Kristína Kerekešová
Jakub Mlynarčík
Medzipriestor
Ako možno zobraziť niečo, čo vnímame vo vnútri našej duše? Nie myšlienkovú mapu mysle, ale obraz duše. Výstava Medzipriestor predstavuje tvorbu dvojice autorov, ktorých spojilo štúdium a spoločné úvahy o umení prerástli do hlbšej vzájomnej priazne. Kristína a Jakub uvažovali spoločne o tvorbe, odtláčali svoje torzá a preplietali spoločné príbehy do mäkkých tvárnych artefaktov. Ich vzájomne zdieľané hodnoty a princípy hlbšieho vnímania života sa im stali základom prirodzene sa prelínajúcich výtvarných postupov.
Zjavným prepájajúcim prvkom v ich tvorbe je práca s prírodným materiálom a jeho štruktúrou. Organické tvary sú zreteľné v Jakubových figúrach aj v Kristíniných torzách a objektoch. Obaja veľmi citlivo a vnímavo pristupujú nielen k tvorbe, ale spája ich aj vedomé napojenie sa na hlbšie životné hodnoty. Kristína vychádza zo záujmu o ľudovú mágiu, rituály a šamanizmus, v ktorých nachádza významové paralely. U Jakuba sa výraznejšie prejavuje uvažovanie o osobnej slobode prostredníctvom psychoanalýzy.
Kerekešová vytvára energeticky stimulujúce prostredia, ktoré pôsobia ako intímny meditatívny priestor. Práca s textilom, drevom a prírodnými vláknami jej poskytuje materiálové zázemie pre expanziu energie do priestoru. Tká a všíva rastlinné a zvieracie vlákna i ľudské vlasy a používa prírodné farbivá, aby zachytila všadeprítomnú prepájajúcu esenciu. Voľbou týchto materiálov vyjadruje súznenie s prírodou, uvedomujúc si dočasnosť a pominuteľnosť vecí, bez nároku na ich absolútne vlastníctvo.
Jej záujem o poznanie esencie bytia vychádza z prirodzenej zvedavosti a túžby nájsť duchovné významy vo svete, ktorého ekonomické a ekologické systémy sú v stave neustáleho ohrozenia a rozkladu. Toto uvažovanie rozvíjala aj vo svojej bakalárskej práci s názvom Zachytávanie energií.
Inštalácia s názvom Uzemnená tvorí priestorovú dominantu výstavy a je vytvorená z vlny, bavlny, ľanu, hliny a vosku. V diele prehodnocuje svoju doterajšiu tvorbu, ktorá sa uberala k čisto duchovným sféram. V súčasnosti nachádza skutočné uzemnenie a zakorenenie v prírodnej matérii, predovšetkým hline. Vo výstavnom priestore sa objavujú aj keramické prvky odkazujúce na gemerskú tradíciu paličkovanej čipky. Autorka pri ich tvorbe pracuje s hlinou z rodného Gemera, ktorá jej dáva priestor na ukotvenie vlastnej integrity. Pôda nasiaknutá ľudskými príbehmi a osobnou históriou otvára príležitosť na uvedomenie si vlastného pôvodu. Dielo Zvuk gemerskej hliny sa rozoznieva jemným klopkaním paličiek o keramické misky.
Telo a jeho morfológia sú kľúčovým vizuálnym prvkom v maliarskej tvorbe Jakuba Mlynarčíka. Veľkoformátové obrazové kompozície prelínajúcich sa antropomorfných tvarov sa neukončujú. Naopak, autor premazávaním prelínajúcich sa plôch zámerne narúša zreteľnosť línií. Aj napriek tomu v Mlynarčíkových dielach cítiť autentickú túžbu po porozumení a absolútnom uchopení anatómie a telesnosti.
Modelácia a spájanie viacerých pohľadov na figúru vyvoláva niekedy až stereoskopický priestorový efekt. Mlynarčíkova technika vychádza z pozorovania svetelných odrazov a iných optických javov. Svoj záujem smeruje k psychoanalýze a psychoterapeutickým metódam, s ktorými experimentuje pri pozorovaní a zachytávaní častí ľudského tela. Vychádza z psychológie Carla Rogersa a existenciálnej filozofie Jeana-Paula Sartra.
Maliarsky diptych Search for a message tvorí kombinácia gestickej kresby uhlíkom, zošívaných vrstiev látky a niťovej kresby. Zošívanie viacerých kusov tkaniny je signifikantným výrazovým prvkom v diele Softscape. Mlynarčík tu nadpája, odoberá a mnohonásobne vrství časti tkaniny a vizualizuje paralelné reality.
Autor prikladá dôležitý význam aj výberu podkladových farieb. Zaujíma sa o ich subjektívny vplyv na ľudské zmysly v kontexte vnímania farieb. V diele Situation N tvorí podkladový základ jemná fialová farba, ktorú si autor v psychologických úvahách spája s nádejou. Premyslená symbolika jemných podkladových farieb dáva vyniknúť systematicky navrstveným fragmentom ľudskej figúry.
Mlynarčíkove dielo Kiki´s freedom bolo do veľkej miery ovplyvnené nažívaním v spoločnom (medzi)priestore s Kerekešovou. Cieleným vrstvením uhlíkovej kresby vzniká viacvýznamová antropomorfná kompozícia. Psychologická hĺbka diela z cyklu Slobody naráža na neustálu dynamiku ľudských rozhodnutí.
Na výstave sa objavuje aj ženské a mužské torzo, ktoré vytvorila Kerekešová z bavlny a vosku. Tieto symbolické odtlačky fyzickej existencie dvoch blízkych ľudí rozprávajú ich príbeh a stávajú sa vchodom do spoločného metafyzického priestoru.
Výstava Medzipriestor zhmotňuje vzájomné súznenie autorov, ktorí vytvorili kompaktný, organický, otvorený priestor pre individuálne vnímanie a hlbšie precitnutie nad rámec základných ľudských vnemov. Prihovára sa k nám autentickým a úprimným výtvarným jazykom oboch autorov.
Kristína Kerekešová je absolventkou bakalárskeho študijného programu Maľba-Grafika na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Počas štúdia sa zúčastnila študijných pobytov na Universidad Miguel Hernández de Elche - Facultad de Bellas Artes v Altei v Španielsku (2022) a na Akademii Sztuk Pięknych vo Varšave v Poľsku (2023). Svoju tvorbu prezentovala na viacerých tvorivých sympóziách a skupinových výstavách, ako napríklad „Gotická cesta Zabudnuté dedičstvo“ (kostol v Kesovciach, 2024), „Tvor“ (Sečovce, 2024), „Ťažisko“ (Prešov, 2024) „Iné quality“ (Banská Bystrica, 2021) či „Spomienky na prítomnosť“ (Hájovňa Červená studňa, Banská Štiavnica, 2023) a ďalších. V roku 2024 mala samostatnú výstavy „ONG NAMO“ (Galéria Rozkvet, Banská Bystrica) a „Svetlá Duše“ (KC Kláštor, Rožňava, 2023). Spolu s Jakubom Mlynarčíkom sa nedávno zúčastnili Festivalu Kvantum v Podhradí (organizátor Nástupište 1-12) a medzinárodného maliarskeho sympózia Bridging Borders by Culture v Baia-Sprie (Rumunsko).
Jakub Mlynarčík je čerstvým absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici. Počas štúdia absolvoval študijný pobyt na Akademii Sztuk Pięknych vo Varšave v Poľsku. Vo svojej maliarskej tvorbe sa zameriava predovšetkým na figúru. Fascinuje ho pohyb, vrstvenie, pôvod a pamäť materiálov, ktoré aktívne využíva vo svojich dielach. Prostredníctvom svojej tvorby sa venuje autobiografickým, sociálnym a psychologickým témam, ako sú identita, osobnosť a sloboda. Mlynarčíkova tvorba bola prezentovaná na samostatných aj skupinových výstavách na Slovensku a v zahraničí, vrátane „Z kola von“ (Galéria Ťažisko, Prešov), „Interreg Next“ (Mons Medivs, Baia Sprie, RO), „Obraz doby“ (Galéria 19, Bratislava), „Launch A4 Zine“ (A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bratislava, 2024), „Dare to know“ (Stredoslovenská Galéria, Banská Bystrica, 2024), „Human like (Jakub Mlynarčík, Allen Mack)“ (Stoł Powszechny, Varšava, PL, 2024), „Ťažisko“ (Prešov, 2024) a „Tvor“ (Obchodný dom Dargovských hrdinov, Sečovce, SK, 2024), a iných.