Ján Bátorek

Moja zima nikdy nekončí

kurátor: Andrej Dúbravský

Vernisáž: 6.7.2023 o 19:00 hod

Výstava: 7.7.2023 - 6.8.2023

ŠEĎ PANELÁKOV, ŠPINAVÝ SNEH A RUŽOVÉ NEBO. JE ZIMA A SÍDLISKO UŽ KOLO ŠTVRTEJ PADÁ DO ŠERA. OZÝVA SA ŠTEKOT PSOV, KOSTOLNÉ ZVONY A KRIK MATIEK Z OKIEN PANELÁKOV, VOLAJÚCICH DETI DOMOV. SOM DIEŤAŤOM 90. ROKOV Z MALÉHO KYSUCKÉHO MESTA, KTORÉ FORMOVAL MIX ZÁPADNEJ A VÝCHODNEJ ESTETIKY. CHLAPEC KTORÝ SLEDOVAL MATELKA ZÁROVEŇ SO SPIDERMANOM A LEPIL SI SAMOLEPKY TERMINATORA NA ČESKOSLOVENSKÚ CHLADNIČKU, POROVNÁVAL DINOSAURY BURIANA A ZEMANA S TÝMI ZO SAMOLEPIEK ZO ZÁPADU.

Ján Bátorek je umelec žijúci a pôsobiaci v Prahe. Študoval na AU v Banskej Bystrici. V tvorbe je značne ovplyvnený detstvom plným protikladov, keď sa v 90-tych rokoch striedala kultúra západu a východu. V jeho dielach sa spája pop-kultúra s temnými post-apokalyptickými výjavmi. Jeho dielo je znázorneným post-apokalyptického sveta, kde zmutované postavy hľadajú svoje miesto na prežitie. Vidieť tu aj odkaz na autorove detstvo, kde podobizeň jednej postavy pripomína postavičku z detskej rozprávky – Ferda Mravca.

Začal som vnímať socialistické sídliská postriekané graffitmi, a neskôr aj subkultúry, ktoré ma formovali. Metal, punk a k nim drogy a alkohol – to všetko v konzervatívnom prostredí Kysúc, kde bolo veľa vecí spoločenským tabu.

Moje dielo je o mojich spomienkach na domov, na kysucké malomestské sídliská prerastené lesmi, fascinácii hmyzom, ľudským telom, postmodernou a všetkým divným. Je ale aj o mojich démonoch, strachu a šialenstve, ktoré vo mne pulzujú.

Moja prvá stretávka s niečím vizuálnym, nakresleným, ktorú si pamätám bola Sekorova knižka o Ferdovi mravcovi....A tak ho aj vnímam, ako prvý záchytný bod. Ferdo, čo vo mne a so mnou rástol. Ferdo ako ho vidím a zachytávam dnes, je obrazom mňa a chladnej reality a skúseností ktoré Ferda vymetamorfovali do podôb, ktoré teraz podávam vo svojich dielach. Či už v knižkách od Sekory, alebo v západných animákoch- skoro všade som sa ako dieťa stretával s mutantmi, poloľudmi alebo so živočíchmi, čo mali ľudské vlastnosti a to na mojej tvorbe taktiež zanechalo stopu.

Človek rastie a mení sa, objavuje nové krásy. Dnes už nie je také ťažké prebojovať sa ku krásam ktoré nás napĺňajú. Tým pádom strácajú svoju lukratívnosť. Dokonca nás krása prestáva baviť a začína nás lákať ten neestetický opak. A to je to čo ma zaujíma. Skutočná krása-nekrása.

Výstava Jána Bátoreka je víťazný projekt Otvorenej výzvy Galérie Schemnitz pre rok 2023.