ŠI SI
EMÖKE VARGOVÁ
Vernisáž: Piatok 14.januára 2022 o 19:00 hod
Trvanie výstavy: 15. januára 2022 - 27. Februára 2022
Pri pohľade na výber z najnovších textilných prác Emöke Vargovej nás môže prekvapiť, ako vie odev symbolicky alternovať fyzické i existenciálne významy ľudského tela. Rozmanité metamorfózy, ktorým tentoraz podrobila pánske saká zakúpené v second hande opäť dokladajú zmysel pre humor a iróniu ako jednu z hlavných konštánt jej tvorivosti.
V prvej sérii (Prime Line, 2018) sú jednotlivé exempláre tohto v zásade uniformného kusu odevu – vo výrazovej škále
od elegancie až po nevkus a gýč – vnímané ako symbol snobskej snahy reprezentovať sa, zapadnúť do „hoch“ prostredia. Upravené saká namiesto plátna autorka napína na rámy, aby na ich ploche oživila svoje spomienky a dojmy z atmosféry letovísk. Z výtvarného hľadiska je pre ňu dôležitý hlavne druh a strih saka, jeho farba, vzorka, štruktúra, švy, rôzne druhy podšívky, zašité i von vyvrátené vrecká, gombíky, dierky, ozdobné prvky, firemné logá a informácie o značke, kvalite a údržbe. To všetko jej slúži ako repertoár vizuálnych znakov a metafor, ktoré dopĺňa maliarskymi zásahmi, šitou kresbou i textovými citáciami reklamných sloganov často akcentujúcich pointu konkrétneho príbehu.
Z analýzy pôvodnej integrity pánskeho saka sa rodia aj Vargovej objekty a obrazy z cyklu Chýbajúci riadok (2020),
ale tentoraz nejde o maliarske či kresbové zásahy do povrchu, ale o dialóg s jeho materiálmi, formami, objemom jednotlivých hmotných elementov, o sofistikovane rozvinutú hru s pojmami „rub a líc“ i s tým, čo je to vlastne obraz a čo je to objekt. Autorka nahliada do vnútra „organizmu“ odevu páraním, rozoberaním a odhaľovaním jeho inak neviditeľných útrob, takže k slovu sa dostáva estetický potenciál a sémantické hodnoty hravej deštrukcie jeho pôvodnej funkcie. Výsledným produktom sú inak skombinované či zošité časti, prípadne ich fragmentárna prezentácia, vyvrátené rukávy i voľne visiace kusy podšívky, skrátka nový dizajn. V takomto procese recyklovania pôvodného odevu sa symbolicky vynára aj jej osobné terapeutické zjemňovanie prežitých tráum tým, že skryté sa dostáva na povrch, pôvodné vzťahy sa nahradia novými kvalitami a veci i spomienky na to, „čo bolo“, sa sčasti odplavujú a sčasti dostavajú iný význam.
