Tvorba popredného slovenského umelca Adama Szentpéteryho (nar. 1956) predstavuje maliarsku dráhu vo vizuálnom jazyku geometrie. Línia, farba a plocha sú základnými stavebnými kameňmi jeho obrazového systému. V priebehu štyroch desaťročí Szentpétery vybudoval v oblasti geometrickej abstrakcie monolitný maliarsky program, ktorý je esenciou mentálnej skratky, racionálnych postupov a protestantskej ekonómie formy. Od prvých štylizovaných industriálnych krajín a zátiší autor stavia príbehy malých „geometrizmov“, rozptýlených štruktúr imaginárnych prvkov a tvarov (Levitujúce formy, 1989 – 1896; Hravé formy, 2015), alebo smeruje k vytvoreniu obrazových štruktúr – mnohovrstevného tkaniva, kde sa rytmicky opakuje algoritmus ťahov v troch základných smeroch (Štruktúry, od 1988; Štrukturálna deformácia, 2013).
Práve táto obrazová skladba pretínajúcich sa horizontál, vertikál a diagonál vytvára základnú platformu jeho prísneho geometrického systému, či rastra. K tomu sa pridáva vrstvenie jednotlivých farebných vrstiev, ktoré sa navršujú a prekrývajú navzájom. Táto pravidelná obrazová „mriežka“ generuje u Szentpéteryho charakteristické vizuálne napätie a frekvencie, vytvára často „superstruny“ na obrazovej ploche (Posuny; Monotónne prúdenia, od 2002).

Nosnú rolu v najnovšej sérii Szentéteryho malieb s názvom Deformácie (od roku 2007) predstavujú monumentálne kruhy – rondá so zmenou formátovania obrazového priestoru. Ide o „zakrivenie“ priestoru na ploche, o ilúziu 3D efektu, čo odkazuje na vstup nových technológií dneška (fotografická optika rybieho oka, počítačové modelovanie, digitálne manipulácie a pod.). Najnovšie maľby tak prezentujú vlastný vnútorný model sveta – vizuálny mediálny a „dátový glóbus“, ktorý odkazuje na prebúranie sa do iného neeuklidovského priestoru. Adam Szentpétery tak vytvára vlastnú „intelektuálnu esenciu“ maľby, osobitú polohu geometrickej abstrakcie a jej prenikavého kódovania v obrazovom poli. To ho radí k výrazným maliarskym zjavom aj v širšom stredoeurópskom kultúrnom kontexte.

Adam Szentpétery je solitér, výnimočný aj tým, že sa po štúdiách v Bratislave vrátil do Rožňavy, ktorá bola bez rozvinutého výtvarného zázemia. Je spoluzakladateľom Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení TU Košice. Od jej založenia viedol Ateliér súčasného obrazu a v priebehu dvoch desaťročí vychoval celý rad úspešných absolventov, ktorí spoluvytvárajú súčasnú výtvarnú scénu (Denisa Dovaľová, Lucia Dovičáková, Slavomír Durkaj, Maroš Kontroš, Martin Kudla, Martin Lukáč, Simona Štulerová, Ján Vasilko atď.). Žije a tvorí v Rožňave a v Košiciach .

Doc. Adam Szentpétery, akad. mal., narodený roku 1956 v Rožňave. Štúdiá: 1976 – 1982 Vysoká škola výtvarných umení Bratislava (odbor monumentálne maliarstvo); 1971 – 1975 Stredná škola umelecko-priemyselná Košice (odbor grafika). Od roku 1999 – od založenia Katedry výtvarných umení viedol Ateliér súčasného obrazu na novozaloženej Fakulte umení TU v Košiciach; 2004 – habilitovaný na docenta; 2007 – laureát štátnej ceny „Munkácsy Mihály díj“ Budapešť. Žije a tvorí v Rožňave a v Košiciach.
Samostatné výstavy (od roku 2013): 2017 – Geometrické kódy, Tatranská galéria Poprad; 2016 – Kódy geometrie, Galerie Caesar, Olomouc; 2015 – Geo kód III. (s Jánom Vasilkom), Galéria SI, Budapešť; Štruktúry a kompozície, Magna Gallery, Piešťany; 2014 – Geometrický kód II. (s Jánom Vasilkom), Galéria Medium, Bratislava; 2013 – Geometrické polia (s Milanom Houserom), Galéria Alfa, Kulturpark, Košice. Zúčastnil sa na kolektívnych výstavách v mnohých zahraničných mestách napr.: Berlín, Wuppertal, Praha, Brno, Plzeň, Viedeň, Budapešť, Miškovec, Oradea atď., ako aj na slovenskej scéne (Bratislava, Trnava, Žilina, Nové Zámky, Košice, či Rožňava).

Z verejných zdrojov podporil
Fond na podporu kultúry národnostných menšín