Martin Knut

Narodený 3.9. 1964 vo Vranove nad Topľou.

Absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave odbor Architektúra (5 rokov) a Maľba (1 rok). Už počas štúdia nakúpila Slovenská národná galéria obrazy Martina Knuta do svojich zbierok. Po skončení štúdia (1991) odchádza na ročný umelecký pobyt do Švajčiarska. Jeho obrazy sú zastúpené v zbierkach v Európe, v Amerike i Austrálii. Vo svojom umeleckom živote sa venoval ilustrovaniu kníh, animovanému filmu, grafike.

“Tvorba Martina Knuta je čímsi ako spoveďou, nahliadnutím do trinástych komnát človeka, ktorý ešte nerezignoval na hľadanie pravdy o sebe a o svete. Pod sivou fasádou každodennosti nachádza stopy permanentnej existenciálnej drámy a tento prienik medzi zjavnou a skrytou podobou nášho bytia zachytáva tak, aby sme boli bližšie k jeho porozumeniu. Možno aj preto „vstupuje“ do vlastných obrazov aj inak, než je u maliarov bežné. Robí tak prostredníctvom písaného slova. Nie preto, aby divákovi našepkával a vysvetľoval zmysel namaľovaného. Tie slová sú skôr spúšťačom ďalších asociácií a možných interpretácií a zároveň ponuka k dialógu. Ďalším vstupovaním do obrazov sú autorove perforácie papiera či plátna. Diery zvyčajne chápeme ako symbol prázdna či ničoty, ale na Knutových obrazoch je to inak: sú to portály do reality skrytej „za obrazom“, do nekonečného priestoru našich nezodpovedaných otázok.

Rozhovor môže začať.”

Peter Uličný

Martin Knut

patrí ku generácii maliarov, ktorí v deväťdesiatych rokoch vytvárali pôdu pre veľkolepý návrat maľby v nultých rokoch tohto storočia. Autorov pôvodný maliarsky program vychádza z ideových aj formálnych vlastností postmoderny, ktorá vracala umenie späť do sféry osobných výpovedí, naratívnosti a opätovného uplatňovania výtvarných kvalít klasických médií (v jeho prípade maľby). Martin Knut dáva svojim obrazom charakter, ktorým ich stavia do opozície voči veľkým, všeobecným ideám či ideálom. Nasleduje zámer osobného vyjadrenia pomocou výtvarne redukovaných znakov a symbolov, často v podobe anonymného človeka a jeho interakcie s priestorom. Hra s plnosťou a prázdnotou, líniou a plochou sa objavuje aj v autorových perforáciách obrazu, ktoré sa u Knuta stávajú plnohodnotnou výrazovou aj významovou súčasťou diela. Maľba je prostriedkom komunikácie zdanlivo jednoduchých motívov, príbehov a odkazov. Názvy obrazov sú neraz malé literárne formy, ktoré v sebe kódujú mikropříbehy a načrtávajú líniu možných interpretácií diel.

Charakter doterajšej tvorby Martina Knuta nevykazuje potrebu rozporuplného umeleckého hľadania s neustálymi novými začiatkami. Maľovanie dokonca dokázal na dlhý čas úplne opustiť a venovať sa inej než umeleckej kariére. Návrat k maľbe po rokoch však ukazuje, že ako umelec zostal v nepretržitej komunikácii s tým, kde svoju umeleckú tvorbu zanechal. Tvorba Martina Knuta pôsobí aj po roku 2010 ako pokračovanie dávno vytýčenej cesty. Vo vyhranenosti Knutovho programu nenachádzame stopy intelektuálneho exhibicionizmu či (miestami) teatrálnej spektakulárnosti súčasného umenia. Jeho cesta má bližšie k meditativnému (až zenovému) kráčaniu po strednej ceste, bez potreby súťažiť či porovnávať sa s okolitým svetom.

Martin Knut mal viacero samostatných výstav, ale bol zaradený aj do významných skupinových výstav.
Medzi najvýznamnejšie patrí výstava súčasného československého výtvarného umenia v Múzeu moderného umenia mesta Paríž v roku 1991.