Na výstave "Pod povrchom / Under the surface" sú predstavené najmä nové práce, ktoré otvárajú ďalší z výrazných cyklov autorkinej tvorby. Svoj obľúbený motív vody si v posledných obrazoch “ohmatáva” bližšie a obracia naň celú svoju pozornosť. V úsporne rozohraných etudách ako skok do vody, plávanie pod hladinou, či váhanie pred skokom, opäť pracuje s interakciou človeka a prírody (elementu vody), tentokrát však už bez potreby fantazijného symbolizmu a naratívnosti. Zároveň dáva divákovi možnosť nechať sa pohltiť vizuálnym pôžitkom výborne zvládnutej realistickej maľby.
Tvorba Márie Čorejovej patrí v rámci súčasného vizuálneho umenia k polohám uprednostňujúcim obsah pred (okázalou) formou. Využíva predovšetkým komorné médium kresby. Základom jej výtvarného prejavu je kresba tušom na papier, pričom sa však nevyhýba jej príležitostnému prenikaniu s inými umeleckými druhmi, napríklad s grafickým a produktovým dizajnom či digitálnou animáciou.
Výstavy
Ak hovoríme o súčasnej “gotike”, nemáme na mysli romantické napodobovanie architektúry s lomenými klenbami, produkciu krucifixov ani anemických madon. Pojem “gotický” chápeme skôr ako široký prúd uvažovania vlastný veľkej časti umelcov poslednej dekády. Príklon k temným, dekadentným témam, psychoanalytické či arteterapeutické motivácie tvorby, preberanie vizuálnych znakov subkultúr a okrajových umeleckých žánrov, ale aj pop-kultúrne vplyvy v radikalizovanej podobe, sú len niektoré z mnohých charakteristík súčasnej “gotiky”.
Na výstave Výber 3 opäť do galérie prinášame novinky, ktoré sa nám za posledné obdobie podarilo nadobudnúť. Tešíme sa, že môžeme ohlásiť novú spoluprácu, ako aj nové obrazy od našich obľúbených autorov a tiež, že sme do výberu zaradili okrem maľby i grafické listy. Tie sa nachádzajú v prvej miestnosti, kde sa vytvorili tri zaujímavé spojenia.
Výstavy
“It’s complicated”?
Vzťah maľby a fotografie má v rámci umenia dlhodobý a miestami komplikovaný príbeh. Od počiatkov vynájdenia fotografie v 19. storočí umelecký svet cítil potrebu sa voči fotografickému obrazu vymedziť, definovať jeho úlohu a nájsť mu adektvátne miesto. Najmä kvôli maľbe a kresbe, ktoré akoby stratili jednu zo svojich bytostných funkcií - zobrazovania reality. Čoskoro sa však fotografia emancipovala a od pomocného nástroja pre realistických maliarov (Courbet, Delacroix) sa presunula do pozície “magického” média schopného zachytiť prchavý moment, ktorý oceňovali rôzni umelci - spomedzi iných najmä impresionisti.