Adam Šakový
Sutúrama
Kurátor: Michal Stolárik
Vernisáž: 7.marca o 19:00 hod.
Výstava: 8.marec - 21.apríl 2014
Adam Šakový patrí k maliarom nastupujúcej generácie, ktorí maľbu prirodzene konfrontujú s technickým obrazom a možnosťami tzv. nových médií. V prípade Šakového je “druhým” médiom fotografia, ktorá vo svojej analógovej i digitalizovanej podobe zaujíma pozíciu formálneho predobrazu maľby už od čias hyperrealizmu a fotorealizmu 20. storočia. Neistota diváka v otázke použitej techniky pri tvorbe obrazov už nie je iba doménou maľby, v dobe počítačového 3D modelovania sa čoraz viac dotýka aj média fotografie, či dokonca filmu. Šakový sa pohybuje v prostredí oboch médií (maľby i fotografie) s istotou. Neustále zdokonaľuje techniky, ktoré vedú k iluzívnym momentom pri ich prelínaní. Prekonávanie špecifických prekážok zvolených médií a technológií prenosu sa stáva jeho ústredným umeleckým problémom. V divákovi cielene vyvoláva pochybnosti, či sa pozerá na maľbu fotografie, alebo na fotografiu namaľovaného - prípadne oboje naraz.
Výstava Sutúrama v galérii Schemnitz predstavuje najnovšie obrazy, v ktorých sa Šakový pustil do novej témy spracovania osobného fotografického archívu. Zámerne narába s fotografiou, ktorá vykazuje nedokonalosti v kompozícii alebo vo svetelnej expozícii. Obrazy navyše pri maľovaní vrství cez seba, evokujúc tým techniku dvojexpozície, ktorá často vzniká náhodne. Dosahuje tak dojem dejovosti, ktorá nastáva pri rekonštruovaní okamihov zachytených na plátne. Dešifrovanie jednotlivých plánov, priestorov a postáv sa stáva momentom, ktorý diváka vťahuje do hry a vyvoláva uňho pocit priamej účasti na vytváraní obrazu. Maľby Adama Šakového sa dajú chápať ako seriózna výskumná práca intermediálneho umelca, maliarska hra s klasickým trompe l’oeil, alebo snaha o dôslednú analýzu média fotografie prostredníctvom iného výtvarného prostriedku.
Dokonalá nedokonalosť
Sutúra: - stotožnenie diváckeho pohľadu s pohľadom kamery
- šev - steh, šev lebečných kostí (lek.)
- ‘rama: - príponou ‘-rama’ vzdávame hold americkej módnej vlne z 50. a 60. rokov, kedy sa touto príponou označovalo prakticky čokoľvek širokospektrálne (z “panoráma”), opticky iluzívne (z “dioráma”) alebo skrátka spektakulárne.
Výstava Sutúrama v galérii Schemnitz predstavuje najnovšie obrazy, v ktorých sa Šakový pustil do novej témy spracovania osobného fotografického archívu. Zámerne narába s fotografiou, ktorá vykazuje nedokonalosti v kompozícii alebo vo svetelnej expozícii. Nejde o ojedinelý príklad podobného vyústenia fotorealizmu - šumy a vizuálne špecifiká fotografického obrazu v maľbe napodobňoval aj jeden z najvýznamnejších maliarov súčasnosti Gerhard Richter, miestami s veľmi príbuznými výsledkami. Kým Richter svoje maľby zámerne “kazil” suchým štetcom po namaľovaní, Šakový s chybami počíta už pri tvorbe fotografického predobrazu maľ by. Témou tohoto typu fotorealizmu je predovšetkým mentálny obraz, ktorý je v súčasnosti ovplyvnený médiami viac, ako si možno dokážeme pripustiť. Spomienky viažeme na vlastné obrazové archívy vysunuté do externej pamäte fotografického albumu, pomocou fotografií prijímame a nalyzujeme udalosti, utvárame si názory, selektujeme výseky reality, ktoré “najlepšie vystihujú” zažitú chvíľu. Je však tento obraz skutočný a jediný správny? Existuje niečo ako “správne” videnie?
“Masové médiá realitu postupne neutralizovali - najprv ju reflektovali, potom maskovali, a napokon samy zaujali jej miesto.” Jean Baudrillard - filozof
Pri pohľade na Šakového obrazy sa stávame účastníkmi hry s vlastnou mysľou, ktorá sa pokúša o analýzu a identifikáciu videného. Následne nastupuje mediálna hra či dialóg, ktorý s nami vedie autor. Netýka sa však iba technologických prešmyčiek a testovania divákových rozlišovacích schopností pri skúmaní malieb a “fotografií”. Rovnako zaujímavá je aj téma, ku ktorej sa pri svojich prieskumoch obracia. Emblematickým námetom sa preňho v istom období stali ovce, ktoré portrétoval v charakteristickom šerosvite nočného videnia. Od diplomovej práce svoj umelecký výskum smeruje priamo do jadra fotografického obrazu, ktorý dekonštruuje maliarskymi intervenciami či obrazovýmu prenosmi medzi médiami. Využíva obrazy rôzneho pôvodu - od intímnych momentov z bežného života, cez nájdenú historickú fotografiu s dokumenárnymi kvalitami, až po portréty konkrétnych osobností. Inštalácia Velikáni sa priamo dotýka spochybnenia spôsobu, akým si vytvárame vzťah k videnému. Obraz toho istého človeka bez kontetxu sa nám môže zdať rovnako pozitívny i negatívny - záleží len na uhle pohľadu. Poznajú naše zrakové receptory morálku? Ako sa mení naše vizuálne vnímanie so znalosťou pozadia, s množstvom informácií, ktoré o videnom objekte / človeku máme?
Adam Šakový svoj experiment nezameriava na techniku nanášania obrazu, kde takmer výhradne využíva airbrush, alebo vlastnosti farby, pričom sa drží takmer výhradne šedej škály. Orientuje sa viac na vlastnosti podkladu (plátno, fotopapier alebo sklo). Obrazy navyše pri maľovaní vrství cez seba, evokujúc tým techniku viacnásobnej expozície, ktorá často vzniká ako náhodný, neželaný obrazový produkt. Dosahuje tak dojem dejovosti, ktorá nastáva pri rekonštruovaní okamihov zachytených na plátne. Dešifrovanie jednotlivých plánov, priestorov a postáv sa stáva momentom, ktorý diváka vťahuje do hry a vyvoláva uňho pocit priamej účasti na vytváraní obrazu. Šakového obrazy odhaľujú, že pocit hyper-reality sa už od reálneho vnemu celkom oddelil. Stačí nám dokonalé napodobenie mediálneho - fotografického obrazu.
Adam Šakový (1987) je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Klaudie Kosziby (2007-2013). Vystavoval v galériách súčasného umenia, oficiálnych i alternatívnych výstavných priestoroch na Slovensku (SODA gallery, Tranzit-Hangár, Považská galéria), v Čechách a v Poľsku. Dva razy postúpil do semifinále medzinárodnej súťaže Strabag Art Award (2010 a 2011), v roku 2013 bol finalistom prestížnej ceny Essl Art Award pre mladých umelcov.
