Rastislav Podoba (1975) sa vo svojom originálnom maliarskom programe sústredene a dlhodobo venuje témam krajiny, priestoru, pozorovania. V jeho tvorbe však nedominuje mimetické zobrazenie, ale precízna dlhodobá analýza videného a vizuálnej percepcie v maliarskom médiu. Jeho maľby sa vyznačujú presnou a premyslenou prácou s maliarskymi technikami a dôkladným výberom námetov. Maľovanie, videnie a námet sa v nich stretávajú pri balansovaní na pomedzí reality a abstrakcie, kde z námetu často ostáva len najnevyhnutnejšia kostra, aby bol ešte rozpoznaný. Tým sa otvára priestor pre skúsenosť a spolutvorbu diváka.

Maľby Rastislava Podobu z posledných rokov zjednocuje téma lesa a lesnej krajiny. Autor v nich maliarsky interpretuje dostupné digitálne snímky vybraných krajinných celkov. Obrazy sú priblížením horstiev (väčšinou Nízkych Tatier) s evidovanou zmenou morfológie. Vznikajú pohľady podobné anonymným plastickým mapám územia, bez určenia lokalít, v rámci ktorých je však ešte čiastočne rozpoznateľná tektonika a charakter konkrétnych pohorí. Vidíme veľké celky lesnej krajiny, kde sa strieda les s krajinou odlesnenou človekom, kde sa strieda organické usporiadanie lesa v krajine s umelým, a ľudskými potrebami vedeným, usporiadaním krajiny (vodné diela, ťažba, poľnohospodárske plochy). Priestor, na pomedzí „prvej“ a „druhej“ prírody, dáva možnosť uvažovať nielen o ekológii, ale aj o samom médiu maľby. Kontrast susedstva lesov, rúbanísk, pasienkov, vodných nádrží, osídlení, či riek je reprezentovaný striedaním sa foriem farebne diferencovaných škvŕn. Nikdy však nejde o pasívnu reprezentáciu krajiny, ale o aktívnu analýzu zvoleného námetu v médiu maľby. Tam, kde krajina sama začína pripomínať abstrakciu, tam maľba prirodzene osciluje medzi mimetickou reprezentáciou krajiny na jednej strane a maliarskou abstrakciou. Táto oscilácia je ďalej zdôrazňovaná a autorom skúmaná technologickými maliarskymi postupmi – použitím mechanických prostriedkov maľovania (grafický valček), maľovania do mokrého podkladu, odstraňovanie vrstiev obrazu a podobne.

Komplexnosť maliarovho skúmania je dosahovaná aj striedaním mierky zobrazenej krajiny. Striedajú sa pohľady na veľké krajinné celky, ktoré sú výsledkom interpretácie fotografií pohorí z lietajúcich dronov, s pohľadmi človeka kráčajúceho lesom a zaznamenávajúcom úbočia, výhľady či lesné scenérie. To dáva divákovi možnosť porovnávať a vnímať vzťah maľby a krajiny. Nie v romantickom duchu kochania sa nespútanou krásou prírody, ale v analytickom duchu postkonceptuálnej maľby, ako hľadania a odkrývania nášho pohľadu na krajinu. Náš pohľad, akokoľvek je pre nás automatický a odohrávajúci sa v zlomku sekundy, nikdy nie je nevinný a nezaujatý. Podobova maľba v tomto zmysle pracuje s časom nášho pohľadu a ponúka nám rozšírenú skúsenosť krajiny. V porovnaní s novými médiami a ich imperatívom rýchlosti, prináša relatívnu pomalosť a umožňuje nám uvedomenie si skrytých mechanizmov nášho pohľadu a jeho dôsledkov. Umožňuje nám uvedomiť si rozsah, úrovne a dôsledky nášho pretvárania krajiny a niekde v pozadí pripomína skutočnosť environmentálnych rizík.

                                                                                          Michal Šedík

Rastislav Podoba (1975) in his original painting programme has been concentrating on the themes of landscape, space and observation for a long time. However, his work is not dominated by mimetic representation, but by a precise long-term analysis of what is seen and visual perception in the painting medium. His paintings are characterized by precise and thoughtful work with painting techniques and a careful selection of subjects. In them, painting, seeing and subject matter meet in a balancing act between reality and abstraction, where often only the barest skeleton of the subject matter remains to be recognized. This opens up space for the experience and co-creation of the viewer.

Rastislav Podobu's paintings from recent years are united by the theme of forest and forest landscape. In them, the author interprets available digital images of selected landscapes in a painterly manner. The paintings are an approach to mountain ranges (mostly the Low Tatras) with a registered change in morphology. The resulting views are similar to anonymous plastic maps of the territory, without identifying the localities, within which, however, the tectonics and character of specific mountain ranges are still partially recognizable. We see large blocks of forest landscape where forest alternates with man-made deforested landscapes, where the organic arrangement of the forest in the landscape alternates with the artificial, and human-led, arrangement of the landscape (waterworks, mining, agricultural areas). The space, on the border between "first" and "second" nature, gives the opportunity to think not only about ecology, but also about the medium of painting itself. The contrast of the neighbourhood of forests, clearings, pastures, water reservoirs, settlements or rivers is represented by the alternating forms of colour-differentiated patches. However, it is never a passive representation of the landscape, but an active analysis of the chosen subject in the medium of painting. Where the landscape itself begins to resemble abstraction, the painting naturally oscillates between mimetic representation of the landscape on the one hand and painterly abstraction on the other. This oscillation is further emphasised and explored by the artist through technological painting practices - the use of mechanical means of painting (the graphic roller), painting into a wet ground, removing layers of the painting, and so on.

The complexity of the painter's exploration is also achieved by changing the scale of the depicted landscape. Views of large landscapes, which are the result of interpreting photographs of mountain ranges from flying drones, alternate with the views of a man walking through a forest and recording hillsides, vistas or forest scenery. This gives the viewer the opportunity to compare and perceive the relationship between painting and landscape. Not in the romantic spirit of reveling in the unbridled beauty of nature, but in the analytical spirit of post-conceptual painting, as a search for and discovery of our view of the landscape. Our gaze, however automatic and unfolding for us in a split second, is never innocent and unbiased. In this sense, Podob's painting works with the time of our gaze and offers us an expanded experience of the landscape. Compared to new media and its imperative of speed, it brings a relative slowness and makes us aware of the hidden mechanisms of our gaze and its implications. It allows us to become aware of the scale, levels and implications of our reshaping of the landscape, and somewhere in the background it reminds us of the reality of environmental risks.

                                                                                  Michal Šedík

Rastislav Podoba,  (* 11. október 1975, Bánovce nad Bebravou) je slovenský maliar. Podoba žije a tvorí v Banskej Bystrici. V rokoch 1990 – 1994 študoval na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave a neskôr, v rokoch 1996 – 2000 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri  Vladimíra Popoviča a v rokoch 2000 - 2002 v ateliéri Rudolfa Sikoru. V roku 2015 absolvoval doktorandské štúdium na Katedre maľby Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde momentálne pôsobí ako pedagóg, vedúci  Otvoreného  ateliéru  maľby na Fakulte výtvarných  umení. V roku 2008 získal Cenu International Association of Art na VI. Medzinárodnom bienále kresby v Plzni v Česku a v roku 2006 Cenu Martina Benku. V rokoch 2006, 2007 a 2009 bol finalistom VÚB Maľby roka. V roku 2023 sa stal jedným z  ocenených laureátov  Ceny Nadácie Novum za súčasné umenie.

Rastislav Podoba, (* 11 October 1975, Bánovce nad Bebravou) is a Slovak painter. Podoba lives and works in Banská Bystrica. From 1990 to 1994 he studied at the Josef Vydra School of Applied Arts in Bratislava and later, from 1996 to 2000, he studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava in the studio of Vladimír Popovič and from 2000 to 2002 in the studio of Rudolf Sikora. In 2015 he completed his doctoral studies at the Department of Painting at the Faculty of Fine Arts, Academy of Fine Arts in Banská Bystrica, where he currently works as a lecturer, head of the Open Studio of Painting at the Faculty of Fine Arts. In 2008 he received the International Association of Art Award at the VI. International Biennial of Drawing in Pilsen, Czech Republic, and in 2006 the Martin Benka Prize. In 2006, 2007 and 2009 he was a finalist of the VÚB Painting of the Year. In 2023 he was one of the winners of the Novum Foundation Prize for Contemporary Art.