Patrícia Koyšová (1985) vo svojej tvorbe programovo skúma možnosti nových maliarskych techník. Bádanie v oblasti špecifík vyplývajúcich z použitých nástrojov pri vytváraní obrazu sama nazýva Laboratóriom. Obrazy, ktoré maľuje za pomoci kompresora, lakovníckej a ofukovacej pištole či stierky, sú vo výsledku abstraktnými kompozíciami so silným vizuálnym účinkom.

Obrazy na výstave Ťažké ľahkosti sú ďalším rozvíjaním maľby vzduchom. V novom cykle malieb sa oblúkom vracia k dvom výtvarným témam, ktoré spracúvala už v minulosti. Prvou z nich je séria pracujúca s vizualitou krvného obrazu nadväzujúca na starší cyklus Cum grano salis. Druhou témou, ktorú autorka po čase znova rozvíja, je barok.

Vracia sa k dojmu ľahkosti, vzdušnosti a zároveň komplikovanosti tvarov evokujúcich barokové (rokokové) narábanie s iluzívnou ornamentálnosťou, pohyby drapérií, ostré zlomy svetla či dynamiku architektúry.

Zvláštne napätie medzi tradíciou a experimentom, prekonávaním fyzických prekážok pri tvorbe a čistým, minimalistickým (naoko “ľahkým”) vizuálnym jazykom, sa pri uvažovaní o Patríciinej maľbe javia ako jej zásadné kvality. Návraty k istým motívom z osobnej i všeobecnej histórie sú autorkiným estetickým hľadaním nových ciest pre podporu otvorenej imaginácie pri vnímaní (nielen) jej obrazov.

Patrícia Koyšová (1985) programmatically explores the possibilities of new painting techniques in her work. She calls her exploration of the specifics resulting from the tools used in the creation of a painting a Laboratory. The paintings that she paints using a compressor, a paint and blow gun or a squeegee, are in the end abstract compositions with a strong visual effect.

The paintings in the exhibition Heavy Lightness are a further development of air painting. In this new series of paintings, she returns in an arc to two artistic themes she has treated in the past. The first is a series working with the visuality of the blood image, building on the earlier series Cum grano salis. The second theme, which the artist is developing again after some time, is the Baroque.

She returns to the impression of lightness, airiness and at the same time complexity of shapes evoking the Baroque (Rococo) handling of illusory ornamentation, the movements of draperies, sharp breaks of light or the dynamics of architecture.

The peculiar tension between tradition and experiment, overcoming physical obstacles to creation, and a clean, minimalist (seemingly "light") visual language, emerge as essential qualities when considering Patricia's painting. Returning to certain motifs from her personal and general history, they are the artist's aesthetic search for new avenues to foster an open imagination when perceiving (not only) her paintings.