„Ako dlho je navždy?“ pýta sa Alica.

„Niekedy iba sekunda,“ odpovedá Biely králik.

V našom subjektívnom vnímaní je čas pružný. Hodina niekedy preletí ako milisekunda a minúty sa občas vlečú nekonečne pomaly, akoby trvali celé stáročia.Naše poznatky o čase sú veľmi skromné. Nevieme jednoznačne zodpovedať na otázku, čo je čas. Vieme ho merať a predovšetkým citlivo vnímať.Neexistuje jeden čas. Je ich nesmierne veľa a každá udalosť, ktorá sa deje, má svoj vlastný čas a rytmus. Opisujeme veci a udalosti, ako sa odohrávajú v ich vlastných časoch. Náš svet tvorí sieť udalostí, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú.

Spomaliť čas

Chvíľami máme nutkanie spomaliť či zastaviť čas. 

Kiežby táto chvíľa trvala večne.

Procesy spomalenia alebo časovej kompresie spúšťame vtedy, keď sa cítime príjemne a zažívame príjemné pocity. Druhým aspektom je subjektívne vnímanie rôznych nepríjemných situácií a s tým spojené pocity strachu či neistoty. Vtedy máme vnútorné nutkanie vlastnou vôľou čas urýchliť. 

Nech už je to rýchlo za mnou!

Rýchlosť spomaľuje čas

Stále sa pokúšame dobehnúť stratený čas a oneskorene reagujeme na rýchlosť a dynamiku súčasného života. Pocity spomalenia a existencia v neustálom móde meškania sú dôsledkom rapídne zrýchlenej technologickej mašinérie.

Nič nestíham, nemám čas.

Paul Virilio vysvetľuje tento jav, ktorý vychádza z usporiadania technologickej spoločnosti. V absolútnom obklopení technológiou existuje časové oneskorenie, ktoré s ťažkosťami vstrebávame pri vnímaní rýchlo sa meniacich okolitých vnemov. Nielenže sa naše vnímanie skutočnosti zrýchľuje, ale paradoxne nás aj znehybňuje. Dochádza k určitej anestézii a stávame sa nepohyblivými. 

Výstava Forever Young! rozpráva o rôznych podobách vnímania a prežívania času a našej existencie na pomyselnej časovej priamke. Eden Mitsenmacher a Paulína Halasová sa pohrávajú so subjektívnymi pocitmi v rôznych radostných či bizarno-komických situáciách, alebo vtedy, keď sa chvíle čakania stávajú nepohodlnými, ba chvíľami až trpkými. Obidve autorky reflektujú vnímanie času iným spôsobom, na základe vlastných prežitých skúseností.

Dôležitým momentom, ktorý zachytáva Eden Mitsenmacher, je frustrácia z čakania. Do stavu rezignácie môže človeka priviesť banálna situácia pri čakaní na telefonické spojenie s operátorom a nekonečná otravná nahrávka (All tied up, 2022). 

Ten pocit presne poznám.

Nervózne blikajúca žiarovka a rozpadajúce sa číslice na hodinách v čakárni akoby oznamovali koniec plynutia času (How long has it been, 2022). Archetypálne vizuálne prvky, ktoré Eden Mitsenmacher systematicky používa, pôsobia na mnohých z nás familiárne. 

Ako symbol nádeje, keď sa nekonečné pokusy možno raz zmenia na radostné očakávanie, môžeme vnímať natešené kvety bujne vyrastajúce z gynekologického kresla (They are easy to grow, 2022). 

Autorka používa vo svojich videoanimáciách charakteristickú škálu pastelových farieb od melancholickej fialovej po sentimentálnu ružovú. Tieto odtiene farebného spektra spolu s detskou interpretáciou známych popových skladieb vdychujú jej dielam punc nevinnosti a zámernej naivity. 

Prečo plače morská hviezdica? (I am all out of tears, 2022)

Eden Mitsenmacher sa vo svojej tvorbe systematicky venuje rôznym formám audiovizuálneho stvárnenia emocionálnych prejavov. Inštaláciu videoanimácií preto akcentuje sériou subtílnych objektov, ktoré predstavujú ich fyzickú extenziu. Všíma si fyzické prejavy, ktoré nevedomky vykonávame v stave vnútorného zmätku či pochybností. Škrípanie zubov, spotené dlane a hryzenie nechtov stvárňuje do podoby fyzických artefaktov využitím rôznych materiálov: mydlo odliate do formy ľudského chrupu, plexisklo vyrezané do tvaru ľudskej dlane či umelé nechty.

Zatiaľ čo sa Eden Mitsenmacher svojimi dielami a úvahami uberá na časovej priamke smerom doprava, Paulína Halasová sa v prevažnej miere obzerá, prehodnocuje a spätne komentuje minulé životné situácie. Neraz s jemnou iróniou verbalizuje povestný vnútorný hlas, s ktorým vedieme nemý dialóg.

Čo som mohla povedať inak?

Minimalistickými ilustráciami zachytáva bleskurýchle impulzy, ktoré sa náhle objavia a ihneď zmiznú (Wait. Please, 2022). Aj napriek tomu, že Paulína Halasová je predovšetkým figuratívna maliarka, výber diel na výstave Forever Young! tvoria zväčša ilustrácie, do ktorých vstupuje textovou formou. Keďže ide o digitálne diela, autorka využíva širokú škálu materiálov, ktoré použije vo výslednej fyzickej podobe. Okrem tradičného plátna svoje námety aplikuje aj na veľkoformátovú transparentnú fóliu (Walking through that door made me sick, 2022), sklené nádoby (When I get it that it´s happening, 2022) alebo na samolepku, ktorú divák objaví vo výstave takmer náhodne. Na malej ploche zobrazí situácie, ktoré nás niekedy privádzajú do nepríčetnosti (Realizing you are standing in a wrong queue, 2022).

Jedinou figurálnou maľbou na výstave je staršie dielo zo série Absence of reality (2015), ktoré narúša schému Halasovej inštalácie. Popkultúrnou manga estetikou zachytáva emočne vypäté gesto ako dôsledok nekonečnej zničujúcej túžby o vydobytie si vysnívaného statusu.

Kurátorský výber Martiny Ivičič predstavuje medzinárodnú spoluprácu dvoch autoriek, ktoré spájajú viaceré atribúty. Obidve autorky využívajú sociálnu a osobnú kritiku, každá však svojským komentárom. Ich ilustrátorský prístup vychádza z diametrálne odlišnej vizuality. Výstava s mierne ironickým titulom Forever Young! prezentuje tvorivú fúziu podobných prístupov s odlišnou estetikou a autorským rukopisom. Obidve autorky sa vnímajú ako pozorovateľky sveta navôkol a inšpiráciu čerpajú vo svojich každodenných životoch. Vystavené diela sú vytvorené prevažne priamo pre výstavu Forever Young! v Galérii Schemnitz. Úvodný text bol voľne inšpirovaný knihou talianskeho fyzika Carla Rovelliho O čase.

Na čo ešte čakáte?

Eden Mitsenmacher (*1987, St. Louis, Missouri, USA) získala titul Master Fine Art na Dutch Art Institute, Arnhem, Netherlands a Bachelors Fine Art na Goldsmiths College University of London. Vystavovala na Bienále v Instanbule a Liverpoole, Van Abbe Museum (NL) a Holon Design Museum (IL). Striedavo žije a pracuje v Rotterdame, Londýne a Tel Avive. V súčasnosti je hosťujúcou lektorkou na Willem de Kooning Academy v Rotterdame. 

Vizualita popkultúry a gýču sa stáva styčným bodom pre kontinuálnu reflexiu kultúrnych stereotypov v online priestore i mimo neho. V dielach skúma sociálne interakcie a konštrukty, ktoré najmä vplyvom online prostredia vedú k emočným zmenám jednotlivca. Kombinuje performance, video, inštaláciu a animáciu s odkazmi na postinternetovú estetiku.

https://www.edenmitsenmacher.net/ 

Paulína Halasová (1992, Martin) absolvovala v roku 2017 Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, odbor maliarstvo. Venuje sa najmä figurálnej maľbe, kresbe, grafickým návrhom a scénografii. Počas štúdia (2015 – 2016) absolvovala ročnú stáž na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Od roku 2013 až do roku 2015 navštevovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor scénografia.

Svoju tvorbu predstavila napríklad v Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne (Absence of reality, 2018), v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi (You deserve art!, 2019), ale aj v bratislavskej Flatgallery (Deluxe Edition, 2021). Žije a tvorí v Spišskej Novej Vsi. V roku 2019 a 2020 sa stala finalistkou súťaže VÚB maľba roka.

Ilustráciu používa ako vizuálny jazyk, ktorým komentuje rôzne fenomény v súčasnej spoločnosti poznačenej masovým zdieľaním zážitkov a túžbou po uznaní a obdive.

https://paulinahalasova.com

„How long is forever?“ Alice is asking. 

„Sometimes only a second, “answers White Rabbit. 

Time is flexible in our subjective understanding. An hour flies by as a millisecond and a minute takes forever, as slow as entire centuries. Our knowledge about time is pretty limited. We do not know an exact answer to the question: What is time? We can measure it and most of all sensibly feel it. There is not one time. There are plenty of them and each occasion has its own time and rhythm. We describe things and events as they happen in their own timeframes. Our world is made of a network of events that are interlinked and influenced by each other.

slowing down the time

Sometimes we have a tendency to slow down or stop the time.

I wish this moment lasts forever.

Slowing down processes or time compressions happen when we feel good and comfortable. Another aspect is subjective understanding and feeling during not so nice circumstances when we are overwhelmed by fear and uncertainty. That is when we have an inner attempt to fast forward time with the help of our own will.

Let´s get it over with fast!

the speed slows down the time

We attempt to catch up lost time and react way too late to the speed and dynamics of our present moment in life. The feelings of slowing down and the existence in always being late mode are an aftermath of rapidly developing technological machinery.

I cannot catch up, I do not have time.

Paul Virilio explains this phenomenon deriving from the establishment of technological society. In an absolute surrounding by technology there is a time lapse that can be understood only with a difficulty while considering everchanging/always changing surrounding environment. Not that our perception of reality is faster, moreover and quite paradoxically our perception is held captive. We are in a stage of anesthesia and we become still. 

The exhibition Forever Young! deals with various forms of perception and understanding of time, it talks about our existence of an imaginary time line. Eden Mitsenmacher and Paulína Halasová play with their subjective feelings in various happy or bizarre, comic situations, or when the moments of waiting become uncomfortable or sometimes unbearable. Both authors reflect on the time perception in various ways, based on their own personal experiences.

An important moment that is described by Eden Mitsenmacher, is a feeling of irritation while waiting for something. A frustrated state of being can be developed by experiencing a banal situation such as waiting – to be put on hold by a phone operator or listening to a never-ending obnoxious music while waiting to be connected (All tied up, 2022). 

I am familiar with the feeling very well.

Nervous blinking bulb and partially falling apart numbers on the wall clock in a waiting room seem to announce the end of times (How long has it been, 2022). Archetypal visual effects that were used systematically by Eden Mitsenmacher seem to be familiar to most of us.

We can see the blooming flowers from a gynecological chair as a symbol of hope when endless tryouts change into happy expectations (They are easy to grow, 2022). 

The author uses in her video animations a characteristic scale of pastel colors starting from melancholic purple all the way till sentimental pink. These shades of color spectrum, together with childish interpretation of popular pop songs, evoke a sense of innocence and intended naivety.  

Why is the starfish crying? (I am all out of tears, 2022)

Eden Mitsenmacher systematically addresses in her artwork various forms of audio-visual emotional expressions. Her video-animated installations are represented by subtle objects that could mean their physical extension. She observes physical manifestations that we do in a state of internal chaos or doubts. Grinding of teeth, sweaty palms and biting fingernails are represented into physical artefacts while using various materials: a soap formed into human denture, plexiglass inserted into human palm or nail extensions.

While Eden Mitsenmacher moves towards right on the time line with her artworks and hypotheses, Paulína Halasová is more less looking back, analyzing and commenting on her past life experiences. Many times, with the use of slight irony she verbalizes her inner voice with which we all have a silent dialogue.

What could I say differently?

She catches fast impulses that come up and immediately disappear with her minimalistic illustrations. (Wait. Please, 2022). In spite of the fact that Paulína Halasová is mostly a figurative painter, the selection for the exhibition Forever Young! is represented by paintings that are introduced by text form. It is because the art is in digital form, the author is free to choose from a large scale of materials, that will be used in final tangible form.
Besides using traditional canvas, she applies her ideas on a large-scale transparent foil (Walking through that door made me sick, 2022), glass containers (When I get it that it´s happening, 2022), or stickers, which can be discovered during the exhibit almost by a coincidence. She uses small scale formats for interpreting situations that drive us crazy (Realizing you are standing in a wrong queue, 2022). 

The one and only figurative painting present at this exhibition is an older piece of art from a series: Absence of reality (2015), that distracts the scheme of Halas installation. Pop cultural manga esthetics embraces emotionally strong gesture as a consequence of never-ending urge to reach dreamed of status. 

The selection of the curator Martina Ivičič represents an international cooperation of two authors that are interlinked by various aspects. They both use social and personal critique, however with their own respective commentary.  Their artistic approach comes from entirely diverse vision. The exhibition with a slightly ironic title Forever Young! presents a creative fusion of similar approaches with diverse esthetics and authors signature. Both authors identify themselves as observers of life surrounding them and gather inspiration in their daily lives. The exhibited art was mainly created for the purpose of the exhibition Forever Young! in Gallery Schemnitz. The introductory text was loosely inspired by book of an Italian physicist Carlo Rovelli: About time.

What else are you waiting for?

Eden Mitsenmacher (*1987, St. Louis, Missouri, USA) has Master of Fine Art at Dutch Art Institute, Arnhem, Netherlands and is Bachelor of Fine Art at Goldsmiths College University of London. Exhibited at Biennale in Istanbul and Liverpool, Van Abbe Museum (NL) and Holon Design Museum (IL). Partially lives and works in Rotterdam, London and Tel Aviv. Presently she is Theory and Practice Tutor at Willem de Kooning Academy in Rotterdam. 

Visualization of pop culture and kitsch lays common ground for continual reflection of cultural stereotypes in an online world as well as out of that area. In her artwork she researches social interaction and constructs influenced mainly by the online world. She states that it is responsible for an emotional change of an individual. She combines performance, video, installations and animations with reference to post-internet esthetics. 

https://www.edenmitsenmacher.net/  

Paulína Halasová (1992, Martin) graduated in 2017 at Academy of fine arts in Bratislava, major in painting. She is focusing mainly on figurative painting, drawing, graphic design and scenography. During her studies (2015-2016) she took part for a year at The Academy of Fine Arts in Prague. From 2013 till 2015 studied at The Academy of Performing Arts in Bratislava, department of scenography. 

She introduced her art in Gallery of M.A. Bazovského in Trenčín (Absence of reality, 2018), in Gallery of Artists of Spiš in Spišská Nova Ves (You deserve art!, 2019) as well as in Bratislava Flatgallery (Deluxe Edition, 2021). She lives and works in Spišská Nova Ves. In 2019 and 2020 she became a finalist of the year in the VÚB Bank competition. 

She uses illustration as a visual language with the help of which she comments on various phenomenon of current society that has been influenced by mass sharing of events, experiences and longing for recognition and admiration. 

https://paulinahalasova.com 

Z VEREJNÝCH ZDROJOV PODPORIL FOND NA PODPORU UMENIA
SUPPORTED USING PUBLIC FUNDING BY SLOVAK ARTS COUNCIL.