvávajúcich rasových, náboženských a triednych hierarchií. Propalestínska angažovanosť umelcov a umelkýň sa stala aj v zdanlivo slobodných krajinách ako Nemecko a inak hodnotovo pomerne koherentnej umeleckej scéne, dôvodom na rušenie výstav či prepúšťanie. Momentálne sledujeme už aj u nás vo viditeľnejšej miere príklon minimálne k odsúdeniu humanitárnej situácie, no väčšinový diskurz táto kríza ľudskosti nezasiahla a biznis so zbraňami beží ďalej.
Šilleho zaujímajú rôzne druhy konfliktov – vrátane tých bytostne vnútorných. Zároveň si je vedomý, že vojenský konflikt nemá iba víťazov a porazených, ale hlavne množstvo obetí cynickej mašinérie teritoriálneho a mocenského boja. Akú zodpovednosť preberajú umelci a umelkyne, do ktorých diel je explicitne vpletené politikum — za ich možné interpretácie či za ich cirkuláciu na rôznych inštitucionálnych platformách? Ako sa dá prostredníctvom umenia zasiahnuť do celospoločenského diskurzu bez (seba)cenzúry spôsobom, ktorý využije potenciál na otváranie otázok, pred ktorými inak odvraciame zrak? Šilleho maľby vychádzajú z každodennej reality doby polykríz, ktorá je nielen buzzwordom anotácií spoločensko-kritických diel a projektov, ale aj niečím, s čím sa svojím spôsobom na obrazovej ploche v spleti popkultúrnych odkazov, ako autor vyrovnáva neustále. Postavičky z jeho obrazov odhaľujú svoje bezútešné stavy niekedy až na kosť. Je jeho ironický odstup a istý level cringe (pocitu trápnosti z druhého) premyslenou stratégiou alebo bolestivým symptómom doby, v ktorej nevieme prežívať emócie bez toho, aby sme sa hanbili?
Erik Šille's paintings are full of remarkable relationships on a dissociative scale between primarily non-human actors that serve as placeholders for individuals, cultural circles, situational statements, or emotional states. They interact on the canvas in forms and positions that are in contrast to their primary cuteness, the phenomenon that artists purposefully use as an aesthetic strategy for subversive criticism. Influenced by pop cultural influences not only from the Euro-American circle, but also from Japan, where he repeatedly and often returns, Šille appropriates and creates characters that may be endemic to a certain territory, but who are living their globalized story of inequality and exploitation in an aesthetically refined, almost advertising-like form. They are allowed to dissolve explicitly on a more sensitive surface of paper through the author's technique of using a ballpoint antiperspirant, a consumer product that creates here the opposite effect to the one for which it was made.
Erik Šille's solo exhibition entitled "We have a problem, but at least not one" will not present the very latest of the author's work this time. The exhibited paintings have a provenance story behind that today in a way that complicates their further reading. Most of the works are dated to 2023, but they have more or less their premiere in Banská Štiavnica. At the author's request, they returned to Slovakia after two years from Israel, whose current policy associated with the genocidal extermination of the Palestinian population in the Gaza Strip has become not only a living nightmare for Palestinians, but also a test of the humanity and empathy of individuals and groups against the background of historical narratives about coming to terms with the dark history of the 20th century, at the intersection of persistent racial, religious and class hierarchies. The pro-Palestinian engagement of artists has become a reason for the cancellation of exhibitions or dismissals even in seemingly free countries like Germany and in an otherwise relatively coherent art scene. Currently, we are also observing a more visible inclination in our country to at least condemn the humanitarian situation, but this crisis of humanity has not affected the majority discourse and the arms business continues.
Šille is interested in various types of conflicts – including those that are essentially internal. At the same time, he is aware that a military conflict does not only have winners and losers, but mainly many victims of the cynical machinery of territorial and power struggles. What responsibility do artists, whose works are explicitly involved in politics, take on — for their possible interpretations or for their circulation on various institutional platforms? How can art intervene in societal discourse without (self-)censorship in a way that uses the potential to open up questions that we otherwise turn a blind eye to? Šille's paintings are based on the everyday reality of the time of polycrises, which is not only a buzzword for annotations of socially critical works and projects, but also something that the author, in his own way, constantly deals with on the pictorial surface in a tangle of pop culture references. The characters in his paintings reveal their bleak states, sometimes to the bone. Is his ironic detachment and a certain level of cringe (feeling embarrassed by the action of another person) a deliberate strategy or a painful symptom of an era in which we cannot experience emotions without feeling ashamed?
Film k výstave Erika Šilleho “Spiaca voda II” v Galérii Schemnitz z roku 2015
Schemnitz Gallery Limited Art Prints Edition
Pri príležitosti výstavy Erika Šilleho „Máme problémy, ale aspoň nie jeden“ v Galérii schemnitz Vám v spolupráci s autorom prinášame exkluzívnu, autorskú tlač s názvom „Čierne parohy“. Archívna tlač bola vydaná v limitovanom náklade 50 kusov.
Výstava: 10.5.2025 - 2.6.2025
Naša realita je utváraná produkciou a cirkuláciou (ekonomických, estetických, spoločenských alebo kultúrnych) hodnôt. To ako sa tieto hodnoty vytvárajú alebo merajú je pritom veľmi nejasné, spojené s radom fikcií, mýtov a mystifickácií. Produkcia hodnôt je dokonca založená na týchto predstavách a fikciách. Napríklad papierové peniaze vo vašom vrecku, rovnako ako kryptomeny, stoja na našej zdieľanej viere, že svoju hodnotu majú, napokon podobne ako umenie, priateľstvo či celé naše životy.
Dušan Zahoranský sa v celej svojej tvorbe zaoberá práve touto tvorbou významu a hodnôt, na základe fiktívnych predpokladov. Dekonštruuje systémy fikcie, ale tiež sa snaží ukázať silu umenia tiež vytvárať tieto predstavy. Na výstave prvýkrát spojí hneď niekoľko cyklov, ktoré experimentujú s ťažbou predstáv. Ide napríklad o fiktívne telefónne rozhovory, vymyslené slová a ich podprahové významy, alebo portréty šedej špekulatívne-kapitálovej oligarchie dneška.
Dušan Zahoranský
je český vizuálny umelec a sochár, ktorého tvorba často skúma prienik verejného priestoru, každodenných objektov a poetických intervencií. Kombinujúc konceptuálnu precíznosť s hravou vnímavosťou, Zahoranský premieňa obyčajné na tiché a prekvapivé inštalácie, ktoré divákov pozývajú prehodnotiť to, čo považujú za známe. Jeho projekty často stierajú hranice medzi sochou, performanciou a sociálnym komentárom.
Link: Dušan Zahoranský
-
Ceny a stipendijní pobyty:
2019 „Danube Art-Lab“ – stipendijní pobyt Regensburg, Německo
2018 „Finalisté České ceny za architekturu“ – za realizaci dětského hřiště (společně s Rusina/Frei architekti)
2002 Artists in Residence – stipendijní pobyt Vídeň, KulturKontakt Austria
2001 Finalista soutěže pro mladé výtvarné umělce a umělkyně - Cena Oskara Čepána
1998 Cité internationale des arts Paris - stipendijní pobyt Paříž, Francie
1997 Finalista soutěže „Mladý výtvarný umelec roku 1997“ Slovenská Republika
1997 Cena „The 1997 Central European Culture Initiative Prize“
Institute for the Danube Region and Central Europe, Vídeň, Rakousko
1996 Finalista soutěže „Mladý výtvarný umelec roku 1996“ Slovenská Republika
1996 „Pépiniére programme“ – stipendijní pobyt - Cork, Irsko
Samostatné výstavy - výběr:
2020 „Search and Rescue“ donumenta e.V, Regensburg, Německo
2019 „Práce na budoucnosti“ (s Pavlou Scerankovou), Fait Gallery, Brno, Česká Republika
2017 „The Small Talk“, objekt ve veřejeném prostoru, Gallery NoD, Praha, Česká Republika
2016 „I could have just set in on fire“ (s Florianem Slotawou), Drdova Gallery, Praha, Česká Republika
„The Ministry of After Battle Wisdom“ (s Pavlou Scerankovou) Contemporary Art Centre Batumi, Gruzie
2015 “Básnická sbírka” TIC Gallery, Brno, Česká Republika
„Repríza“ Gallery Kiv, Praha, Česká Republika
„Přání“ ProLuka, Čtyři dny a Start Vršovice, Praha, Česká Republika
2013 “Slovo dalo Slovo” (s Robertem Šalandou) MeetFactory, Praha, Česká Republika
2012 „Lingvistický kroužek“ Galéria Slovenského Inštitútu v Prahe, Česká Republika
„Manifest“ Galerie Pavilon, Praha, Česká Republika
„Kabinet lingvistického kroužku, Galerie 207, VŠUP, Praha, Česká Republika
2010 „Necenzurovaná verze“ Karlín Studios Gallery, Praha, Česká Republika
2009 “Here and now” East Gallery, Oxford, Miami University, Ohio, U.S.A.
“Fuck you!Me?Yes you”, Benzinka - Slaný, Česká Republika
2008 “Off Course” hosté FMSW, Meet Factory, Praha, Česká Republika
„Souvenirs“ (s P.Scerankovou) Make Up Gallery, Košice, Slovenská Republika
2006 “Tajenka” Galerie Jelení, Praha, Česká Republika
2005 “Jak se to vezme...“ Univerzitní Galerie, Plzeň, Česká Republika
2004 „Compilation 2112m² Europe“, PROLEANs, Hainburg, Rakousko
2001 „Telenovela“ Cik-Cak Centrum, Bratislava, Slovenská Republika
2000 „Časování“ Galerie 761, Ostrava, Česká Republika
„Osobní mytologie“ Mestská Rimavská Sobota, Slovenská Republika
„300 000 000 rokov“ Galéria Priestor, Bratislava, Slovenská Republika
Skupinové výstavy - výběr:
2022 „Microclimat / Education“ Tbilisi 4th Trienale, Gruzie
„Někdo jiný, někde jinde, někdy jindy“ 4+4 dny, Praha, Česká Republika
2021 „Terapie města“ M3 festival, Praha, Česká Republika
2020 „Dystopický realismus“ Galerie Kurzor, Praha, Česká Republika
2019 „Kuna nese nanuk“, Galerie 8mička, Humpolec, Česká Republika
„Posledních 30 let emancipace“ GAVU, Klementinum, Praha, Česká Republika
2017 „Into The Mo“ Kunstahalle LAB, Bratislava, Slovenská Republika
„Re-kreácia“ Galéria Mikuláša Bazovského, Trenčín, Slovenská Republika
2016 „Travellings“ Lieux Publics, Marseille, Francie
„Přistávací manévr“ Galéria Jana Koniarka, Trnava, Slovenská Republika
„XXL pohledů na současné slovenské výtvarné umění“ GASK, Kutná Hora, Česká Republika
2015 „Trojmostí“ (S Pavlou Scerankovou), ZEN PLZEŇ, Pilsen EHMK 2015, Česká republika
„Teserakt“ Gallery AMU, Praha, Česká Republika
„Šifra, číslo, znak“ Galerie NTK, Praha, Česká Republika
„Něha“ Hauch Gallery, Praha, Česká Republika
„4 + 4 Days in Motion“ festival, Praha, Česká Republika
„Ten dům sem nepatří “ Galerie Karlín Studios, Praha, Česká Republika
„Homo Creatuzs“ Make Up Gallery, Tabačka Kulturfabrik, Košice, Slovenská Republika
2014 „To snad ani nemůže být pravda“, Galerie Emila Filly v Ústí nad Labem, Česká Republika
„Chléb, hry a umění“ Galerie Města Třinec, Česká Republika
„Kukačka 5“ Festival umění ve veřejném prostoru Ostrava, Česká Republika
„Svět práce“ Galerie TIC, Brno, Česká Republika
“Pracoviště” GAMU, Praha, Česká Republika
“About The Chair” 9th International Biennale Of Photography and Visual Arts, Liége, Belgie
2013 “Žena na měsíci” (guest with Pavla Sceranková), Galerie Města Prahy, Česká Republika
“Problem is Here” – Festival 4+4 dny v pohybu, Praha, Česká Republika
“Minimální trvanlivost”, Emil Filla Gallery, Ústí nad Labem, Česká Republika
“Výročí” (s Pavla Scerankovou), Galerie 35m, Prague, Česká Republika
2012 „OSTROVY ODPORU“ mezi prvou a druhou moderností 1985-2012, NG,Praha,Česká Republika
„FILM. Directed by Artists, Nitrianska Galéria, Slovenská Republika
„Element F.“ Moravská galerie v Brně, Česká Republika
„4 + 4 dny v pohybu“ - 17. mezinárodní festival současného umění, Praha, Česká Republika
„Maloval hlavolam“ Galerie NoD, Praha, Česká Republika
„Kapesní tůně“ Galerie Pana Štovíčka, areál Vlněna, Brno, Česká Republika
„Doma“ trvalá realizace v architektuře pro festival Biela noc 2012 v rámci kampaně
Košice Európske Hlavné Mesto Kultúry 2013, Slovenská Republika
2011 “Spare room” Inda Gallery, Budapešť, Maďarsko
„Vystavovatel a jeho diváci“ Dům umění města Brna, Česká Republika
„GASK“, intervence do veřejného prostoru Kutná Hora, Česká Republika
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Supported using public funding by Slovak Arts Council
Schemnitz Gallery
Limited art Prints EDITION
Najnovšie prírastky v exkluzívnej
limitovanej zberateľskej edícii umeleckých tlačí
Adam Szentpétery
N E T W O R K I I I.
Adam Szentpétery
D E F O R M O V A N Ý G E O K Ó D I I I .
Kristína Mésáros
B A C K IN M I N D
Kristína Mésáros
M O O N. R I D E R
Dorota Sadovská
S V Ä T Ý J O Z E F
Dorota Sadovská
S V Ä T Á R O D I N A
Róbert Bielik
P A S T I E R I K
Róbert Bielik
B A T M A N A D I E V Č E N C E
Z O Ž D I A R U
Martin Knut
Diery do svetla
Kurátor: Peter Uličný
Vernisáž: 14.3.2025 o 19:00 hod
Výstava: 15.3.2025 — 28.4.2025
Keď som sa pokúšal sformulovať prvú vetu tohto textu, vyrušilo ma zvonenie mobilu. Bol to kuriér s balíkom kníh, ktoré som si pred pár dňami objednal. Rozbalil som ho, vytiahol prvú knihu a otvoril ju na náhodne zvolenej strane. A zistil som, že tá moja prvá veta textu je už dávno napísaná. Nanao Sakaki, potulný japonský básnik, v jednej zo svojich básní použil citát Marka Twaina. Znie takto:
„Ak máš pochybnosti, hovor pravdu“.
Za tou sentenciou som v náhlom záblesku uvidel obrazy Martina Knuta. Aj letmý pohľad na ne totiž prezrádza, že celkom určite vznikli z pochybností. Z pochybností o sebe, o svete, o skalopevných istotách, ktoré sa niekedy pri silnejšom vetre zosypú ako domček z karát. Tie pochybnosti vznikajú v priestore častých nehôd medzi predstavami o ideálnom svete a tým, aký je svet v skutočnosti. A rovnako tak predstavami o tom, akými by sme chceli byť, a akí sme naozaj. Dôležité je, že o tomto všetkom sa autor rozhodol hovoriť pravdu. V jeho svete je preto (a teraz si budem pomáhať názvami obrazov) hľadanie pozitívneho pohľadu každodennou drinou. Ľudia sú v ňom spojení rôznorodosťou svojich samôt a ponúkajú si vzájomnú ľahostajnosť ako gesto úprimnej tolerancie. Do tohto sveta, veriaceho na krásu, neustále veje hrôza z neľudských zlepšovateľov sveta. Nečudo, že v takomto studenom, zvlčilom, neosobnom svete sa človeku občas stáva stredobodom všetkého - kút. Martin Knut skrátka pod sivou fasádou každodennosti nachádza stopy permanentnej existenciálnej drámy a tento prienik medzi zjavnou a skrytou podobou nášho bytia zachytáva tak, aby sme boli bližšie k jeho porozumeniu. V tomto zmysle sú jeho obrazy, povedané s Le Cléziom, „zápisom o katastrofe“, čo ale neznamená, že návštevnosť tejto výstavy sa musí nutne podpísať pod štatistický nárast následných samovrážd. Nositelia jeho príbehov sú zobrazení v redukovanej, minimalistickej linke, sú to figúry bez tváre a bez detailne prepracovaných antropomorfných prvkov. Ak by sme tie postavy, čo prišli na svet akoby jedným ľahučkým ťahom, mali pomenovať, asi by sme si zvolili nejakú zdrobneninu. Kompletný maliarsky Knutov rukopis, vrátane výberu farieb a narábania s nimi, na diváka dýcha jemnosťou, vľúdnosťou, tichou senzibilitou, ktorá robí ťažké témy ľahšími a stráviteľnejšími a dokonca im občas dokáže nenápadne nastaviť nohu, aby sa potkli a nebrali sa až tak príliš vážne. Povedzme to teda tak, že autor nás zmieruje s naším ľudským údelom. Že dokáže hovoriť pravdu tak, aby veľmi nebolela. A nepotrebuje na to nijaké anestetikum.
Ďalším identifikačným znakom Knutovej tvorby je jeho vstupovanie do obrazov prostredníctvom písaného slova. Sú to výroky a sentencie nie nepodobné aforizmom, ktoré by obstáli aj samostatne, ale v kombinácii s obrazovou výpoveďou vzniká zaujímavý synergický efekt. Tie slová nechcú vysvetľovať namaľované, sú naopak spúšťačom ďalších asociácií a možných interpretácií a zároveň ponukou na dialóg. Ďalším vstupovaním do obrazov sú autorove perforácie papiera či plátna. Diery zvyčajne chápeme ako symbol prázdna či ničoty. Mohli by sme si teraz vziať na pomoc niektorého z filozofov, prípadne zalistovať dejinami umenia a hľadať „diery“ podpísané slávnymi menami. Ja si radšej znovu vezmem na pomoc slovíčko „pochybnosť“. Mám podozrenie, že Knutove diery sú pokračovaním autorových pochybností o dnešnom človeku - že sú manifestáciou jeho zlyhaní, neúplností, hendikepov. Ale rovnako tak sú zároveň polemikou s limitmi maliarovho média. Akoby ohraničenosť formátu papiera či plátna nedovoľovala obsiahnuť všetko, čo chcel autor v danom momente zo seba vychrliť , vykričať, vyliať. Diera v obraze sa tak stáva králičou norou. Istá Alica sa ňou kedysi prepadla do podivuhodného, mierne halucinačného sveta, prítomný divák ňou môže prepadnúť do reality skrytej „ za obrazom“, do multiverza možností, akými sa môžu ďalej uberať príbehy z pomaľovanej strany obrazu.
Tvorba Martina Knuta je čímsi ako intímnou spoveďou, nahliadnutím do trinástych komnát človeka, ktorý ešte nerezignoval na hľadanie pravdy o sebe a o svete. Pri koncipovaní výstavy som chcel preto vytvoriť priestor navodzujúci pocit „domáckej“ intimity. Našťastie už samotná dispozícia galérie, pripomínajúca priestory bytu (ilúziu dotvára inštalovaný mobiliár) vyšla tejto myšlienke v ústrety. Priestor je ponorený do prítmia, narušeného iba bodovými svetlami „namierenými“ na vystavené diela. Diery do svetla – ako znie názov výstavy – sú metaforou narúšania vonkajšej, často kašírovanej podoby každodenného sveta, ktorú autor demaskuje vo svojich príbehoch. Dôležitosť odkrývania významových vrstiev pripomína aj ponuka k interaktívnej hre: pri niektorých dielach sú zavesené malé ručné baterky, ktorými si divák môže zasvietiť do útrob dier na obrazoch. Pohybom svetelného zdroja sám môže animovať tieňohru a skúmať nové dojmy a významy, ktoré mu prinesie hra svetla a tieňa. Začal som s pomocou básnika Sakakiho a ním aj skončím. Jedna jeho báseň začína dvojverším: „Prečo je svet tak preplnenými vecami! Väčšinou zbytočnými, škaredými, hlúpymi.“ Martin Knut do jedného svojho obrazu vpísal: „Zbytočné veci už odo mňa ustupujú.“ Áno, tento svet sme zaplnili vecami, za ktorými čoraz menej vidno človeka. Je skvelé, že sa stále nájdu umelci, ktorí o tom neváhajú hovoriť.
Peter Uličný
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Supported using public funding by Slovak Arts Council
Modernistický Esencializmis
Prednáška
Prednášajúci: Mira KERATOVÁ
31.1.2025 o 18:30 hod
Prednáška Miry Keratovej pojednáva o modernistickom esencializme z pohľadu feministickej kritiky. Na reprezentatívnom príklade vývoja tvorby neoavantgardného umelca Stana Filka (1937 – 2015) je feministická perspektíva použitá na výskum autorských dokumentácií, umeleckého archívu, zaznamenanej orálnej histórie či rešerší dobovej kritiky. Výklad je rámcovaný špecifickými geopolitickými podmienkami socialistického modernizmu 60. rokov, obdobím globálneho konzervatívneho obratu československej normalizácie 70. rokov, dobou Filkovej emigrácie éry newyorských kultúrnych vojen 80. rokov, ako aj sociálnymi a identitárnymi politikami obdobia neoliberálnej tranzície 90. rokov.
Verejná prednáška bola realizovaná v spolupráci so Stredoslovenskou Galériou v Banskej Bystrici https://www.ssgbb.sk/
Dorota Sadovská
Adam a eva a potom | Adam & Eve & Then
Kurátorka: Petra HYBLEROVÁ
Vernisáž: 22.11.2024 o 19:00 hod
Výstava: 23.07.2024 - 05.01.2025
Vstupujete do archetypálnej idey dnešnej epochy, skúmanej i rozoberanej od samotnej genézy až po prítomno. Nasledovaním Adama a Evy sa ocitáte tvárou v tvár rôznym formám pokušenia – aktuálnym, intenzívne frekventovaným a zároveň všadeprítomným.
Interdisciplinárna umelkyňa Dorota Sadovská v súčasnom výstavnom projekte Galérie Schemnitz prostredníctvom figurálnej maľby otvára tému lákadiel a zvádzania, čím zároveň rozvíja svoju predošlú koncepčnú líniu výstavy Adam a Eva, prezentovanej počas festivalu Biela Noc v roku 2022 v Bratislave i Trnave.
Prechádzanie jednotlivými časťami inštalácie evokuje pocitový dialóg medzi návštevníkom a Adamom s Evou, ktorí mu predkladajú komunikovanú tézu. Zdôraznené pokušenie sa v tomto prípade neodvíja od telesnosti. Akcent je predovšetkým kladený na vábenie klamlivými predstavami či nepodloženými informáciami. Hoaxy, polopravdy a reklamy svojou omnipotenciou systematicky sprevádzajú existenciu každého jedinca spoločnosti. Dokážeme sa však zamyslieť nad tým akú moc im pripisujeme? Do akej miery lákadlám tejto formy podliehame? Kedy sa pod tenziou turbulentných spoločenských situácií utiekame k pravde neúplnej a ceste kratšej, rýchlejšej?
Autorka o svojej výstave hovorí: “Samostatná výstava Adam a Eva a potom rozpráva známy príbeh a jeho pokračovanie. V úvodnom diptychu S tvojou túžbou (2024) vidíme dve rôzne polohy pokušenia. Zatiaľ čo sa Eva hamletovsky hrá s jablkom, Adam nám ho už bez váhania ponúka. Kruhový tvar obrazov odkazuje na pohľad do koruny stromu. Adam aj Eva sú sami vyschýnajúcimi stromami. Ich telá sa postupne menia zo zelených na okrové pretože ovocie zo stromu Poznania prináša poznanie tej odvrátenej strany - bolesti, absencia Raja a vlastnú dočasnosť. Protipól predstavuje obraz Modrozelený Kristus (2024), kde mŕtve telo na dreve (mŕtvy strom) naopak ožíva a stáva sa stromom Života. Výstavu uzatvára posledná miestnosť s výraznými žltými obrazmi. Adam nesie na pleciach veselú Evu.”
Odlišné časti súbornej inštalácie dopĺňajú výstavu o nové roviny a uhly pohľadov na konverziu v chápaní pôvodného príbehu s adaptáciou na súčasnosť či nástrahy ju paralelne sprevádzajúce. Svetelné objekty a figúry v linkách rôznych polôh postupne smerujú k svätcom, ktorí zaliati v žltej farebnosti kompletizujú dejovú líniu oslavným rázom. Prostredníctvom interakcií zobrazených postáv však zároveň zdôrazňujú aj partnerstvo či mužsko ženskú spätosť. Vzťahové ponímanie, jeho rôznorodá tvárnosť či prehodnocovanie sa voľne sprítomňuje v jednotlivých dielach výstavy. Evokuje tak chtivosť ponoriť sa do nich – alebo im bezprostredne podľahnúť?
Dorota Sadovská (1973) vo svojej tvorbe predstavuje zásadnú modifikáciu uhla pohľadu a naratív vytvorený z korelácie protipólov. Častokrát vzájomne sa vylučujúce tézy zachytáva s vtipnou a dômyselnou nadsádzkou. Pohyb na pomedzí rozličných médií – maľby, kresby, fotografie, sochy, inštalácie i performance – prispôsobuje podstate vybranej témy. Primárne však zotrváva v oblasti figuratívnej a realistickej maľby v perspektívnej skratke, čím kompletne mení a spochybňuje pôvodný spôsob vizuálneho prežívania maľby ako takej.
Dorota študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1991 – 1997) s obdržaním magisterského titulu, a následne aj na l'École nationale des beaux-arts de Dijon (1997 – 1999). Počas vysokoškolského štúdia absolvovala početné množstvo študijných pobytov a stáží v zahraničí, ako napríklad na Staatliche akademie der Bildende Künste v Stuttgarte (1992), Gerrit Rietveld Academie (1993), Headlands Center for the Arts, Sausalito, California (2001), Académie royale des Beaux-Arts de Bruxelles (2001) a mnohých ďalších. Za svoju tvorbu bola niekoľkonásobne ocenená na domácej i zahraničnej scéne. Jej diela sú taktiež zaradené do hodnotných verejných i súkromných umeleckých zbierok na Slovensku aj v zahraničí. http://sadovska.sk/
DOROTA SADOVSKÁ
Adam and Eve and Then
You are entering the archetypal idea of today's epoch, examined and analyzed from the genesis to the present. By following Adam and Eve, you are finding yourself face to face with various forms of temptation – current, intensely frequented, and at the same time ubiquitous.
In the current exhibition project of the Schemnitz Gallery, the interdisciplinary artist Dorota Sadovská opens the theme of allurement and seduction through figurative painting, thereby also evolving her previous conceptual line of the exhibition Adam and Eve, presented during the White Night Festival in 2022 in Bratislava and Trnava. Walking through the individual parts of the installation evokes an emotional dialogue between the visitor and Adam with Eve, who presents him with a communicated thesis. In this case, the emphasized temptation does not depend on physicality. The accent is primarily placed on luring with deceptive ideas or unfounded information. Hoaxes, halftruths, and advertisements, by their omnipotence, systematically accompany each individual's existence in society.
Can we think about the amount of power we ascribe to them? To what extent are we subject to the allurements of this form? When, under the pressure of turbulent social situations, do we resort to incomplete truth and a way shorter and faster?
The author says about her exhibition: “A solo exhibition Adam and Eve and Then tells a familiar story and its continuation. In the introductory diptych With Your Desire (2024), we see two different positions of temptation. While Eva plays with the apple in a Hamlet way, Adam offers it to us without hesitation. The circular shape of the paintings refers to the view into the tree crown. Adam and Eve are drying up trees themselves as well. Their bodies gradually change from green to ochre because the fruit from the Tree of Knowledge brings knowledge of the dark side – pain, the absence of Paradise, and their own temporality. The opposite pole is presented by the painting Blue-Green Christ (2024), where the dead body on the wood (dead tree), on the contrary, comes alive and becomes the tree of Life. The exhibition is closed by the last room with distinctive yellow paintings. Adam carries a cheerful Eve on his shoulders."
Different parts of the ensemble installation complement the exhibition with new planes and angles of view on conversion in an understanding of the original story with adaptation to the present or the perils accompanying it in parallel. Light objects and figures in lines of different positions continuously move towards the saints, who – drenched in yellow, complete the plot line with a celebratory character. However, through the interactions of the depicted characters, they also emphasize partnership or male-female connection. The relational perception and its diverse formability or reassessment are freely present in the individual works of the exhibition. Does it evoke a greed to dive into them – or immediately give in to them?
Dorota Sadovská (1973)
in her work, presents a fundamental modification of the angle of view and a narrative created from the correlation of opposites. She often captures mutually exclusive theses with a witty and ingenious exaggeration. She adapts the movement on the borderline of various media – paintings, drawings, photographs, sculptures, installations, and performances – to the essence of the selected topic. However, she primarily remains in the field of figurative and realistic painting in a perspective shortcut, thus completely changing and questioning the original way of visual experience of painting as such.
Dorota studied at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (1991 – 1997) by receiving a master's degree and subsequently at the l'École nationale des beaux-arts de Dijon (1997 – 1999). During her university studies, she completed numerous study stays and internships abroad, such as at the Staatliche Akademie der Bildende Künste in Stuttgart (1992), Gerrit Rietveld Academie (1993), Headlands Center for the Arts, Sausalito, California (2001), Académie royale des Beaux-Arts de Bruxelles (2001) and many others. She has been awarded multiple times for her work on the domestic and foreign scene. Her works are also included in valuable public and private art collections in Slovakia and abroad. http://sadovska.sk/
Shapes and motions
Michaela Šuranská V rozhovore s Ritou Koszorús
cyklus: Bežím za (s) umením | A művészetért futok
3.11. | nedeľa | 19:00 hod.
Schemnitz Gallery, A. Sládkoviča 53/2, Banská Štiavnica
Už niekoľko rokov Schemnitz Gallery pripravuje moderované prezentácie tvorby vizuálnych umelcov a umelkýň, zo Slovenska aj zahraničia. Cieľom týchto rozhovorov je priblížiť ich tvorbu, cestu, skúsenosti a postoje. Hosťmi formátu “Bez opony” boli napríklad Erik Sikora – Džumelec, Kateřina Šedá, Jiří Kovanda, Ilona Németh a mnohé iné iné významné osoby pôsobiace na poli vizuálneho umenia a kurátorstva.
Túto jeseň to bude Rita Koszorús, mladá autorka, ktorá má silné väzby na zahraničné prostredie, kde striedavo žije, tvorí a aktívne vystavuje. Je zaujímavé zhovárať sa s ňou o maľbe, ktorej sa primárne venuje, práve tu, v lokálnom kontexte, kde je druh nefiguratívnej či abstraktnej maľby skôr ojedinelý. Rita ukončila Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (2014) a v r. 2013 absolvovala stáž na Akadémii krásnych umení v Budapešti. Zúčastnila sa na niekoľkých rezidenciách, napríklad v Berlíne, Paríži, Porte, Budapešti... V roku 2021 bola ocenená 1. miestom v súťaži Maľba roka Nadácie banky VÚB, pričom bola štvornásobnou finalistkou tejto súťaže. Jej diela sa nachádzajú v súkromných aj galerijných zbierkach.
Rita sa venuje maľbe, priestorovej inštalácii, okrajovo videu a dôležitú úlohu má koláž, ktorá najlepšie charakterizuje jej prístup k tvorbe. V jej aktuálnej tvorbe, ktorú môžete momentálne vidieť v Galérii Jula Bindera v Banskej Štiavnici, je témou hľadanie definície slova domov z pohľadu umelkyne – nomádky.
Tešíme sa na Vašu návštevu.
Realizované s finančnou podporou
Fondu na podporu kultúry národnostných menšín
Róbert Bielik
Simulované konkrétno | Simulated concreteness
Kurátorka: Petra HYBLEROVÁ
Vernisáž: 19.7.2024 o 17:30 hod
Výstava: 20.07.2024 - 08.09.2024
Aktuálny výstavný projekt vytvorený k prezentácii v Galérii Schemnitz prináša tri samostatné cykly malieb späté totožným odkazom. Robert v nich predkladá myšlienkovú interakciu s ponímaním nereálnych, simuláciou evokovaných okolností, vplývajúcich na skutočnosť a konkrétno, ktoré v nej prežívame. Koncepčnú líniu otvára smrť zastávajúca dlhodobý tematický okruh autorových filozoficko- existenčných bádaní. Potrebný zánik ega, a teda jeho smrť, chápe ako cestu k slobode pozbavenej od vyhraneného ponímania, či jediné možné oslobodenie sa od ireálna. Lebky zobrazené na veľkoformátoch s postavami na nich nanášajúcimi ružovú farbu rozširujú poňatie zániku o novú úroveň. Nevšedná kombinácia temnej idey (v zmysle akom je smrť väčšinou prijímaná) s ružovou farbou, pripomínajúcou svetlé a radostné pocity, vytvára kontrast dvoch zvyčajne sa vylučujúcich elementov. Vizuálne tak autorova obľúbená farba navodzuje pocit zmierenia sa s objektom a posolstvom, ktoré pokrýva. Figurálne i portrétové zachytenie osôb s nasadenými okuliarmi pre virtuálnu realitu dominuje zaujímavou perspektívou. Diváci sa stávajú pozorovateľmi samotných pozorovateľov virtuálnej reality, bez toho aby priamo videli, čo im predostiera. Ilúziou oslepení užívatelia strácajú pojem o realite v odlišnej rovine, tentokrát vytvorenej technológiou. Prvé maľby s týmto námetom začali vznikať už v období pred desiatimi rokmi a ich koncept zároveň dopĺňa jeho myšlienkové prehodnocovanie prostredia klamlivého zdania.
Postupný prechod k finálnemu cyklu Vyprahnutej túžby pozostáva zo série autoportrétov reflektujúcich intenzívnu žiadostivosť o vystavovanie vo vybraných umeleckých inštitúciách New Yorku. Dynamické kompozície malieb pouličných výkladov galérií zahŕňajú všednosť každodennosti - pohybujúcich sa okoloidúcich, odrazy automobilov či iných návštevníkov, dotvárajúcich osobné prežívanie túžby ega s daným miestom.
Výstavný projekt nás svojou líniou sprevádza podstatou nachádzania slobody a jej častokrát egom skreslených hodnôt. Tento fragment autorovej tvorby poukazuje na závažnosť komunikovanej témy najmä v súčasnosti, kedy potreba odlúčenia sa od ega nedobúda silný význam. Je to, čo sa nám javí ako dôležité a po čom v živote prahneme naozaj prínosné pre plnohodnotné prežitky našich duší? Nenaviguje našu existenciu len slepé ego, ktoré svojou pôsobnosťou slobodu práve oddiaľuje? Robert nás prostredníctvom malieb konfrontuje formovaním otázok voči sebe samým.
Robert Bielik (1963)
životným dielom vyniká najmä pozoruhodnou koreláciu literárneho a výtvarného prejavu. Formou esejisticko-prozaických i poetických výstupov, fotografických záznamov a maľby, ktorá je momentálne najkrejventovanejším médiom jeho výstupov, praktizuje techniku manierizmu a baroka. Ich formálne prejavy aplikuje na svoju tvorbu v podobe surovo realistických vyobrazení. Primárnou témou sa tak stáva smrť z rôznych hľadísk, vníma ju ako vyslobodenie a jej opakované zachytávanie vedie k samotnému zmiereniu sa s ňou. Rovnako sa však odvíja od filozoficko-náboženských teórií a svoje myšlienkové prúdenie, vnemy a nahliadanie na realitu prehodnocuje a modifikuje práve skrze nich, čím medzi nimi zároveň lavíruje.
Robert absolvoval štúdium maľby pod vedením prof. Rudolfa Sikoru na Vysokej škole Výtvarných umení v Bratislave. Pôsobil tiež ako pedagóg na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde sa spolupodieľal na zostavení antologického diela slovenskej duchovnej poézie Stratená v ľaliách. V rámci maľby participoval na početnom množstve sólových i skupinových výstav na Slovensku aj v zahraničí.
Výber sólových výstav:
2023 – Vyzlieť sa z času, DOT Gallery, Bratislava
2021 – Láska, DOT Gallery, Bratislava
2018 – Botschaften und Terapien, Bellart Galerie, Viedeň, Rakúsko
2016 – Art Glass Gallery, Praha
2014 – Ampithia mawata monastery, Kandy, Sri Lanka, Nevinnosť v kožuchu, Schemnitz gallery, Banská Štiavnica
2013 – Gradska galerija Užice, Srbsko
2012 – Galéria mesta Bratislavy, Bratislava
2011 – Galéria 19, Bratislava
2008 – Galéria Soga, Bratislava
2007 – Galéria Bonjour, Bratislava
2005 – Galéria Palisády (SŠUP), Bratislava
2003 – 3x Painting, Residence of the Permanent Representative the Slovak Republic to the United Nations, New York, USA
2002 – Instytut Slowacki, Varšava, Polsko
1999 – Galéria Nova, Bratislava
1998 – Monk school, Gelukpa Tibetian monastery, Likkir, India
1997 – Burmeese monastery, Bodhgaya, India
1995 – Galéria Gerulata, Bratislava
Výber kolektívnych výstav:
2024 – Let it grow again, Alšova jihočeská galerie, Hluboká nad Vltavou
2023 – Dvanásť farieb reality, Slovenská národná galéria, Bratislava
2022 – Grow: Der Baum in der Kunst, Belvedere, Viedeň, Rakúsko
2020 – Ľudské telo, Galéria Slovenského rozhlasu, Bratislava
2019 – Art Fair Ibiza, Španielsko
2017 – Príbehy o smrti, Nitrianska galéria, Nitra
2016 – Letný výber, Galéria Schemnitz, Banská Štiavnica
2015 – 85 rokov ŠUV, Zoya Muzeum Elesco, Pezinok
2014 – Dve krajiny, Slovenská národná galéria, Bratislava
2013 – Hranice tela, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
2012 – Galéria Zajezdnenia Instytut Sztuk Pieknych, Lublin, Poľsko
2010 – Svetlo v umení, Galéria mesta Bratislavy, Bratislava
2006 – Autopoesis, Slovenská národná galéria, Bratislava
2001 – Fenomén ilúzie (z cyklu výstav trans KUNSTHALLE), Východoslovenská galéria, Košice
2000 – Indivisual, Záhorská galéria, Senica
1998 – Contemporary Slovak art, International Fund Society, Washington, USA
1995 – L'Art Slovaque a montparnasse, Galerie a Montparnasse, Paríž, Francúzsko
1993 – Trophées Coleur, Paríž, Francúzsko
1992 – Stadthalle Merzig, Nemecko
Foto: Lucia Hasbach
Duchampov byt
Kurátor: Juraj ČARNÝ
Vernisáž: 24.05.2024 o 19:00 hod
Výstava: 25.05.2024 - 14.07.2024
Ladislav Čarný, Stano Masár a kurátor Juraj Čarný predstavujú v Galérii Schemnitz výstavu odkazujúcu, reinterpretujúcu a transformujúcu viaceré kľúčové odkazy jednej z najvplyvnejších osobností umenia 20. storočia - Marcela Duchampa. Duchampov byt je participatívny projekt ponúkajúci viacero rovín čítania okrem iného aj legendárnych diel ako Fontána, alebo Sušiak na fľaše. Neodmysliteľnou súčasťou spomienky na Marcela Duchampa bude aj možnosť zahrať si na jeho počesť šach.
