V rámci programovej línie preferovania súčasného vizuálneho umenia Galéria Schemnitz prezentuje dvojicu slovenských autorov strednej generácie – Viktora Freša (1974) a Jána Vasilka (1979). Ide o ich prvý  vzájomný vizuálny „battle“ – Frešových ironických objektov „hlavúňov“ a de-konštruktívnych maliarskych projekcii Vasilka.    

Viktor Frešo, ktorý absolvoval štúdia na bratislavskej a pražskej akadémii umenia, sa programovo sústreďuje na jedno razantné podvratné gesto, koncentrovaný elementárny tvar a zásadnú výpoveď „na tvrdo“ (ele-mentálne gesto). Neustálevytvára nové kritické a vyostrené situácie,  kde práve spojenie triezveho konceptus punkovým prístupom vytvárajú  jeho osobitú rebelskú poetiku.  S istou dávkou irónie, vtipu a potrebného dištancu tvorí celý rad nefunkčných objektov a kombinovaných novotvarov. Ide o hraničnú podobu sochy a jej akceptovateľnosti, minimalistickú formu, či zásah do fragmentu nájdeného objektu (ready-made). Frešo prináša sériu autorských„mongoloidných“ hláv v rozličných formách a prevedeniach – elegantných, rodovo inverzných, či expresívnych a preexponovaných „Gebuliek“.

V tvorbe mladšieho Jána Vasilka, absolventa košickej Katedry výtvarných umení a intermédií TU, je zrejmý koncentrovaný maliarsky jazyk avlastné formátovanie obrazovej plochy. Je založené na geometrickom štylizovaní s podivnou kombinatorikou starých architektúr a nových projektov „Návrhov na Múzeum súčasného umenia“, s množstvom poletujúcich industriálnych prvkov, súčiastok a vymyslených dielcov, či vytváraní abstraktných kompozícií hustých dynamických línií a lomených siločiar. Paralelne však Ján Vasilko naďalej rozvíja osvedčenú ikonografiu industriálnych konštrukcií a predmetov (klasy, kombajny, píly, sekery, bagre), od roku 2014 aj v konfrontácií s interpretáciami klasikov moderného umenia (Duchamp, Picabia, Picasso, Malevič, El Lisickij a pod.). V jeho akrylových plátnach prevláda mechanický balet objektov a foriem na hranici figurálnosti a geometrickej abstrakcie.

V tomto dvojstretnutí ide o individuálne odklonenie sa od zažitých schém, aj o ikonické klonovanie, teda ro-zmnožovanie umenia a hľadanie nových silných ikon v súčasnej vizuálnej kultúre. To prináša u oboch autorov definovanie vlastného mediálneho, „rozhrania“, hravosť a ľahkosť podania aj sýtu výtvarnú hostinu pod Sitnom. Nakoniec je to aj symbolické a sympatické stretnutie Košíc a Bratislavy v strede Slovenska.

Viktor Frešo (nar. 1974 v Bratislave) – študoval na VŠVU v Bratislave (1999 – 2001) a absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe 2005 (Ateliér nových médií doc. Michala Bielického). Ceny: Finalista Ceny Oskara Čepana 2009. Spoluzakladateľ Ceny Ego Art a Kressling Gallery v Bratislave. Zo samostatných výstav: Frešo-Dokoupil, Kunsthalle Košice 2005; Wanrooij Gallery Amsterdam 2015; Viktor Frešo Now, DSC Gallery Praha 2017; Overheads, Galéria Nedbalka Bratislava 2017. Žije a tvorí v Bratislave a v Rusovciach. 

Ján Vasilko (nar. 1979 v Humennom) – absolvent Fakulty umení TU v Košiciach 1999 – 2005 (Ateliér súčasného obrazu doc. A. Szenpéteryho). Študijné pobyty: VŠVU Bratislava (2003), AVU Praha (2004). Ocenenia: Víťaz ceny Oskara Čepana (2005); 2 miesto súťaže Maľby roka VÚB Banky (2008, 2012); Víťaz Strabag Art Award International Viedeň (2009); Finalista Ceny 333, Národná galéria Praha (2010). Rezidencie: 2005 – ISCP Studios, New York; 2009 – Strabag Art Studios, Wien; 2009 – FKSE Studios, Budapešť. Vasilko žije v Košiciach, kde aj pedagogicky pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií FU TU v Košiciach. 

Kurátorom výstavy je Vladimír Beskid.

Vernisáž výstavy: 8.9.2017 o 18:00 hod v Galérii Schemnitz.

Výstavy tejto galérie z verejných zdrojov podporil
Fond na podporu umenia

During September and October of 2017, Schemnitz Gallery’s programme of contemporary visual art exhibitions will feature two Slovak artists of the country’s “middle” generation – Viktor Frešo (1974) and Ján Vasilko (1979). The exhibition is their first visual “battle”: Frešo’s ironic “head-like” objects with Vasilko’s de-constructive painting projections.

Viktor Frešo, who graduated from the Art Academies in Bratislava and Prague, focuses on making one resolute, subversive gesture, a concentrated elementary shape and principal, bold statement (“ele-mental” gesture). He persistently creates new critical and intense situations where he connects a sober concept with a punk approach, thus filling his artwork with a distinctively rebellious poetry. With a certain amount of irony, humour and distancing, he creates a whole range of dysfunctional objects and new formations. They are sculptures residing at the margins, in terms of their images and acceptability, presented in minimalistic form or as a fragment of found object (“ready-made”). Frešo brings a series of original distorted heads in a number of forms and versions – elegant and gender-reversed or expressive and overexposed “Noggins”.

In the work of the younger Ján Vasilko, a graduate of the Fine Art and Inter-Media Department of the Technical University in Košice, a concentrated language of painting and his own formatting of the picture space are apparent. His paintings are either based on presenting geometric structures with unusual combinations of old architectures and new projects of “Proposals for a Contemporary Art Museum”, featuring a number of floating industrial elements, spare parts and made-up items, or on creating abstract compositions of thick dynamic lines and refracted field lines. In parallel, Ján Vasilko continues to develop a verified iconography of industrial structures and items (spikelets, harvesters, saws, axes, excavators); since 2014, doing so in confrontation with interpretations of the modern art classics (Duchamp, Picabia, Picasso, Malevich, El Lissitzki, etc.). His acrylic canvases ‒ a mechanical ballet of objects and forms ‒ position themselves on the border between figural painting and geometric abstraction.

In this meeting of two, an individual diversion from conventional schemes takes place, i.e., the “re-production” of art and the search for new powerful icons in the contemporary visual culture. This endeavour allows for the authors to define their own media “interface”, offering playfulness and lightness of presentation as well as a rich art feast below Mount Sitno. In addition, the meeting of these two artists is a symbolic and congenial encounter of Košice and Bratislava in the centre of Slovakia.

Viktor Frešo (born 1974 in Bratislava) – a graduate of the Fine Art Academy in Bratislava (1999 – 2001) and the Fine Art Academy in Prague (2005, Studio of New Media of Michal Bielický). Awards: Finalist of Oskar Čepan Prize 2009; cofounder of the Ego Art and Kressling Gallery in Bratislava Award. A selection of individual exhibitions: Frešo-Dokoupil, Kunsthalle Košice 2005; Wanrooij Gallery Amsterdam 2015; Viktor Frešo Now, DSC Gallery Prague 2017; Overheads, Nedbalka Gallery in Bratislava 2017. He lives and works in Bratislava and Rusovce. 

Ján Vasilko (born 1979 in Humenné) – a graduate of the Fine Art and Inter-Media Department of the Technical University in Košice (1999 – 2005, Contemporary Painting Studio of Adam Szentpétery). Study internships: Art Academy Bratislava (2003), Art Academy Prague (2004). Awards: Winner of the Oskar Čepan Prize (2005); 2nd place in the VUB Bank Painting of the Year competition (2008, 2012); Winner of the Strabag Art Award International Vienna (2009); Finalist of the Prize 333, National Gallery in Prague (2010). Residencies: 2005 – ISCP Studios, New York; 2009 – Strabag Art Studios, Wien; 2009 – FKSE Studios, Budapest. Vasilko lives in Košice, where he also teaches at the Fine Art and Inter-Media department of the Technical University. 

Galéria Schemnitz predstavuje Vlastu Žákovú (1981) – výraznú postavu slovenskej scény v experimentálnej práci s textilným materiálom (od ručnej kresby niťami a látkových krajín, cez mäkké skulptúry až po digitálne vzory) a jeho intermediálnymi presahmi smerom k odevnému dizajnu, maskám, fotografii a akčnému umeniu.                               

U Vlasty Žákovej prvotne vznikali nepokojné textilné krajiny s rozličnými povrchmi a textúrami, často všívaná sivá kvetena – „mŕtva lúka v čiernom lese“ (Odraz vnemu, 2007; Bezpečie smútku, 2010). Druhou jej silnou líniou bol rozsiahly cyklus „Párty“ – nekonečné tančeky, bujaré večierky mladistvých s nadmierou alkoholu a sexuálnych výziev. Tu autorka vystupuje v úlohe pozorovateľa, prísediaceho pri stole nekontrolovanej zábavy, drsných gest a nerestí (Narodeninová párty, 2008; Bez obmedzení, 2009). Postupne pribudli mäkké textilné plastiky takmer v životnej veľkosti zobrazujúce ľudí po veľkej párty, zatlačených do kúta svojej osamelosti – postavy sediace, plačúce, fajčiace, ktoré „keď sa zdvihnú, pôjdu domov“ (Lilith v akcii, 2009; Fajčiaca, 2010). Toto vykročenie do priestoru, vstup do 3D sveta prinieslo autorke aj posun k vytváraniu oživených figurálnych prostredí, k pohybu a performance. Všetko to osvetlené UV svetlom prináša ultrafialový svet, ktorý vysáva bielu a vytvára alternatívny imaginárny svet (Vševidiaca, 2012; The Crowd, 2013). Žáková čoraz jasnejšie otvára zadné dvere do temných novogotických komnát našej mysle. Tu sa stretávajú „čierne labute“ s „padlými anjelmi noci“, tu sa prebúdza jej „vlk vo mne“.  

V aktuálnej sérii prác sú u nej časté presahy do iných médií a oblastí umenia (odevný dizajn, masky, performance, živá plastika a pod.).  Najmä spolupráca s mladými fotografmi (Michaelou Knížovou a Jánom Ďurinom) modeluje nového „kríženca“ médií s inscenovanou podobou výsledného diela – podmanivé ručné  textilné práce a ich filtrovanie technickým aparátom. Tak vzniká „sladká temnota“ uprostred jasného dňa. Podivné bytosti noci, každodenní čarodejníci nás s trochou teatrálnosti uvádzajú do bezpečného prístavu smútku, nostalgie a možno aj trochu do teroru hororu (Sisters of Mercy, 2014; Adam, Adam a jablko, 2015). U Žákovej vždy nájdeme istú skicovitosť, fragmentárnosť a uvoľnenosť v tom začarovanom lese expresie a emócie. Tu kraľuje ručná niťokresba, maľbaštruktúrami vykrojených látok, ale aj tanec stehov šijacieho stroja a žakárové vzory digitálnych strojov.  Tak vzniká jej nový výtvarný svet ako vyšitý...                                           

b.skid

Mgr. art Vlasta Žáková ArtD. (nar. 1981 v Rožňave). Absolventka Katedry výtvarných umení a intermédií FU TU v Košiciach (2000-06) a doktorandského štúdia na VŠVU v Bratislave (2013-17). Ocenenia: 2008 a 2010 – finalistka Ceny 333, Národná galéria Praha; 2009 – Cena poroty, bienále Skúter II GJK Trnava; 2007 – Cena Ego Art Bratislava; Rezidencia: Red Gallery Londýn 2013, v rámci programu K.A.I.R. Košice 2013; Samostatné výstavy (výber): 2017 – Chyba kópie, MVL Košice; 2016 – Tiene raja, GMB Bratislava;  2013- Ultraviolet Movement, Red Gallery Londýn, repríza Kulturpark Košice 2014; 2012 – Horkou jehlou, Galéria Ladislava Sutnara Plzeň;  Kolektívne výstavy (výber): 2017 – Ko-shické metro, Galéria Emila Filly Ústí nad Labem; 2016 – Living Memory, Kunst Museum Knut Skinnarland Rauland; YTAT – Young Textile Art Triennial Lódź;  2015 – Tekutá múza, SNG Bratislava; 3. Dunajské bienále Danubiana Bratislava. 

Schemnitz Gallery presents Vlasta Žáková (1981), a significant figure among Slovak artists doing experimental work with textiles (from yarn drawings and landscapes made of fabric, through soft sculptures, to digital patterns) and its intermedial overlaps with clothes design, masks, photographs, and action art.                         

Initially, Vlasta Žáková created restless textile landscapes with various surfaces and textures, often with appliquéd grey flowers – “dead meadow in black forest” (Reflection of Perception, 2007; The Safety of Sorrow, 2010). Her second strong line of work was a quite extensive series entitled Party – endless dances, wild parties of youngsters with an excess of alcohol and sexual challenges. Here, the artist took up the role of an observer, sitting at the table of uncontrolled entertainment, rough gestures and vices (Birthday Party, 2008; Without Limits, 2009). Gradually, the artist’s portfolio was extended by almost life size soft textile sculptures, showing people after a big party, pushed into a corner of their own solitude –figures sitting, crying, or smoking, who “when they get up, will go home” (Lilith in Action, 2009; She Smokes, 2010). This step into physical space, this entering into the 3D world, led the artist to creating animated figural environments, to movement, and to performance. All this illuminated with UV light conveys an imaginary ultra-violet world void of white (The All Seeing, 2012; The Crowd, 2013). Žáková is ever more clearly opening the back, neo-gothic, chambers of our minds. Here “black swans” meet with “the fallen angels of night”; here, her “wolf in me” awakens. 

In her current series, there is frequent interlacing with other media and art fields (clothes design, performance, life sculptures, etc.). It is mainly her cooperation with young photographers (Michaela Krížová and Ján Ďurina), which models a new “crossbreed” of media, resulting in an on-stage type of artwork – enchanting hand-made textile work filtered through technical apparatus. This is how “sweet darkness” arises in the middle of a bright day. Strange creatures of the night, these ever-present wizards lead us, a bit theatrically, to the safe harbours of sorrow, nostalgia or, alternatively, perhaps, into terror (Sisters of Mercy 2014; Adam, Adam and the apple, 2015). Regardless of our responses, we always find features of sketching, fragmenting, and a relaxed attitude in her enchanted forest of expression and emotions. Here reign the hand-made yarn drawing, the constructed painting from cut-out fabrics, the dance of the sewing machine’s stitches, and the jacquard patterns of digital machines. Thus she creates her new, and perfectly stitched, realm of fine-art …            

Mgr. art Vlasta Žáková ArtD. (born 1981 in Rožňava). She graduated from the Faculty of Arts of the Technical University in Košice (2000-06) and completed her Ph.D. studies at the Academy of Fine Arts in Bratislava (2013-17). Awards: 2008 and 2010 – finalist of the Prize 333, National Gallery in Prague; 2009 – Jury Prize, Biennale Skúter II, Jozef Koniarik Gallery in Trnava; 2007 – Ego Art Bratislava Award; Residence: Red Gallery London 2013, as part of the programme K.A.I.R. Košice 2013; Individual exhibitions (selection): 2017 – Copy Error, MVL Košice; 2016 – Shadows of EDEN, Bratislava City Gallery;  2013 – Ultraviolet Movement, Red Gallery London, reprise in Kulturpark Košice 2014; 2012 – With a Red-Hot Needle, Ladislav Sutnar Gallery, Plzeň;  Collective exhibitions (výber): 2017 – Ko-shické metro, Emil Filla Gallery in Ústí nad Labem; 2016 – Living Memory, Kunst Museum Knut Skinnarland Rauland; YTAT – Young Textile Art Triennial Lódź;  2015 – Liquid Muse, Slovak National Gallery Bratislava; 3. Danube Biennale in Danubiana, Bratislava.

Galéria Schemnitz v rámci budovania stredoeurópskeho programu predstavuje významnú postavu českej výtvarnej scény Jiřiho Surůvku (1961) – intermediálneho vizuálneho umelca, performera, pedagóga, enfant terrible ostravskej umeleckej scény s medzinárodným uznaním. Jeho samostatná výstava prináša prierez aktuálnou tvorbou v rozličných médiách: digitálne printy s maliarskymi vstupmi, fotografie a videozáznamy z jeho početných akcií, inscenované portréty v rolách rozličných hrdinov, či série drobných objektov.  Ich spoločným menovateľom je istý kritický nadhľad, nutná dávka nadsádzky, irónie a humoru. Surůvka často vytvára tragikomické scény a obrazy, ktoré nastavujú našej spoločnosti potrebné „spätné“ zrkadlo. Predovšetkým ide o karikatúry nezmyselných vojnových situácií (maskáčové kravy, čo sa pokojne pasú na beskydských lúkach; detské tváričky dvojčiat s hitlerovskými fúzikmi; pochodujúci vojaci s dyňami namiesto hláv a pod.). Svojím vtipom a humorom nešetrí ani Pinocchia s nosom zarytým do lebky, anitvár starenky s prehnaným mejkapom pod názvom „Úplne celá Marilyn Monroe“, ale ani aktívnu ostravskú umeleckú scénu, ktorú prezentuje ako úspešnú futbalovú jedenástku.         

                                                                                 
Vo svojich rebelských hrách, kabaretoch a akciách často vystupuje ako nahnevaný akčný  hrdina, štylizuje sa do roly rozličných bohatierov (William Tell, rockový spevák Miki Volek, samuraj atď.). Jeho kľúčovou alter-ego postavou je však  mocný „tučko Batman“ – komixový a komický super hrdina, ktorý zachraňujesúčasný pochrámaný svet.  Symbolicky tak prináša Batmanovo „čierne zlato“ i čierny humor z baníckej Ostravy do Banskej Štiavnice...                                            

Výstava potrvá do 2. júla 2017. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Doc. Mgr. Jiří Surůvka (nar. 1961 v Ostrave) je český umelec, performer, kurátor a vysokoškolský pedagóg.  Absolvent Pedagogickej fakulty OU v Ostrave (1991).  Od začiatku 90. rokov je kľúčovou postavou ostravskej scény s medzinárodným uznaním (2001 – účasť na 49. bienále v Benátkach). Spoluzakladateľ kabaretu "Návrat mistrů zábavy"(1998), medzinárodného festivalu performance"Malamut"(1994), výstavného projektu "Kolmo k ose" a člen skupiny František Lozinki (od 2005). V roku 2015 získal Cenu od V. Havlíka pre najlepšieho českého umelca nad 35 rokov. V súčasnosti je vedúcim Ateliéru video, intermédií a performance na Fakulte umění Ostravskej univerzity v Ostrave.  Žije a tvorí v Ostrave.

As part of developing its Central-European Programme, Schemnitz Gallery presents a significant figure of the Czech fine-art scene, Jiří Surůvka (1961), an internationally recognised intermedial visual artist, performer, university teacher, and enfant terrible of the Ostrava art scene. Surůvka’s individual exhibition offers a cross section of his current work in various media: digital prints with painted “intrusions”, photographs and videos from a number of his events, and staged portraits of the artist presenting a number of heroes as well as a series of small objects. Their common denominator is his critical levity, a dose of exaggeration, irony and humour. Surůvka often creates tragicomic scenes and images, which frequently function as necessary mirrors for our society. They are, above all, caricatures of senseless war situations (fatigue wearing cows quietly grazing in meadows; twin children with Hitler moustaches; marching soldiers with watermelons instead of heads, etc.). His humour is not shy, e.g., showing Pinocchio with his nose dug into a skull, an old woman’s face with too much make-up (entitled “Total Marilyn Monroe“), or the active art scene of Ostrava (CR) portrayed as a successful football eleven.

In his games of rebellion, cabarets and actions, Surůvka often presents himself as an angry action hero, stylising himself in the role of various figures (William Tell, rock singer Miki Volek, a samurai, etc.). However, his key alter-ego character is the powerful “Plumpy Batman” – a comics and comical super-hero, who is constantly striving to save the current wrecked world. Symbolically, he is bringing the Batman’s “black gold”, as well as black humour, from the coal mining city of Ostrava to Banská Štiavnica.           

The exhibition will be open until July 2, 2017 and is supported by the Slovak Arts Council.

Doc. Mgr. Jiří Surůvka (born 1961 in Ostrava) is a Czech artist, performer, curator and university teacher.  He graduated from the Faculty of Education of Ostrava University (1991). He has been the dominant figure of the Ostrava art scene since the 1990s, but is also an internationally recognised artist (2001 – 49th Biennale in Venice). He is a co-founder of the cabaret entitled "Návrat mistrů zábavy/Return of the Entertainment Masters" (1998), the international performance festival "Malamut" (1994), and the exhibition project "Kolmo k ose/Perpendicularly to Axis". He is also a member of the František Lozinki group (since 2005). In 2015, he received the prize for the best Czech artist above 35 years of age. Currently, he is the head of the Studio of Video, Intermedia and Performance at the Faculty of Art at the University of Ostrava. He works and lives in Ostrava.