Na výstave Výber 3 opäť do galérie prinášame novinky, ktoré sa nám za posledné obdobie podarilo nadobudnúť. Tešíme sa, že môžeme ohlásiť novú spoluprácu, ako aj nové obrazy od našich obľúbených autorov a tiež, že sme do výberu zaradili okrem maľby i grafické listy.
Si-Si (Boris Sirka a Erik Šille) je spolupráca dvoch maliarov a súčasne priateľov. Každý má osobitý výtvarný jazyk, ktorý sa po krátkej epizóde podobnosti na začiatku tvorby celkom odlišuje. Kým Sirka neustále pátra po nových možnostiach maliarskych (a kresliarskych) techník, Šille svoj rukopis necháva vždy dokonale “počítačovo” uhladený. Obaja sú však v niečom podobní - trvajú na svojom umeleckom programe a do hĺbky rozvíjajú svoje témy. Šille je známy ako maliar súčasného sveta, anomálií konzumu a z nich vyplývajúcich groteskných súvislostí. Sirka, naopak, siaha po inšpiráciách, ktoré nie sú provoplánovo prítomné všade okolo - maľuje temný svet, motívy pochádzajúce často z ino-kultúrnych alebo historických reálií. Pri práci na grafike (ako aj v osobnom živote) sa však stretávajú a skúšajú vzájomne, ako sa dajú tieto dva rozdielne svety spojiť.
Grafiky Lucie Tallovej (víťazky VÚB Maľby roka 2013) patria do jednej z najznámejších sérií autorky s názvom Schwarzer Regen (Čierny dážď). Rozvíja v nej motív čiernych kvapiek, ktoré sú symbolom sĺz, ekologickej katastrofy alebo roztečenej maskary. V maľbách ich prepája s krajinou a svojou typickou aplikáciou čipky, v komornejších prácach na papieri sa objavujú v súvislosti s drobnými predmetmi historizujúceho charakteru. Autorka tým dosahuje jemný melancholický tón, priznáva tak svoj obdiv k pátosu a romantizmu. A robí to úprimne, nepokryte “žensky”.
Kristína Mésároš je na výstave zastúpená viacerými dielami, ktoré nepochádzajú nutne z posledných rokov jej tvorby. Okrem obrazu bazéna, ktorý sme zaradili aj kvôli nedočkavosti z prichádzajúceho leta, sa tu objavujú práce z obdobia, kedy sa prvý raz vrátila z ďalekých ciest a silné dojmy ju priviedli k maľbe. Usmiata Ázia so srdcom v dlaniach, malá “Little one” stojaca na brehu či Lovec s ružovými očami nás sprevádzajú po postupne odvíjanej téme. Pri ružových žiarivých očiach sa na chvíľu môžeme pristaviť - vyjadrujú skutočne čosi desivé, alebo v nich dokážeme nájsť aj pozitívnu myšlienku? Možno vyjadrujú jednoducho dojem (dojatie) z okolitej krásy.
Maľby v ústrednej miestnosti sa dajú nazvať mini-sondou do histórie csudaiovského ateliéru a jeho dopadu na rozvíjanie abstrakcie u mladých maliarov. Ateliér Ivana Csudaia bol po dlhú dobu zásadným hráčom na slovenskej scéne, “vychoval” množstvo výrazných talentov. Toto sa premieta aj do výberu autorov galérie, medzi ktorými sa často objavujú pôvodní účastníci veľkej vlny maliarskeho “návratu” v nultých rokoch. Tentoraz sa nám spontánne podarilo ukázať, kam sa z týchto východísk dá dostať, pokiaľ sa maliar pohybuje viac v oblasti nefiguratívneho prejavu.
Dva obrazy Evy Činčalovej (fungujúce ideálne ako diptych) sú pre toto obdobie i pre autorku vzácnymi kusmi. Boli jednými z prvých, v ktorých sa naplno prejavila schopnosť práce s digitálnym obrazom a jeho prenosom do média maľby. Súčasne spája svoju dlho rozvíjanú tému (poľovnícke motívy) s hranicami abstraktného vyjadrenia, zámerne sa dotýka dekoratívnosti a zdanlivo banálneho námetu. Obrazy Way to heaven I a II vo svojej dobe (2004) patrili k ukážkovým prejavom aktuálnej maľby, výstupom, v ktorom sa súčasne prejavila autorkina schopnosť prísť s neobvyklou témou a zároveň s pomocou digitálnych médií maliarsky “ovládnuť” veľkú plochu plátna.
Dávid Baffi je jedným z tých, ktorí zaujali vyhranené miesto na scéne už počas štúdia. Zaujímavá je najmä jeho tvrdohlavosť, s ktorou neustále rieši stanovenú tému. A tou nie je abstrakcia (ako by sa mohlo pri prvom pohľade javiť), ale skôr čosi, čo by sme mohli nazvať “čistý obraz”. Vizuálne pôsobenie tvarov, farieb, kompozícií je to, od čoho neupúšťa a v čom stále dokáže nájsť nové cesty. Základom je často konkrétna obrazová skúsenosť, ktorá je pomocou nových médií prenesená, modifikovaná, podľa želania autora upravená - rozložená a opäť spájaná - a následne slúži ako podklad ďalšieho maliarskeho spracovania. Baffi pracuje s priestorom. Každý z jeho obrazov je o jeho dynamike, o tom, ako sa dá vnímanie diváka priviesť k ilúzii pohybu a hĺbky iba prostredníctvom farieb a dvojrozmerného plátna. Na výstave sa objavuje aj jeden z experimentov so samotným podkladom maľby - ohnutým plátnom, ktorý prispieva k autorovej hre s divákovým okom a mysľou.
Patrícia Koyšová bola v galérii Schemnitz predstavená na samostatnej výstave. K tvorbe obrazov pristupuje svojsky - maľuje pomocou vzduchového kompresora a vytvrára tak obrazy, ktoré sú originálnym príspevkom k otázke, čo ešte v dnešnej dobe môže abstraktná maľba priniesť a kam sa môže posunúť. Autorka nezakrýva ani vizuálno-senzuálnu rovinu, ktorá je prítomná pri tvorbe. Obrazy majú a chcú vyvolávať v divákovi chuť svojsky, nezaťažene obrazy interpretovať, hľadať “čo tam vidím” alebo sa tešiť z čistého vizuálneho zážitku.
Pri vchode do galérie sme nainštalovali obraz Roberta Bielika, ktorý zachytáva jedného z jeho indických duchovných učiteľov pri meditácii. Samostatnú výstavu autora vám prinášame už v máji.