Peter Decheť & Roman Ďurček

Mocní | The Powerful

Vernisáž: 05.11.2021 o 19:00 hod
Výstava: 06.11.2021 - 5.12.2021

,,Predstava, že vláda je zodpovedná za šťastie a fyzický a morálny prospech národa, je najhorší a najpálčivejší, najbolestnejší despotizmus.”

Wilhelm von Humboldt

Výstavný projekt MOCNÍ prezentuje aktuálnu tvorbu dvojice maliarov Petra Decheťa (*1979) a Romana Ďurčeka (*1990). Jeho idea je ukotvená vo výtvarnej reflexii vzájomného, niekedy dokonca intímneho vzťahu medzi predstaviteľmi moci (štátnej, cirkevnej, ale aj personálnej, či citovej) a zvyškom spoločnosti. Postava vládcu tu nevystupuje v heroizovanej podobe absolútnej autority, naopak, obaja autori majú sklon relativizovať ju do podoby zástupnej formy - či už ide o politika, štátnika, diktátora, učiteľa, pápeža, kňaza, primára, riaditeľa kultúrnej inštitúcie alebo vedúceho vo výrobnom podniku. Všetci disponujú v určitej forme a v určitom rozsahu mocou - schopnosťou rozhodovať o vnútorných procesoch konkrétneho spoločenstva alebo komunity. Úvodný citát nemeckého filozofa W. v. Humboldta nie je vybraný náhodne. Stelesňuje v sebe implicitnú kritiku neustáleho kolobehu odovzdávania moci a hľadania vinníkov a definuje neschopnosť spoločnosti, ale hlavne jedinca vystúpiť zo závislosti na moci. S touto premisou sa snaží pracovať aj koncepcia výstavy. Dialóg medzi vystavenými dielami oboch autorov preto neodkazuje k explicitnej kritike moci. Otázku moci, jej povahy, interpretácie v očiach jej disponentov a dopadov na bezMOCných analyzuje skôr ako filozofickú kategóriu - v dielach nenájdeme komparáciu s reálnymi spoločenskými udalosťami, či autentickými referenciami za účelom samoúčelného stimulovania emocionálneho účinku. Rovnako nechcú moralizovať a poúčať a už vôbec nemajú ambíciu byť vyprázdneným aktivizmom s ešte vyprázdnenjšími rozsudkami. Namiesto toho obaja autori zvolili trpezlivú cestu hľadania relevantného umeleckého jazyka - zameriavajú sa na psychologické účinky a dopady moci, dešifrujú jej symptómy, ktoré následné zhmotňujú do jednoznačných, úderných, avšak významovo vrstevnatých naratívov.

Decheťa s Ďurčekom spája obdobné ideové východisko - témou moci a jej zneužívania sa zaoberajú dlhodobo, je to organický proces, pri ktorom sa k téme vracajú, vytvárajú jej nové komentáre a definujú nové symptómy moci. V prípade Romana Ďurčeka sa ukazujú dve línie: expresívna maliarska poloha založená na vrstvení viacerých vizuálnych informácií / sekvencií - figurálna kompozícia je dekonšturovaná v lineárnej ploche plátna technikou dekoláže, ktorá simuluje takmer archeologické odkrývanie imanentnej povahy zobrazovanej témy. Tá je vyjadrená buď znakovo, alebo štrukturálne. Vystupujú tu anonymné unifikované postavy “mocných” vo formálnom oblečení s kravatou alebo v športovom úbore ako reminiscencie moci. Táto obrazová “schizofrénia” zrkadlí dynamické a neprehľadné vnútorné procesy uprostred súčasnej, diverzifikovanej spoločnosti. Druhá maliarska poloha počíta s materiálovou procesualitou. Ďurček využíva experimentálne techniky nanášania vylešteného medeného prachu a oxidáciu vlastného moču. Zatiaľ čo prvý prístup evokuje obsahovú aj formálnu stálosť, farebná a štrukturálna transformácia telesnej tekutiny zase odkazuje k nestálosti ideológií, názorov a k vrstvení nánosov, ktoré znemožnujú vypátrať pôvodné ideové/ideologické ukotvenie spoločnosti. Pre obe línie je príznačná práca s iluzívnosťou figurálneho námetu zasadeného v bezčasovej mentálnej mape.

Katalóg Mocní

Dôležitosť postprodukcie a experimentálneho prístupu k maľbe je možné vysledovať aj v dielach Petra Decheťa. Ten sa na výstave MOCNÍ prezentuje novou sériou menších formátov plátien, ktorými vrcholí jeho záujem o zobrazovanie figúry - predstaviteľa moci a dokumentovanie premeny jeho charakteru pred nadobudnutím moci až po jeho osobnostný obrat. V aktuálnej sérií malieb są Decheť absolútne oprostil od zobrazovania ľudskej figúry. Jej merítko a významové roviny artikuluje do podoby architektonickej proporcie. Zozbieral fotografie reálnych psychiatrických liečební a kliník z rôznych svetových lokalít a v rôznych vyobrazeniach - čelný pohľad, štylizovaný záber s fragmentom krajiny, objemová proporčnosť budovy, pôdorys alebo letecký pohľad. Tieto zábery následne podrobuje, podobne ako Ďurček, prvku náhody a procesuality založenom na ich čiastočnej deštrukcii pôsobením chemických procesov v priebehu vyvolávania fotografie. Následné domaľovávanie, resp. dopovedávanie týchto kompozícií v intenciách expresívne-gestickej maľby má síce charakter dokumentárneho záznamu, zároveň však rozkladá proporciu ľudského tela do matematicko-architektonickej formy. Naratív transformácie moci a jeho nositeľa tak ironický končí metaforickou sublimáciou človeka v priestoroch psychiatrických liečební.

Peter Decheť (1979, Topoľčany) vyštudoval Otvorený ateliér u Rastislava Podobu na Akadémií umení v Banskej Bystrici. Za svoju bakalársku prácu Archilúzia obdržal Cenu dekana. Štúdium ukončil diplomovou prácou v roku 2020, v ktorej spracoval tému politickej moci a jej zneužívania. Od roku 2017 pravidelne vystavuje v rámci kolektívnych výstav. Jeho prvú samostatnú výstavu usporiadala Galéria Jána Koniarka v Trnave pod názvom Powered by Power (2021).

Roman Ďurček (1990, Malé Vozokany) vyštudoval FVU AU v Banskej Bystrici v ateliéri prof. Ľudovíta Hološku. V súčasnosti v rovnakom ateliéri dokončuje doktorandské štúdium. Pravidelne sa zúčastňuje na kolektívnych výstavách od roku 2014, jeho poslednou samostatnou výstavou bol projekt Disharmónia v priestoroch Nástupište 1-12 v Topoľčanoch. V roku 2018 obdržal Cenu Martina Benku a v rokoch 2017, 2019 a 2021 sa stal finalistom VUB Maľby roka.

Projekt Mocní je víťazným autorským projektom minuloročnej otvorenej Výzvy Galérie Schemnitz pre neetablovaných slovenských a českých profesionálnych výtvarníkov a kurátorov.