MAROŠ KONTROŠ & PETER MAŠČÁK
TIL THE END OF THE WORLD PART II
kurátor: Adam MACKO
Vernisáž: 09. Jún 2022 o 19:000 hod
Výstava: 10. Jún 2022- 10. Júl 2022
Výstavný koncept obnovuje nekonfrontačný dialóg tematicky blízkych vizuálnych umelcov, ktorý nadviazali na spoločnej prezentácií v galérií Industra Brno /CZ v roku 2019. Autori v aktuálnej tvorbe prehlbujú dlhodobo skúmané témy identity a s ňou spojených negatívnych diagnóz. Neurózy, vyhorenie, osamotenie v dynamizovanom svete, všetko násobené akútnosťou klimatických či pandemických stavov, ktoré štandardizovali diskurz permanentného ohrozenia v našich životoch. Mark Fisher hovorí o priamej korelácií „kapitalistického realizmu“ a temného dystopického imaginárna okupujúceho náš potenciál vízie pre ľudstvo. Túto tézu senzitívne reflektujú aj Kontroš s Maščákom. V širokom diapazóne diel na plátne, papieri, apropriovanom materiáli v rámcoch závesného obrazu, expandovaného poľa maľby, objektu nachádzame individualizovaný statement o stave súčasnosti, ktorý je napriek úzkosti hravým pokusom o hľadaní balansu transcendencie a nemožnosti úniku. Voľba syntetických farieb, sprejov, priemyselných či nestabilných materiálov je stratégiou výtvarníkov, ktorí zavrhli formu, nechce sa páčiť, nechcú byť zhodnocovaní, predaní, sú vyrušujúci, disturbing. Vyrušením ako súčasťou emocionálneho obratu v umení obracajú pozornosť na dlhodobo zanedbávané duševné aspekty tvorby / tvorcov. Prezentované diela sa usilujú o nový prah ponorenia do umelo vytvorených svetov, súvislostí, intertextuality. Prezentujú fragmentované humanoidné záznamy, neoexpresívne figuratívne kompozície, pop-kultúrne referencie. Anarchia bad painting-u, hľadá sa autenticita. Neopokalypsa, veď tá biblická sa snáď už aj stala, len sme si ju nevšimli. Veto kráse.
Žiť si svoju katastrofu... till the end of the world.
Maroš Kontroš (*1988, Poprad)
Tvorí programovo v médiu maľby na klasickom závesnom obraze. Výrazným metodickým prvkom jeho tvorby je vrstvenie plánov a premaľby. Opakovane prekrýva sémantické významy a témy (autor má čiastkové štúdium reštaurovania na VŠVU Bratislava – odtiaľ jeho záujem o kvality vrstvenia povrchu). Tematicky sa profiluje na prácu s figuratívnymi námetmi, osciluje medzi psychologickými portrétmi a dekonštrukčnými typológiami ľudského tela, ktoré sa pohybujú medzi abstrahovanými a predmetnými (mimetickým) tvarmi. Tieto námety sú familiárne, akési časozberné matrice archívnych spomienok a vlastných príbehov a fikcií. Je to polemika s vlastnou identitou, jej ničenie, redukovanie či popieranie skrze vizuálny obraz je nadradené pokusom o politický či aktivistický naratív – jeho zámer je psychologické zrkadlenie identity nás divákov, vyrušenie zo zabehnutých predstáv o sebe a svete. Upozorňuje na dehumanizáciu vo vzťahu k prírode, technológiám, racionalizmu v zmysle snahy uchopiť svet čisto vedecky. To je aj novým prvkom v jeho aktuálnej tvorbe – tematické predobrazy zvierat ako nositeľov prírodnej neskorumpovanosti. Naivistické zobrazenie je kamuflážou akútnych procesov pod povrchom.
Kontroš tvorí predovšetkým veľkoformátové diela, používa veľkorysé maliarske gestá, syntetické farby ako protest proti zhodnocovaniu trhom (sám priznáva zámer lacných farieb, ktoré nevie ako budú pôsobiť na plátno časom). Dielo je statement tu a teraz, nechce riešiť otázku trvácnosti v stave ekologického ohrozenia našej existencie.
Peter Maščák (*1984, Michalovce)
Autor je mediálne širokospektrálny, klasické médium maľby variuje apropriovaným objektom, intertextuálnymi vstupmi – používa rôzne typy podkladov (plátno, plachta, sololit, drevo, papier atď.) Nadväzuje na mystifikačné stratégie postmodernizmu – prepája popkultúrnu symboliku animovaných odkazov s vyslovene temnými lovecraftovskými fantáziami (séria malieb Motel), eklektické privlastnené látky a materiály dáva do komunikácie s existenciálnymi figuratívnymi zobrazeniami portrétu a tela. Žánrovo a tematicky je náročné ho ukotviť, sám priznáva zámernú neprítomnosť stabilného rukopisu ako svoju autorskú ochranu pred komodifikáciou trhom (ako autor sa dlho prezentoval pod akronymom Lavra, ktorý bol prevzatou identitou blízkej osoby a zároveň idealizovaným metanaratívom seba ako tvorcu). Napriek tomu možno vystopovať niekoľko vracajúcich sa motívov – naivné abstrahované portrétne zobrazenia vychádzajúce zo spomienok na svoje dospievanie a silný osobný prežitok minulého vzťahu. Jeho tvorba je tak dekonštrukciou individuality tak osobnej ako univerzálnej, pátranie po motívoch pamäte, identity, tematizovanie existencie a jej potenciálnej dehumanizácie.
Maščák tvorí výrazne spontánne, realizácia jeho diel je predmetom naakumulovaného materiálu a potenciálu osobného prežitku. Jeho proces je často šamanistický, výrazne rituálny, transformujúci tak maľbu ako aj objekt procesuálne ujasňujúc si zámer a východisko počas realizácie. Tým je zároveň výrazne autentický, prenáša do výsledného diela analytický proces bez toho, aby zanedbal expresívne vyznenie. Napriek postkonceptuálnym stratégiám a vplyvom vo svojej tvorbe akcentuje maliarske kvality – farbu, gesto, plochu, líniu.
