Michal Huba
Tektonické zrkadlo | autorská výstava
Vernisáž: 5.6.2026 o 18:00 hod
Výstava: 6.6.2026 - 30.6.2026
KURÁTOR: NORBERT LACKO
Výstava s názvom Tektonické zrkadlo, pozostáva jednak z diel z najnovšieho rovnomenného projektu a tiež z prác z autorovho staršieho cyklu s názvom Chronotop (2019-24). Zatiaľ čo projekt Chronotop vychádza z principiálne kontaktného štúdia krajiny na pomedzí Malých Karpát a Borskej nížiny, dejúceho sa rovnako krokom ako pohľadom, zrakom upretým pod nohy, ale aj ohmatávaním krajinných fragmentov, sedimentov prírodnej a kultúrnej histórie a chápaním procesov a udalostí artikulujúcich krajinu prostredníctvom erudície geologicko-geograficko-archeologicko-historickej lektúry, prevrstvovanej náhlymi transgresiami zmyslovej (estetickej) skúsenosti, v najnovších prácach sa Hubovo hľadisko presúva inam. Ide opäť o krajinu, no v cykle Tektonické zrkadlo nie je impulzom konkrétne územie, ale rámcom obrazového premýšľania sa autorovi stáva nález výliatku neandertálskej mozgovne z Gánoviec. Nejde tu (iba) o artefakt v jeho fyzickej podobe, ale práve o konkrétnu udalosť ako impulz k bádaniu na rozhraní medzi geologickou pamäťou krajiny na jednej strane a na strane druhej pamäťou v antropologickom zmysle, respektíve s na ňu viazanými otázkami videnia, vnímania a prežívania. Na úrovni výrazových prostriedkov zas spája tieto dve vzájomne sa zrkadliace roviny laborovanie s možnosťami fotografického média v jeho bazálnych, technologicky najrudimentárnejších, priam anachronických polohách (v zmysle rezignácie na využívanie digitálnych postupov vo všetkých fázach procesu). Týmito polohami sú najmä práca s materialitou fotografickej emulzie, tejto najesenciálnejšej foto-chemickej substancie a experimentovanie s obrazom vznikajúcim bez použitia fotoaparátu, iba na princípe priemetu, odrazu, priesvitu a podobne. Vznikajúce obrazy-artefakty sú vytvárané rozličnými formami kumulovania a prevrstvovania „obrazonosných” vrstiev emulzie, či naopak zachytávania momentov jej degradácie a erózie v situáciách nezriedka analogických voči procesom geologickej morfogenézy.
Michal Huba (1990) vyštudoval fotografiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Aktuálne tam pôsobí na Katedre fotografie a nových médií, ako odborný asistent v Ateliéri fotografia, realita, konštrukcia. Na VŠVU je taktiež pedagogicky činný na poli teórie a dejín umenia, zameriavajúc sa najmä na dejiny a teóriu technických obrazov. V tvorbe, prezentovanej na domácej pôde i v zahraničí, sa v posledných rokoch pokúša preverovať možnosti i hranice fotografického stvárnenia krajiny, experimentujúc pritom s analógovými technikami spracovania obrazu.
