S odstupom času je zrejmé, že tvorba Moniky Pascoe Mikyškovej (*1983, Žilina) sa zvykne meniť po uzavretých cykloch. Kontinuálne a hlavne prirodzene rozvíja formálne výstupy a aj napriek viac či menej výrazným zmenám je stále prítomný istý originálny tvorivý prvok, vďaka ktorému je možné jednotlivé diela priradiť autorke.

Tvorba absolventky bratislavskej VŠVU (ateliéry Jána Bergera a Daniela Fischera) je typická akýmsi citom pre jednoduchú kompozíciu a umiernenosť, pričom jednotlivé výjavy sú charakteristické svojou intimitou a až desivým pokojom, autorskou symbolikou, gestami a zasneným poetizmom. Prítomná je určitá tematická pokora, ktorú charakterizuje záujem o základné fungovanie ľudstva, vzťahy medzi mužom a ženou, pocity či spomienky. Jej diela pripomínajú vizuálny denník, do ktorého postupne pridáva jednotlivé scény. Téma sa preto môže postupne vyvíjať, nemusí byť na prvý pohľad zrejmá a jasne čitateľná, vďaka čomu však ponúka niekoľko možností interpretácie. Obrazy výrazne nekričia, skôr introvertne – ale zato oveľa intenzívnejšie pôsobia z úzadia.

Podkladom pre jej aktuálnu tvorbu je hlavne papier a opätovne sa vracia aj k plátnu. Dominuje jej kresebný rukopis (prípadne konkrétne kresba ceruzou), ktorý dopĺňa prácou s akvarelom. Vo svojich výjavoch kombinuje figurálnu tvorbu (ľudské postavy, zvieracie motívy či zmiešané ľudské postavy so zvieracími hlavami) s abstraktnými formami. V rámci kompozície sa však nebojí nechať vyznieť aj prázdny biely papier. Harmonicky rytmizuje zobrazovanie výjavov a prázdnych miest, čoho výsledkom je dej, ktorý sa odohráva niekde (alebo nikde) – v neurčitom čase a mieste, zbavený akýchkoľvek odkazov na konkrétne obdobie.  Nepotrebuje budovať výrazné pozadia, práve naopak, plnohodnotne stavia deje do prázdnych priestorov. Narúša pravidlá perspektívy čím jednotlivé zobrazenia môžu pôsobiť lineárne ako japonské grafiky a svojou farebnou inverziou pripomínať maľby z antických váz.

Monika Pascoe Mikyšková vyhrala v roku 2007 tretie miesto v súťaži VÚB Maľba roka a aktuálne sa stala finalistkou  ESSL Art Award 2015.

Michal Stolárik 

In retrospect, it is now becoming clear that, most often, changes in the work of Monika Pascoe Mikyšková (*1983, Žilina) occur cyclically. The formal outcomes of her art develop continually and naturally, but despite sometimes significant changes over time, a distinctive creative element makes this artist’s paintings easily attributable to her.

The works of this graduate of the Academy of Performing Arts in Bratislava (Ján Berger and Daniel Fischer’s Studios) are typified by the sense of simple composition and modesty they impart, and individual scenes possess a consistent level of intimacy, appalling tranquillity, symbolism, gestures and dreamy poeticism. Her thematic humility is characterised by her interest in the basic functioning of humankind, including relationships between men and women, enriched with her personal feelings and memories. Her artworks are reminiscent of visual journals augmented by intense focus on scenes of particular significance. As a result, her themes develop slowly and may not be obvious and clearly readable at first sight, thus offering several options for interpretation. Her paintings do not “shout” at the viewer; rather, they are “introvert”, as if withdrawn into the background - but they have an intense impact.

Mikyšková paints mainly on paper, but often returns to canvas. A drawing style (in some cases pencil drawing) blended with aquarelle is dominant in her work. In her pictures, she combines figural painting (human bodies, animals, or hybrids - human figures with animal heads) with abstract elements. However, she is not afraid to present the “sound” of a white sheet of paper in her compositions. Mikyšková’s combinations of scenes and “vacancies” have a harmonic rhythm, resulting in depictions of stories that happen somewhere (or nowhere) at uncertain time and place, freed of references to actual time periods. She doesn’t need to build distinctive backgrounds; quite the opposite, she confidently embeds her stories in emptiness. She also breaks the rules of perspective; therefore, her scenes, perhaps, make a linear impression on the viewer, or look like certain kinds of Japanese graphics. In addition, her inversions of colour make her paintings reminiscent of those on some antique vases.

Monika Pascoe Mikyšková won third place in the VUB “Painting of the Year” competition in 2007. Currently, she is among the finalists for the ESSL Art Award 2015.