Dušan Zahoranský 

je český vizuálny umelec a sochár, ktorého tvorba často skúma prienik verejného priestoru, každodenných objektov a poetických intervencií. Kombinujúc konceptuálnu precíznosť s hravou vnímavosťou, Zahoranský premieňa obyčajné na tiché a prekvapivé inštalácie, ktoré divákov pozývajú prehodnotiť to, čo považujú za známe. Jeho projekty často stierajú hranice medzi sochou, performanciou a sociálnym komentárom.

link: Dušan Zahoranský

Každá kultúra a ekonomika, všetky hodnotové systémy sú postavené na viere a jej investícii do vecí, fikcií a ideí. Kým v našej minulosti tieto fikcie boli viazané na mytologické, náboženské alebo magické predstavy, dnes ich prepletáme iba na pohľad racionálnejšou a pevnejšou ekonomikou.

Ekonomika sa netýka len cirkulácie peňazí, tovaru alebo práce, ale aj konštrukcie významu. To, čo sme schopní a neschopní povedať, čo považujeme za krásne, dôležité, zdieľateľné alebo neľudské, podlieha pravidlám, alebo systému.

Aby sme nešli len po týchto líniách a neprodukovali dominantný alebo stereotypný jazyk, musíme (prekvapivo namáhavo) zneužiť jeho funkcie, nájsť nové cesty alebo uhly, dať tvar nášmu nesúhlasu ako aj radosti z obnovenia jeho kreatívnej sily.

Takto pracuje Dušan Zahoranský. Jeho cieľom je sublimovať jeho vlastné zápasy s komunikáciou a životom v 21. storočí; skúma rôzne spôsoby, akými používame jazyk, myslenie a komunikáciu. Jeho diela oživujú našu schopnosť hrať sa s významom, nájsť napohľad okrajové posuny a ťažiť z nich idey.

V našej výstave Ťažba predstáv predstavuje 5 cyklov svojich diel.

Fiktívne aktivity - Prvý cyklus prezentuje v startupovom štýle jednoduché práce, ktoré by bol ochotný prevziať vo vašom mene (ako “najdem zástupný cieľ vašej frustrácie“).

(Tvar) fiktívnych slov - Druhý ohýba našu predstavivosť na vytvorenie nových tvarov, slov a ideí, odliatych do zdanlivo ultra-mäkkej sádry (tvar pohľadov, “nalhávajících” existenciu“).

Fiktívnosť mémov - Ďalší cyklus sa zaoberá memom, ktorý už si privlastnil Dušanove obľúbené klasiky z histórie umenia („Keď pracujete celý život pre jednu spoločnosť“ na dvoch ikonických portrétoch kráľa Filipa IV. od Velázqueza, ktoré delí zhruba 30 rokov).

Fiktívne rozhovory - Ďalší projekt predstavuje fiktívne rozhovory, ktoré Dušan predstieral na rôznych verejných miestach, komentujúc jemné cringe mnohých vecí (počúvanie rozhovorov iných ľudí; prekračovanie hraníc malých rozhovorov; uviaznutie v neustálych slučkách pracovnej komunikácie; byť dostupný 24/7; znižovanie nášho jazyka na bezúdržbovú a bezvýznamnú mikrokomunikáciu).

Fiktívne osobnosti - Najnovšie dielo sa zaoberá veľmi nepríjemnou témou súčasnej dezinformácie a temných osobností v kontexte súčasného Slovenska. Niekoľko nechválne známych postáv s rôznymi, ale veľmi silno antiliberálnymi postojmi, je tu spojených so svojimi symbolmi alebo značkami, aby divák mohol vidieť a rozmýšľať nad ich symbolickou silou.

Celý výstavný priestor je ohraničený kruhom, ktorý môžeme vnímať ako najjednoduchší kozmogram Zeme alebo vesmíru, sférickosť našej planéty, ktorú tak horlivo odmietajú konšpirační teoretici (vrátane generálneho tajomníka Ministerstva kultúry Slovenska); ale aj ako najjednoduchšie ohraničenie priestoru, ktorý by sme mali zdieľať ako v demokratických spoločnostiach, tak v miestach umenia; môže to byť aj prsteň moci, ktorý zvádza nielen Tolkienove postavy, ale aj súčasných technofeudálov, prsteň, ktorý by mal byť znovu dobytý alebo zlomený; ale najpravdepodobnejšie je to koláčik všetkých z nás, nech už sme akokoľvek privilegovaní alebo chudobní; vrátane 18% ľudí na Slovensku, ktorí žijú v podmienkach chudoby.

Every culture and economy, all value systems are based on a belief and its investment in things and fictions and ideas. While in our past these fictions were tied to mythological, religious or magic-like ideas today we interweave them in only a seemingly more rational and solid economy.

Economy pertains not only to the circulation of money, goods or labor but also to our construction of meaning. What we are able and unable to say, what we consider to be beautiful, important, shareable, or inhuman is subject to rules or a system. 

In order to not only follow these lines and reproduce the dominant or stereotypical, we need to (surprisingly laboriously) misuse its functions, find new avenues or angles, give form to our dissatisfaction as well as the joy of reclaiming its creative power.

This is how Dušan Zahoranský works. He aims to sublimate his own struggles with communication and life in the 21st century; explores various ways in which we use our language, thought and communication. His works reinvigorates our power to play with meaning, find only seemingly marginal shifts, and mine our ideas.

In our exhibition Mine of ideation he presents 5 cycles of his work. 

Fictive activities - One presenting in a startup manner simple jobs he would be willing to take on your behalf (like “picking a proxy for your frustration”). 

(Shape of) Fictive words - Second bends our imagination to imagine new shapes, words and ideation, casted into a seemingly ultrasoft puffy plaster (“shape of looks they belyi existence”).

Fictitiousness of memes - Another appropriates meme that already appropriated Dušan’s favourites of classics from art history (“When you work for one company” “your entire life” on two iconic Velazqueze’s portraits of king Philip the IV being young and old).

Fictive conversations - Other project presents fictive conversations Dušan pretended to have through his cellphone, commenting the subtle cringe of many things (hearing other people's conversations; overcoming the limits of smalltalk; being trapped in constant loops of work related communication; being available 24/7; degrading our language to eventless and inconsequential microcommunication).

Fictive personalities - Most recent body of work tackles the very uneasy subject of current disinformation and dark personalities in the context of contemporary Slovakia. Several infamous personalities with very varying yet fiercely antiliberal attitudes are coupled here with their symbols or shibboleths, for the viewer to see and think for themselves through their symbolic power.

The entire exhibition space is framed by a circle, that may be seen as the most simple cosmogram of the Earth or universe, the sphericity of our planet so eagerly dismissed by conspiracy theorist (including a a secretary general of the Ministry of Culture of Slovakia); but also as the simples delimitation of space that we should share in both democratic societies and places of art; it may even be the ring of power that seduces not only Tolkien’s characters but even current technofeudals, ring that should be reclaimed or broken; but most likely it is the pie chart of all of us, no matter how privileged or poor; including the 18% of people in Slovakia living under the conditions of poverty.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Supported using public funding by Slovak Arts Council